Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-207-2007.pdf
PDF · 165.5 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/207/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľa G.. P. A., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, X., zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, M.R.Štefánika 171, Vranov nad Topľou proti odporcom 1) L. A., nar. X.X.XXXX, bytom X., T. XXXX/XX, zast. Mgr. Viliamom Hajdukom, advokátom Námestie slobody 2, Humenné, 2) X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. - N., E. XXX/XX, zast. JUDr. Jaroslavom Pargáčom, advokátom, Partizánska 1057, Snina o neplatnosť kúpnej zmluvy takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
O trovách účastníkov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo výške 10 132,56 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade ako predávajúcou a odporcom v 2. rade ako kupujúcim vo forme notárskej zápisnice č. N 222/2003, Nz 29310/03, napísanej dňa 17.04.2003 U.. G. W.Ž. notárom so sídlom v X., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele XXXX/X, pozemok parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 396 m2 a pozemok parcela číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 727 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia X. je neplatná.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa v 1. rade je jeho manželkou a tá dňa 17.4.2003 uzatvorila s odporcom v 2. rade kúpnu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia X., ktoré odpredala za kúpnu cenu 680.000,- Sk. Kúpna zmluva bola uzavretá formou notárskej zápisnice č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX dňa 17.04.2003. Odporkyňa v 1. rade však nemohla platne uzatvoriť túto kúpnu zmluvu, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Podľa § 38 Občianskeho zákonníka v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Návrh na začatie konania navrhovateľ podal z dôvodu, že ide o absolútne neplatnú kúpnu zmluvu, pričom nehnuteľnosti sú naďalej v katastri nehnuteľnosti evidované ako vlastníctvo odporcu v 2. rade. Okrem toho je ohrozené aj jeho právne postavenie pre prípad dedenia.
Spolu s návrhom na začatie konania predložil navrhovateľ sobášny list, kúpnu zmluvu uzavretú formou notárskej zápisnice č. A. XXX/XXXX, A. XXXXX/XX, zo dňa 17.04.2003, výpis z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia X., prepúšťaciu správu odporkyne v 1. rade z Psychiatrickej nemocnice v P., kde bola hospitalizovaná v období od 20.12.2002 do 06.02.2003.
Na základe dožiadania súdu dňa 21.12.2007 bol zo správy katastra predložený spis týkajúci sa predmetnej kúpnej zmluvy, súčasťou ktorej je list vlastníctva č. XXXX, notárska zápisnica zo dňa 17.04.2003, znalecký posudok vypracovaný G.. U. L. č. 198/99, pričom z tohto znaleckého posudku vyplýva kúpna cena vo výške 637.360,- Sk, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, náčrt predmetného rodinného domu, potvrdenie o veku stavby zo dňa 06.09.1999, výpis z listu vlastníctva č. XXXX. Zo znaleckého posudku č. XXX/XX vyplýva, že objednávateľom tohto znaleckého posudku bola odporkyňa v 1. rade. Ďalej zo strany navrhovateľa bola predložená darovacia zmluva so zriadením vecného bremena č. A. XXX/XX, A. XXX/XX zo dňa 16.09.1999, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania darovali P. P., Y. P.Č. obaja bytom O.. A. XXX X. odporkyni v 1. rade.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 31.10.2008 uviedol, že sa domáha absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.04.2003 a to z dôvodu, že odporkyňa v 1. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola spôsobilá na podpísanie takejto zmluvy, pretože trpela duševnou poruchou, ktorá nie je prechodného rázu. Zástupca odporkyne v 1. rade uviedol na tom istom pojednávaní, že odporkyňa v 1. rade je od roku 2000 v evidencii P.. Y. F. a bola opakovane hospitalizovaná v F. nemocnici v P.. Odporkyňa v 1. rade si vôbec nepamätá, žeby túto predmetnú kúpnu zmluvu podpisovala. Zástupca odporcu v 2. rade uviedol, že navrhujú vypočuť P.. Y. F. ako svedka, ktorý by sa vyjadril k zdravotnému stavu odporkyne v 1. rade a zodpovedal otázku, či ju jej duševná porucha obmedzuje v spôsobilosti na právne úkony, konkrétne na právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania. Na tomto pojednávaní bol predložený súhlas odporkyne v 1. rade, aby si súd vyžiadal jej zdravotnú dokumentáciu, prepúšťacia správa psychiatrickej nemocnice za obdobie hospitalizácie odporkyne v 1. rade od 20.12.2002 do 06.02.2003, lekárska správa odporkyne v 1. rade zo dňa 30.07.2008.
