Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-251-2012.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/251/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, zast. JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom, AK Lipany, Kukučínova 12, proti žalovanej: M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. G. E., M. XXXX/XXX, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom AK Vranov nad Topľou, M. R. Štefánika 171, o zaplatenie 4 100 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3C 220/2011-80 zo dňa 1.10.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 100 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4 100 Eur od 20.9.2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozsudok odôvodnil citujúc ust. §§ 143, 451 ods. 1, 454, 511 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) okrem iného cit.: ... „z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania v tom čase ako manželia a to žalobca ako dlžník - stavebný sporiteľ a žalovaná ako spoludlžník - ďalší dlžník uzavreli s Prvou stavebnou sporiteľňou zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej im boli vo forme mimoriadneho medziúveru poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 250.000,-Sk ( 8.298,48 eur ). Žalovaná ako spoludlžník sa zaviazala k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom. V ďalšom bolo nesporne preukázané, že celú sumu poskytnutého úveru či už formou určených mesačných splátok alebo následne jednorazovým vyrovnaním uhradil žalobca, ktorý z tohto titulu žiadal od žalovanej zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná namietala nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, bola ochotná zaplatiť žalobcovi sumu 60.000,-Sk, s čím tento nesúhlasil a trval na zaplatení celej žalovanej sumy.
Uviedol ďalej, že časť finančných prostriedkov poskytnutá z predmetného medziúveru a úveru bola použitá na vyplatenie sumy iného úveru poskytnutého účastníkom konania, za ktorý bolo zakúpené osobné motorové vozidlo, ktoré patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania a bolo aj predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva a že bez ohľadu na skutočnosť, ako bolo so získanými prostriedkami naložené, dlh z predmetného úveru predstavuje spoločný záväzok oboch účastníkov konania.
Tiež uviedol, že „jeden z manželov môže žiadať o náhradu toho, čo bolo vynaložené na oddelený majetok jedného z manželov. Spornou medzi účastníkmi konania zostala práve skutočnosť, či časť finančných
prostriedkov, ktorá tvorila masu ich spoločného záväzku, bola použitá len jedným z účastníkov konania. Žalobca tvrdil, že celá suma bola použitá spoločne účastníkmi konania. Žalovaná, ktorá tvrdila, že časť finančných prostriedkov bola vynaložená na majetok v osobnom vlastníctve žalobcu a túto žiadala započítať na výšku svojho záväzku súdu túto skutočnosť nijako nepreukázala.
Za bezpredmetné pre svoje rozhodnutie považoval súd tvrdenia žalovanej o použití finančných prostriedkov z poskytnutého medziúveru a úveru na iný účel ako určený v zmluve, keďže táto skutočnosť nič nezmení na tom, že im finančné prostriedky boli poskytnuté. Rovnako tak aj skutočnosti ohľadom platenia, resp. neplatenia výživného žalobcom na maloletú dcéru, ktorá skutočnosť bola už aj predmetom iného konania - trestného.
Záverom preto súd uzatvára, že nadobudnutím finančných prostriedkov účastníkmi konania ako manželmi na základe predmetnej zmluvy o medziúvere a úvere vznikol spoločný záväzok účastníkov konania, ktorý veriteľovi v plnom rozsahu uhradil žalobca, tak ako to preukázal vyššie uvedenými výpismi z účtu. Žalovaná napriek tvrdeniam o použití časti získaných finančných prostriedkov výhradne na oddelený majetok žalobcu túto skutočnosť nijako nepreukázala. Peniaze z poskytnutého stavebného medziúveru boli použité na zaplatenie predchádzajúcej pôžičky na auto.
Žalovaná na pojednávaní dňa 11.7.2012 potvrdila, že po rozvode manželstva sa dozvedela, že žalobca zaplatil na splátky v súvislosti s autom Škoda Felícia len 10.000,-Sk a ďalšie peniaze na vyplatenie celej sumy za auto Škoda Felícia použil z medziúveru a takto vyrovnal 190.000,-Sk Slovenskej sporiteľni pôžičku na auto.
Preto súd neprihliadol na námietky vznesené žalovanou, že vyplatenie úveru žalobcom v celej sume nebolo pre ňu výhodné, nakoľko na zaplatenie predmetnej sumy boli povinní spoločne a nerozdielne a žiadne z ustanovení zmluvy alebo príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka nezakazovala takúto možnosť jednorazovej úhrady ktorýmkoľvek zo solidárnych dlžníkov.
