Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-106-2013.pdf
PDF · 102.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. Advokátska kancelária GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, IČO: 36 862 657 proti žalovanému: G. V., X.. X.XX.XXXX, L. J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob o zaplatenie 386,17 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Vedľajší účastník nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.1.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 386,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 276,27 eur od 21.6.2008 do zaplatenia, úrokom vo výške 0,05% denne zo sumy 276,27 eur od 21.6.2008 do zaplatenia ako aj trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.1.2007 (ďalej len „zmluva o úvere“) bol žalovanej poskytnutý úver splatný v 30-tich mesačných splátkach vo výške 16,13 eur. Žalovaná túto povinnosť nesplnila a neuhradila sumu 276,27 eur, čím porušila ustanovenia článku III všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bola povinná mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Uvedené ustanovenia žalovaná porušila tým, že bola v omeškaní s úhradou splátky splatnej dňa 20.1.2008. Podľa čl. 12. bod 12.3 všeobecných obchodných podmienok je žalovaná povinná zaplatiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania. Žalovaná pohľadávku neuhradila ani čiastočne. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 386,17 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru, zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov. Žalovaná je ďalej povinná zaplatiť 8,50% ročný úrok z omeškania zo sumy neuhradenej časti úveru od 21.6.2008 do dňa zaplatenia a úrok vo výške 0,05% zo sumy neuhradenej časti úveru od 21.6.2008 do dňa zaplatenia. Ďalej uviedol, že dňa 12.9.2011 uzavrel ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (právny nástupca spoločnosti Tatra Credit, a.s.) so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená splatná pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy o úvere vo výške 386,17 eur s príslušenstvom a právami spojenými s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca
žalovanej listom zo dňa 30.9.2011, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky a vyzval ju na jej zaplatenie. Žalovaná v stanovenej lehote pohľadávku žalobcu nezaplatila.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania.
Vedľajší účastník oznámil vstup do konania podaním doručeným súdu dňa 21.5.2013.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalovaná uviedla, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu námietky premlčania, nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá dňa 16.1.2007. V prípade úspechu si trovy neuplatňuje. Zároveň uviedla, že neudelila súhlas združeniu, aby ju zastupovalo v tomto konaní.
Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 16.01.2007 zmluvu č. 7024400. Žalovanej bol poskytnutý úver v celkovej cene 10 000,-Sk, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v 30 pravidelných mesačných splátkach po 486,-Sk.
Žalovaná prehlásila, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami ( ďalej VOP ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzala ich a súhlasila s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
K zmluve boli žalobcom predložené Podmienky, ktoré mali byť spolu s VOP súčasťou katalógu a mali byť zasielané klientovi súčasne so zmluvou.
Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu Consumer Finance Holding, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Postupca listom zo dňa 30.9.2011 adresovaným žalovanej tejto oznámil, že ku dňu 12.9.2011 postúpil svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom v celkovej výške 386,17 eur spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia na žalobcu ako postupníka a upozornil ju, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky zo zmluvy, ktoré sú ku dňu 1.10.2011 vo výške 466,79 eur spolu s príslušenstvom, plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nemu oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ).
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu sa s ňou vysporiadať.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovaná poskytnutú sumu použila na kúpu spotrebného tovaru. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na úrok z omeškania počnúc dňom 21.06.2008 bez bližšieho určenia, no z uvedeného je zrejmé, že týmto dňom sa žalovaná musela dostať so svojim plnením do omeškania a teda týmto dňom začala aj plynúť premlčacia doba. Žalobca podal žalobu dňa 10.01.2013, pričom pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka táto uplynula dňa 21.06.2011, teda žalobca podal žalobu až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaná vzniesla námietku premlčania a na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že vedľajšieho účastníka nesplnomocnila na zastupovanie v konaní. K tomu súd uvádza v právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu, akou je aj daná právna vec ako to súd uviedol vyššie, má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajší účastník je takouto právnickou osobou, preto nie je potrebné, aby bol na vystupovanie v konaní splnomocnený účastníkom, na strane ktorého v konaní vystupuje, v danej veci žalovanou.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná mal vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadala, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Čo sa týka nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného, ohľadom ktorej súd uzavrel, žeby mala nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V danej právnej veci vedľajší účastník doručil súdu oznámenie o vstupe do konania, no žiadne ďalšie úkony z jeho strany v konaní vykonané neboli a žaloba bola súdom zamietnutá, preto by aj prípadné
trovy na strane vedľajšieho účastníka bolo možné považovať v danom konaní za neúčelne vynaložené, preto súd rozhodol tak, že vedľajší účastník nemá na náhradu trov konania právo.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.