Z lekárskej správy P.. Y. F. zo dňa 19.01.2009 vyplýva, že odporkyňa v 1. rade je v jeho evidencii s diagnózou schizoafektívna porucha depresívny typ a kvôli tejto diagnóze bola opakovane hospitalizovaná a liečená v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach. Užíva kombináciu viacerých psychofarmák a jej stav je v parciálnej remisii t.j. bez psychotických symptómov, ale naďalej u nej pretrváva strach intrapsychická tenzia, nesústredenosť, čo ju znevýhodňuje pri fungovaní v bežnom živote.
V konaní bol vypočutý ako svedok P.. Y. F., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že odporkyňa v 1. rade je jeho pacientkou od roku 2000, kedy vyhľadala sama lekársku pomoc. V roku 2000 bola na lekárskom ošetrení 3-krát. Potom prišla až v roku 2003 t.j. 10.2.2003, potom čo bola prepustená z psychiatrickej nemocnice, kde bola prijatá ako akútny psychotický stav. Opakovane bola hospitalizovaná aj v roku 2004, pričom od roku 2003 chodí pravidelne na kontroly. Odporkyňa v 1. rade trpí schizoafektívnou poruchou depresívny typ. Táto porucha znamená, že u menovanej sa môže meniť vnímanie reality spojené so zmenami nálad, depresívnymi stavmi. V období 20.12.2002 až 06.02.2003 bola odporkyňa v 1. rade hospitalizovaná v A. Q. P. pre akútnu psychotickú poruchu. Následne nato bola prijatá v jeho ambulancii a bola dňa 19.2.2002 a 15.4.2002 na kontrolu. V tom čase mohlo ísť o stav, ktorý ešte nebol celkom stabilizovaný, takže mohli byť obmedzené jej rozpoznávacie schopnosti. 15.04. 2003, keď bola na vyšetrení popisovala, že sa ešte stále necíti dobre, má stále strach, viacej fajčí, musí prešľapovať na mieste a stále je v napätí. Prešľapovanie na mieste je nežiaduci účinok liekov, ktoré v tom čase užíva. Ďalej svedok uviedol, že od roku 2003 užíva odporkyňa v 1. rade lieky, ktoré tiež môžu ovplyvňovať schopnosť koncentrácie u nej. Tieto lieky užíva nepretržite od roku 2003. Pri vyšetrení dňa 15.04.2003 reálne vnímala svet, avšak jej stav sa mohol v priebehu hodiny, alebo v priebehu dňa zmeniť k lepšiemu, alebo k horšiemu podľa toho, aký bol u nej podnet. Rozpoznávacie schopnosti u nej mohli byť v tom čase ovplyvnené jej zdravotným stavom aj liekmi, ktoré v tom čase užívala. Pojem nesústredenosť svedok objasnil tým, že človek sa nedrží témy, v ktorej rozpráva, zabieha do iných tém. Pri jednej položenej otázke sa odpovede týkajú ďalších 4 až 5 oblastí. Čiže je tu obmedzená koncentrácia menovanej.
Ako svedkyňa bola vypočutá aj U.. G. W., ktorá k veci uviedla, že z dôvodu, že nebola zbavená mlčanlivosti účastníkmi zmluvy, nemôže sa vyjadrovať k okolnostiam kúpnej zmluvy. Odporkyňa v 1. rade je však jej spolužiačkou, dobre ju pozná a okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy si pamätá, pretože predchádzali tomu určité rokovania. V čase uzavretia kúpnej zmluvy na ňu pôsobila odporkyňa v 1. rade normálnym dojmom a bola plne podľa jej názoru spôsobilá na uzavretie tejto kúpnej zmluvy. Pokiaľ v
prípade, že zistí, že nie je účastník zmluvy plne spôsobilý na uzavretie zmluvy, to znamená, že je buď pod vplyvom alkoholu, alebo je to starecká senilita, prípadne iný stav, odmietne uzavretie takéhoto úkonu, čo platí u nej vo všeobecnosti aj pri iných úkonoch. Pri uzavretí tejto zmluvy prišiel spolu s odporkyňou v 1. rade aj pán P., pričom túto kúpnu zmluvu chceli uzatvoriť z dôvodu finančných problémov, ktoré sa vyskytli v rodine pani A. za slobodna pani P. z titulu rôznych exekúcii, ktoré sa viedli proti jej bratovi a prišli sa informovať vlastne o možnostiach predaja tejto nehnuteľnosti a o jej cene. Ďalej notárka na