Na základe týchto skutočností súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 4 100 Eur, ktorá suma predstavuje časť sumy uhradenej žalobcom, keď súd vychádzal z toho, že podiely oboch účastníkov konania na dlhu boli rovnaké (§511 ods. 2 OZ), bez ohľadu na skutočnosť, že medziúver bol splácaný v dvoch splátkach v rôznych sumách, keďže táto skutočnosť mala vplyv len na vzájomný vzťah medzi účastníkmi konania a Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., keď v zmysle zmluvy jednou splátkou sa účastníci konania zaviazali vkladať pravidelné mesačné vklady do nasporenia 40% cieľovej sumy a druhou splátkou sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho úveru. Taktiež zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy dňom 20.9.2011, teda dňom nasledujúcim po doručení výzvy žalobcu žalovanej na dobrovoľné plnenie, ktorým dňom sa dostala so svojim plnením do omeškania.“
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Žalovaná vo včas podanom odvolaní namietala, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia a tým rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd sa nevyporiadal s jej tvrdením o existencii dohody o rozdelení splátok medzi nich tak, že žalovaná bude platiť 41,50 Eur a žalobca časť vo výške 50,29 Eur. V percentuálnom vyjadrení tak jej podiel činí 45,21%. Prvostupňový súd tak vychádzal z nesprávne zistenej sumy. Namietal, že prvostupňový súd neakceptoval vyjadrenie disparity podielov manželov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil. Na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd dopĺňa.
Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 511 ods. 1 OZ Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Je nesporné, že dňa 20.2.2008 žalobca ako dlžník a žalovaná ako spoludlžník uzavreli ako manželia zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C 150/2008-27 zo dňa X.X.XXXX bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, čím došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
Skutkové zistenie, že nadobudnutím finančných prostriedkov účastníkmi konania ako manželmi na základe predmetnej zmluvy o medziúvere a úvere vznikol spoločný záväzok účastníkov konania, ktorý veriteľovi v plnom rozsahu uhradil žalobca, má oporu vo vykonanom dokazovaní. Peniaze z poskytnutého stavebného medziúveru boli použité na spoločný majetok (zaplatenie predchádzajúcej pôžičky na auto). Uvedenú skutočnosť nakoniec nespochybňovala ani samotná žalovaná (čl. 62).
Obsahom spisu je potvrdenie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníkov konania, v zmysle ktorého účastníci konania uzavreli ústnu dohodu ohľadom hnuteľných vecí a pôžičky tak, že žalovaná nadobudla do vlastníctva osobné motorové vozidlo Škoda Octavia. Vo vzťahu k splácaniu úveru sa spomína stavebné sporenie splátka 41,50 Eur a žalobca pôžičku - stavebné sporenie splátka 50,29 Eur. Zároveň žalovaná prehlásila, že splátka je platením výživného pre maloletú Sandru Porvazníkovú. Na uvedenú skutočnosť žalovaná v podanom odvolaní poukazuje.
V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že žalovaná nepreukázala, že by splnila dlh, ktorý jej vznikol za trvania manželstva a bol predmetom vyporiadania čiastočne v zmysle potvrdenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Naopak žalobca preukázal splnenie spoločného dlhu a vzniklo mu právo na náhradu za takto vykonané plnenie. Žalobcovi nič nebránilo splniť dlh predčasne. Práve naopak, aplikačná prax potvrdzuje , že sa tým skôr predíde možnému navýšeniu dlhu. Odvolateľka túto skutočnosť nezohľadňuje. Odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že začiatok splácania v mesačných splátkach sa viaže na začiatok roka 2008, a teda strata možnosti splácania nebola až tak intenzívna, že by súd mal odmietnuť ochranu žalobcovi.
Ani odvolacia námietka žalovanej, že rozdiel medzi aktívami a pasívami účtu je 7 656,85 Eur (8 279,46 Eur - 622,61 Eur), čoho následkom malo byť, že prvostupňový súd mal vychádzať z nesprávne
stanovenej výšky dlhu, nie je opodstatnená. Žalobca výpismi z účtu preukázal, že zaplatil dlh titulom zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorý vznikol za trvania manželstva, a to vo výške 8 677,08 Eur (čl. 71, 72).
Za takejto situácie je potrebné prisvedčiť záveru prvostupňového súdu, že žalobca za žalovanú plnil dlh, ktorý bol ich spoločným (§ 511 ods. 1 OZ) so súčasným vznikom práva žalobcu požadovať od spoludlžníka naňho pripadajúce plnenie. Správne tiež vychádzal zo záveru, že podiely oboch účastníkov konania na dlhu boli rovnaké (§ 511 ods. 3 OZ). Opak a teda, že podiely na spoločnom dlhu sú na základe dohody iné ako rovnodielne, žalovaná presvedčivým spôsobom ani s použitím interpretačného pravidla (§ 35 OZ) nepreukázala. Dohoda o výške splátok nepredstavuje dohodu o výške podielov na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani súd nevidel dôvod na odlišné stanovenie podielov.
Prvostupňový súd rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Jasne a zrozumiteľne dal odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov na zaplatenie sumy 4 100 Eur a obranou proti takému uplatneniu (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 383/06, II. ÚS 85/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03).
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vo výroku správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. Prichodí pritom poznamenať, že súd sa musí vyrovnať aj so zmierňovacím ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.