otázku zástupcu navrhovateľa, či jej povinnosťou je skúmať spôsobilosť účastníkov konania na právne úkony uviedla, že takáto povinnosť spočíva skôr vo vizuálnom posúdení tejto spôsobilosti a účastníci konania zároveň podávajú vyhlásenie o svojom zdravotnom stave. Ďalej notárka uviedla, že mala vedomosť o tom, že odporkyňa v 1. rade má zdravotné problémy, pretože ju o tom informovala, že bola liečená pre schizofrenické stavy, avšak cítila sa dobre. V čase uzavretia kúpnej zmluvy sa neprejavovali u odporkyne v 1. rade žiadne psychotické príznaky. Táto kúpna zmluva nebola uzavretá jednorázovo, ale bola vopred konzultovaná, pričom odporkyňa v 1. rade dávala zrozumiteľné otázky a pýtala sa aj na iné okolnosti, nielen okolnosti súvisiace s touto zmluvou. Text zmluvy koncipovala svedkyňa po konzultácii s účastníkmi konania, nešlo pritom o bežnú zmluvu, pretože tu došlo k splateniu dlhov. Zmluva bola konzultovaná a zároveň tu došlo aj k postúpeniu pohľadávky na odporkyňu v 1. rade. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy bola prítomná odporkyňa v 1. rade a pán P., ktorý uzavretie tejto zmluvy sprostredkoval a tak isto asi najmladší brat odporkyne v 1. rade, ale nepozná jeho meno. Pohľadávky mal v rukách pán P. a odporkyňa v 1. rade trvala na tom, aby sa vyriešila aj otázka vecného bremena, pretože na predmetnej nehnuteľnosti mal právo doživotného bývania otec odporkyne v 1. rade a kupujúci nemal záujem o takéto vecné bremeno spočívajúce na predmetnej nehnuteľnosti. Odporca v 2. rade túto zmluvu podpisoval v rovnaký deň ako odporkyňa v 1. rade avšak v poobedňajších hodinách. Ďalej svedkyňa uviedla, že z praxe má skúsenosti so schizoafektívnou poruchou s tým, že takúto situáciu riešila niekoľkokrát. Osoby postihnuté touto diagnózou sa ťažko vyjadrujú, viazne s nimi komunikácia, nevedia odpovedať na žiadne otázky. V deň podpísania zmluvy odporkyňa v 1. rade sa neprejavovala tým spôsobom, žeby bola nesústredená, rozrušená, alebo žeby sa sťažovala na svoj zdravotný stav. Bola rada, že táto situácia sa už vyriešila, pretože ostatní súrodenci jej zazlievali, že rodičia previedli predmetnú nehnuteľnosť iba na ňu. Na otázku zástupcu odporkyne v 1. rade, prečo si pamätá notárka práve túto kúpnu zmluvu, táto uviedla, že keďže je odporkyňou v 1. rade v priateľskom pomere, tak robila tento úkon pre priateľa, takže na takýchto úkonoch si človek dáva záležať a okrem toho ju pán P. spolu s pani Nestorovou viackrát pred uzavretím zmluvy navštívili, pričom pani A. ju navštívila aj po uzavretí zmluvy, aby s ňou konzultovala veci týkajúce sa pohľadávok.
Odporca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že čo sa týka predmetnej zmluvy, tak v roku uzavretia tejto zmluvy ho oslovil jeho švagor U.. P., či nemá záujem o odkúpenie nehnuteľnosti. Pretože už 20 rokov pracuje v poisťovníctve, tak sa mu zdala táto cena veľmi dobrá, bol si nehnuteľnosť obzrieť, pretože sa mu páčila aj kúpna cena aj nehnuteľnosť, tak súhlasil s uzavretím tejto zmluvy. S odporkyňou v 1. rade sa osobne nikdy nestretol a ani nijakým spôsobom s ňou nekomunikoval a predmetnú nehnuteľnosť videl iba zvonku. Ďalej odporca v 2. rade uviedol, že kúpnu cenu vyplatil U.. P., pričom nemá o tom žiaden doklad, pretože išlo o platenie v rámci rodiny, platenie v hotovosti, takže si nevystavili žiaden doklad. Ďalej odporca v 2. rade uviedol, že peniaze boli vyplatené na trikrát, vždy o rok, vždy bez dokladov a vždy pánovi P.. Ďalej odporca v 2. rade uviedol, že nepozná P.. F. A. a tak isto neprišiel do kontaktu so spoločnosťou M.O.R Faktoring, Hanušovce nad Topľou.
Ako svedok bol vypočutý U.. P. P., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2003, nevie uviesť presne kedy, keď bol v nemocnici ho navštívil navrhovateľ, ktorý uviedol, že má nejaké problémy, kvôli exekúciám, ktoré sa vedú voči bratovi jeho manželky T. P.. Preto ho požiadal, aby mu našiel kupca, pretože chce predať rodinný dom v X. za prijateľnú cenu, aby mohli vyplatiť dlhy, ktoré má T. P., pretože navrhovateľ mu bol pri týchto dlhoch ako ručiteľ. Potom prišiel za ním ešte raz, už aj s odporkyňou v 1. rade s tým, aby pre neho našiel kupca na tento rodinný dom, pretože sám túto nehnuteľnosť nemôže predať, pretože v X. nemá dobré meno. Vzhľadom k tomu, že bola cena nehnuteľnosti primeraná ponúkol sa, že odkúpi túto nehnuteľnosť odporca v 2. rade, teda jeho švagor. Tak isto v súvislosti s dlhmi T. P., ktorý je bratom odporkyne v 1. rade, bol ohrozený aj druhý brat odporkyne v 1. rade, ktorému hrozila exekúcia na invalidný dôchodok. Preto vlastne chceli predať tento rodinný dom. Predtým ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy mal viacero rokovaní s odporkyňou v 1. rade, pričom mala dve podmienky a to, že nikto z rodiny sa nedozvie o peniazoch, ktoré získala za kúpu tohto domu a druhá podmienka bola, že kúpnu zmluvu vyhotoví U.. W. a nie svedok. Taktiež na tomto rodinnom dome bolo vecné bremeno a to právo doživotného bývania jej otca, pričom odporkyňu v 1. rade poučil, že dom s takýmto vecným
bremenom od nej nikto neodkúpi, takže veľmi rýchlo sa s touto otázkou vysporiadala. V čase podpisu kúpnej zmluvy odporkyňou v 1. rade bol prítomný pri podpise tejto zmluvy, pričom odporkyňa v 1. rade sa javila úplne normálna. Pri podpise tejto zmluvy bol prítomný aj manžel odporkyne v 1. rade pán P. A., t.j. navrhovateľ. Čo sa týka finančných prostriedkov, dohoda bola taká, že suma od 300.000,- do 500.000,- Sk nevedel uviesť presnú sumu bude vyplatená priamo Mgr. Petrovi Nízkemu a zvyšok okolo 200.000,- Sk sa vyplatí odporkyni v 1. rade do 2 rokov od podpisu zmluvy. Dlžná suma bola P.. A. vyplatená v priebehu dvoch až troch týždňov, pričom rovnako vyplatil sumu aj odporkyni v 1. rade v niekoľkých splátkach, ale celkovo to bola suma okolo 200.000,- Sk. Ďalej potvrdil, že peniaze vyplývajúce z tejto kúpnej zmluvy mu odporca v 2. rade vyplatil priamo z ruky do ruky v hotovosti. Taktiež uviedol, že jednania okolo predaja tejto nehnuteľnosti trvali dva až tri týždne a boli si obzrieť aj túto nehnuteľnosť, svedok osobne dvakrát. Tak isto svedok uviedol, že odporkyňa v 1. rade bola ohľadom uzavretia tejto zmluvy veľmi iniciatívna a žiadala, aby bolo v zmluve uvedené, že 200.000,- Sk má vyplatiť jej. Ďalej uviedol, že nevie uviesť kto bol ešte prítomný pri vyplácaní peňazí odporkyni v 1. rade, ale aspoň tam bol určite jej manžel. Ďalej svedok uviedol, že s odporkyňou v 1. rade boli v čase uzavretia zmluvy kamaráti a sama vravela, že sa cíti veľmi dobre, ale už chce mať konečne všetko v poriadku. On sa nechcel púšťať do predaja tohto rodinného domu, ale odporkyňa v 1. rade ho prosila, že nemá inú možnosť, pretože jej manžel, teda navrhovateľ nemá v X. dobrú povesť a preto nemá inú možnosť ako predať tento rodinný dom.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 207/2007 zo dňa 3.2.2010 bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia a vypracovaním znaleckého posudku bol poverený P.. P. O.. Tento predložil súdu dňa 24.8.2010 znalecký posudok č. XX/XXXX. Úlohou znalca bolo posúdiť zdravotný stav odporkyne v 1. rade po psychickej stránke v roku 2003 so zameraním, či bola odporkyňa v 1. rade spôsobilá na uzavretie kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice dňa 17.04.2003, ktorou odpredala rodinný dom a pozemok. K tomuto znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že u odporkyne v 1. rade išlo o závažnú duševnú poruchu, ktorá prebiehala 3 roky pred podpisom zmluvy. Jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase podpísania kúpno - predajnej zmluvy zhodnotil ako nepodstatnou mierou znížené, vychádzajúc z psychiatrickej zdravotnej dokumentácie z roku 2003, kedy vo februári 2003 bola odporkyňa v 1. rade prepustená z F. nemocnice P. v kompenzovanom stave, nasledovali ambulantné kontroly, kde jej boli dávky psychofarmák znižované, pričom posledná psychiatrická kontrola pred podpisom zmluvy bola dňa 15.04.2003, kde bola podľa zdravotnej dokumentácie bez psychotickej symptomatologie. Taktiež znalec uviedol, že vzhľadom na svoj psychický stav a pri súčasnej psychiatrickej liečbe je schopná byť vypočutá na Okresnom súde v Humennom.
Súd vypočul odporkyňu v 1. rade v mieste jej trvalého bydliska dňa 24.6.2011. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že kúpnu zmluvu zo dňa 17.04.2003, ktorou odpredala nehnuteľnosti a to rodinný dom č. súp. XXX v X. si nepamätá. Tento rodinný dom si pamätá, pretože ide o rodičovský dom a po uzavretí manželstva sa presťahovala k rodičom a neskoršie jej rodičia tento rodinný dom darovali. Má ešte ďalších súrodencov, dohromady ich bolo 8 a nevie uviesť prečo rodičia darovali tento rodinný dom iba jej. Zrejme preto, že sa o nich starala a oni ju mali radi. Keď uzavrela manželstvo, tak asi 2 alebo 3 roky v tomto dome bývali. Keďže v rodinnom dome nebolo ústredné kúrenie a ona mala zdravotné problémy v súvislosti s otehotnením, požiadali o pridelenie bytu v X. a neskôr sa do X. presťahovali do bytu, v ktorom bývajú aj v súčasnosti. V čase keď sa sťahovali do bytu, jej rodičia ešte žili. V súčasnosti sú už nebohí. Rodičia aj po darovaní tohto rodinného domu naďalej v rodinnom dome bývali až do svojej smrti a ona ich chodila navštevovať a so všetkým im pomáhala. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že si nespomína na takú udalosť, žeby predmetný rodinný dom predala. Tak isto jej nič nehovorí meno odporcu v 2. rade a vôbec ho nepozná. Ďalej uviedla, že v roku 2002 mala veľký skrat, kedy sa ocitla na psychiatrickom oddelení, pričom už v čase hospitalizácie si vôbec neuvedomovala, kde sa nachádza. Pamätá si iba niektoré útržky. V roku 2002 bola hospitalizovaná prvý krát. Bola jej určená nejaká diagnóza. Odvtedy bola hospitalizovaná 3-krát, pričom jej ošetrujúcim lekárom je P.. Y. F.. T. P. je jej brat a nepamätá si na to, žeby mu dávala nejaké peniaze. Neudržiava s ním žiaden kontakt, pretože on odtiaľ odišiel. Nepamätá si na ako dlho. Ďalej uviedla, že nikdy nemala v úmysle odpredať rodinný dom, pretože mala k nemu veľký citový vzťah z dôvodu, že išlo o rodičovský dom. Keďže k domu patrila aj záhrada, tak tam chodili sadiť a nevie presne uviesť kedy jej matka jej manžela povedala, že už tam nemôže chodiť, pretože dom jej už nepatrí a tak sa vlastne dozvedela, že dom už nie je v jej vlastníctve.
Zástupca odporkyne k znaleckému posudku vypracovanému P.. P. O. uviedol, že ho považuje za nesprávny, pretože ošetrujúci lekár odporkyne v 1. rade MUDr. Y. F. vo svojej výpovedi uviedol, že
rozpoznávacie schopnosti odporkyne v 1. rade mohli byť podstatnou mierou ovplyvnené jej zdravotným stavom a liekmi, ale P.. O. uvádza vo svojom znaleckom posudku, že jej rozpoznávacie schopnosti boli nepodstatnou mierou znížené. Zást. navrhovateľa navrhol v konaní vypočuť P.. F. A. a zástupca odporkyne navrhol vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 207/2007 zo dňa 1.7.2011 bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácia odvetvie psychiatria a vypracovaním znaleckého posudku bola poverená znalecká organizácia a to I. T. N. X..H..E.. W. A. W.. Znalcovi boli predložené rovnaké otázky ako pôvodne znalcovi P.. P. O.. dňa 22.11.2011 predložila znalecká organizácia znalecký posudok. Na otázku aký bol zdravotný stav odporkyne v 1. rade v roku 2003 po psychickej stránke so zameraním na objasnenie skutočnosti, či bola odporkyňa v 1. rade spôsobilá po psychickej stránke uzatvoriť kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice, ktorou odpredala svoj rodinný dom a pozemok, znalecká organizácia v znaleckom posudku uviedla, že odporkyňa v 1. rade v súčasnosti, ako aj v čase uzavretia právneho úkonu dňa 17.04.2003 trpela schizoafektívnou poruchou, ktorá nevykazuje a ani nevykazovala psychotické prejavy alebo bola a je v remisii. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 17.04.2003 nebola zistená prítomnosť chorobnej psychopatológie, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou. V súčasnosti, čo sa týka zdravotného stavu odporkyne v 1. rade je odporkyňa v 1. rade v remisii, neboli tu prítomné žiadne psychotické symptomatická. Jej zdravotný stav jej dovoľuje zúčastňovať sa pojednávaní na Okresnom súde v Humennom.
Na pojednávaní dňa 18.05.2012 bola zo strany navrhovateľa predložená zmluva o odplatnom odstúpení pohľadávok uzavretá medzi spoločnosťou P..E..H. C. a odporcom v 2. rade zo dňa 15.08.2003. V súvislosti s touto zmluvou poukázal zástupca navrhovateľa na výpoveď odporcu v 2. rade na pojednávaní dňa 29.4.2007, kde odporca v 2. rade uviedol, že spoločnosť P..E..H.. C. M. A. S. nepozná a na otázku či prišiel niekedy do kontaktu s touto spoločnosťou a či uzatváral nejaké zmluvy odporca v 2. rade uviedol, že nie, že s ňou do kontaktu neprišiel. Táto zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok je v rozpore s výpoveďou odporcu v 2. rade. Suma, ktorá je uvedená v zmluve o odplatnom postúpení pohľadávok korešponduje so sumou, ktorá je uvedená v kúpnopredajnej zmluve na predaj sporenej nehnuteľnosti.
Zástupca odporcu v 2. rade k tomuto uviedol, že zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok predložená na pojednávaní nijakým spôsobom nesúvisí s predmetom konania a takéto návrhy podáva navrhovateľ iba z dôvodu, že oba znalecké posudky vypracované v konaní uvádzajú, že odporkyňa v 1. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy netrpela žiadnou duševnou poruchou a teda mohla platne uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej neplatnosť je predmetnom tohto konania.
Zástupca navrhovateľa uviedol, že naďalej trvá na tom, že odporkyňa v 1. rade nebola spôsobilá uzavrieť túto kúpnu zmluvu aj keď oba znalecké posudky tvrdia opak, ale je naďalej potrebné skúmať predmetný právny úkon.
Odporca v 2. rade uviedol, že neplatný je právny úkon, ktorý obchádza zákon, ale v tomto prípade kúpna zmluva neobchádza zákon, nie je neplatným právnym úkonom a jediným dôvodom, pre ktorý sa domáhal navrhovateľ neplatnosti tejto kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade trpí duševnou poruchou.
K tomuto zástupca navrhovateľa uviedol, že je potrebné skúmať aj to, že či kúpna zmluva nebola uzavretá za iným účelom než sa v tejto kúpnej zmluve deklaruje a či sa nakoniec nepotvrdí, že táto kúpna zmluva obchádza zákon a preto je potrebné zamerať dokazovanie aj na tieto skutočnosti.
Zo zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2003, ktorá bola do spisu predložená vyplýva, že zmluva je uzavretá medzi spoločnosťou P..E..H.. C. so sídlom v M. A. S., ktorá je zastúpená P.. F. A. a odporcom v 2. rade. Predmetom tejto zmluvy je pohľadávka postupcu voči dlžníkovi T. P. a cena tejto pohľadávky je 480 000 .-Sk. Taktiež bola predložená zástupcom odporkyne v 1. rade zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 4.9.2003 uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporkyňou v 1. rade, ktorou odporca v 2. rade postúpil odporkyni v 1. rade pohľadávka voči dlžníkovi T. P., pričom cena tejto odplatne odstúpenej pohľadávky je 680.000,- Sk.
Opätovne bol vypočutý odporca v 2. rade, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že s P.. F. A. sa osobne nikdy nestretol aj keď nevylučuje, že niekedy v priebehu rokovaní ohľadom kúpnej zmluvy mohlo dôjsť
k osobným stretnutiam. Taktiež uviedol, že P.. F. A. ani spoločnosti P..E..H.. C. nevyplatil žiadne prostriedky, ale sprostredkovane prostredníctvom pána P. áno. Kúpnu cenu vyplývajúcu z kúpnej zmluvy vyplácal všetko cez pána P. v splátkach po 200.000,- Sk, pričom navzájom si nevydávali žiadne potvrdenia. Ďalej potvrdil, že podpis na zmluve o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2003 je jeho. Ďalej uviedol mal vedomosť o tom, že P. dlhovali A. nejaké finančné prostriedky a preto pán A. zabezpečil prostredníctvom pána P. predaj predmetného rodinného domu, plus bola tam aj taká skutočnosť, že navrhovateľ a odporkyňa v 1. rade vystupovali ako ručitelia. Taktiež potvrdil, že aj na zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2003 je jeho podpis, avšak uviedol, že na okolnosti uzavretia tejto zmluvy si už nepamätá. Taktiež potvrdil, že kúpnu zmluvu podpisoval u U.. W. ale s navrhovateľkou sa osobne nestretol. Ďalej uviedol, že ani od pani Nestorovej neobdržal žiadne finančné prostriedky a všetky finančné transakcie išli cez pána P.. Nejakým spôsobom sa s pani Nestorovou vyrovnali.
Ďalej bol v konaní ako svedok vypočutý U.. F. A., ktorý uviedol, že pozná odporcu v 2. rade a odporkyňu v 1. rade, eviduje meno T. P. a pozná aj U.. P. P.. Je riaditeľom spoločnosti P..E..H.. C., ktorá v roku 2002 odkúpila za 100 miliónov korún pohľadávky Slovenskej sporiteľne v počte asi 1800 spisov. Medzi týmito pohľadávkami bola aj pohľadávka voči T. P., pričom spoločnosť P..E..H.. C. odpredala túto pohľadávku odporcovi v 2. rade na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe tejto zmluvy bola zo strany odporcu v 2. rade spoločnosti P..E..H.. C. vyplatená suma 480.000,- Sk. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky bol odovzdaný odporcovi v 2. rade celý spisový materiál. Ďalej svedok uviedol, že s predajom rodinného domu odporkyne v 1. rade nemal nikdy nič spoločné, on predal pohľadávku odporcovi v 2. rade, dokonca za ním chodil aj brat pani A., aby čím skôr urýchlil prevod tejto pohľadávky, pretože bol ručiteľom tejto pohľadávky. Celá pohľadávka voči T. P. bola vo výške okolo 1.100.000,- Sk a táto bola odpredaná za 40 % z tejto hodnoty odporcovi v 2. rade za sumu 480.000,- Sk. K okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy svedok uviedol, že podnet na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok dal brat pani A. P. P., pričom vo všetkých spisoch bol v podstate rovnaký postup. Najprv išla výzva na uhradenie pohľadávky, ktorá sa zasielala ručiteľom, pretože títo jediný javili záujem o usporiadanie záväzkov. Jediní, kto o vysporiadenie záväzkov nejavili záujem, boli dlžníci.
Ďalej svedok U.. F. A. uviedol, že nevie sa vyjadriť k okolnosti, či zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok bola podpísaná naraz z oboch strán, alebo postupne, avšak finančné prostriedky v hodnote 480.000,- Sk boli vyplatené v hotovosti. Tieto peniaze boli zaplatené od odporcu v 2. rade od pána C.. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že pán C. je švagrom pána P., pretože nemá žiadnu vedomosť o ich rodinných vzťahoch. Taktiež sa nevedel vyjadriť k okolnosti, kto mu tieto peniaze vyplatil. Potvrdil len skutočnosť, že peniaze boli vyplatené, ale nevedel uviesť, či boli vyplatené U.. P., alebo odporcom v 2. rade, alebo niekým iným. Spisový materiál sa archivuje v archíve a od podpísania tejto zmluvy uplynulo viac ako 6 rokov.
Ďalej bolo zo strany odporcu v 2. rade predložené čestné prehlásenie odporkyne v 1. rade zo dňa 04.11.2003, ktorým čestne prehlasuje, že prevzala finančnú čiastku 60.000,- Sk od U.. P. P., ďalej čestné prehlásenie zo dňa 6.4.2004, ktorým prehlasuje, že prevzala sumu 40.000,- Sk od U.. P. P. a čestné prehlásenie zo dňa 15.04.2005, ktorým čestne prehlasuje, že prevzala sumu 100.000,- Sk od U.. P. P., ako poslednú splátku za odpredaj nehnuteľnosti.
Ako svedok bol vypočutý P. P., ktorý uviedol, že odporkyňa v 1. rade je jeho sestra a navrhovateľ je jeho švagor, odporcu v 2. rade nepozná, s tým, že T. P. je buď jeho brat alebo bratranec. Obaja majú jedno meno. Zmluvu, ktorá bola uzavretá so Slovenskou sporiteľnou, uzavrel T. P., kde vystupoval on ako ručiteľ a v tomto prípade išlo o jeho brata. Čo sa týka predmetnej pohľadávky tak na tento dlh mu už išiel exekučný príkaz a na základe ktorého mu z účtu boli sťahované finančné prostriedky. Neskôr vyrozumel, že túto pohľadávku vlastní P.. A., takže riešením bolo buď nájsť kupca, ktorý túto pohľadávku odkúpi, alebo sa predá rodinný dom, v ktorom už v tom čase nebol ani dedičom ani spoluvlastníkom, pretože dom patril jeho sestre, takže chodil za ňou, aby mu v tejto situácii pomohla, pretože ho tieto splátky veľmi zaťažovali. Ako jediné riešenie videl v tom čase predaj predmetného rodinného domu, pretože splátky tohto dlhu ho neúmerne zaťažovali a tak isto aj jeho rodinu. Poznal sa s pánom P. a požiadal ho, aby túto nehnuteľnosť za výhodnú cenu odkúpil, pričom s predajom nehnuteľnosti musela samozrejme súhlasiť aj odporkyňa v 1. rade, ktorá s tým súhlasila. Odporkyňa v 1. rade sa stretla osobne s pánom P. a s ním a predmetom tohto stretnutia bol predaj rodinného domu, pričom cena tejto nehnuteľnosti bola v tom čase okolo 700.000,- Sk. Pri uzavretí kúpnopredajnej zmluvy svedok prítomný nebol, ale s pánom P. sa
stretol dva alebo trikrát. Ďalej už sa o podrobnosti predaja rodinného domu nezaujímal. Ďalej uviedol, že sa stretol aj s P.. F. A., pretože sa u neho informoval, či sa dá s touto pohľadávkou niečo robiť. V tom čase bola pohľadávka vo výške okolo 680.000,- Sk, pričom od pána Nízkeho dostal ponuku, aby našiel niekoho kto za túto pohľadávku zaplatí sumu 300.000,- Sk. Ďalej uviedol, že nakoniec sa pán P. s odporkyňou v 1. rade dohodli na predaji tejto nehnuteľnosti, ale už sa o bližšie okolnosti predaja nehnuteľnosti nezaujímal. V čase predaja rodinného domu bola cena nehnuteľnosti okolo 700.000,- Sk, ale nevie uviesť za akú cenu bola táto nehnuteľnosť odpredaná. Ďalej uviedol, že on inicioval odpredaj tohto rodinného domu a jeho sestra, teda odporkyňa v 1. rade s predajom tejto nehnuteľnosti súhlasila, pričom sa domnieva, že súhlasila z toho dôvodu, že mu chcela pomôcť. Ďalej uviedol, že sestra, teda odporkyňa v 1. rade v tom čase mala vyriešenú aj bytovú otázku, pretože bývala v byte, v ktorom býva aj v súčasnosti. Ďalej uviedol, že s odporcom v 2. rade sa nikdy telefonicky ani osobne nestretol. Taktiež sa svedok vyjadril, k zdravotnému stavu odporkyne v 1. rade, že mal vedomosť o tom, že asi pred 10-timi rokmi mala sestra problémy, ako je nervozita a stres a že sa liečila u psychológa, alebo psychiatra, ale nevedel uviesť meno ošetrujúceho lekára, ani skutočnosť, či v tom čase bola hospitalizovaná odporkyňa v 1. rade v nemocnici. Tak isto mu bola položená otázka, či bol prekvapený, že jeho rodičia darovali dom iba sestre uviedol, že bol veľmi prekvapený, ale nerozoberal, že prečo to jeho rodičia urobili. Na otázku prečo požiadal sestru o odpredaj rodinného domu, keď už v tom čase výlučnou vlastníčkou bola iba ona uviedol, že to považoval v tom čase za jediné riešenie.
Taktiež bol ako svedok vypočutý T. P., ktorý uviedol, že odporkyňa v 1. rade je jeho sestrou a má vedomosť o tom, že bola vlastníčkou rodinného domu, pričom išlo o rodičovský dom. Tento dom jej rodičia darovali, ale on pred 15 rokmi odišiel do Českej republiky, takže sa až neskoršie dozvedel, že o dom odporkyňa prišla kvôli nejakému vyrovnaniu, ale bližšie okolnosti ohľadom predaja domu nepozná. Ďalej uviedol, že odporkyňa v 1. rade mala nejaké zdravotné problémy. Liečila sa aj na psychiatrii v P. a vo Q. M.. On nebol svedkom zmeny jej správania, ale z počutia vie, že určité problémy mala. Svedok ďalej uviedol, že voči Slovenskej sporiteľni mal dlh okolo 100.000,- Sk a tak isto uviedol, že nevie, ako bol tento dlh vysporiadaný, pretože kvôli finančným problémom, keď skrachoval odišiel do zahraničia. Na otázku aký postoj zaujali ostatní súrodenci k otázke, že dom bol darovaný len odporkyni v 1. rade svedok uviedol, že mama mu toto svoje rozhodnutie povedala a domnieva sa, že rovnako sa rozprávala aj s ostatnými súrodencami. K tomuto rodinnému domu mala odporkyňa v 1. rade veľmi dobrý vzťah, pretože už za života tam chodila pracovať a predpokladalo sa, že tam ostane bývať. V tomto rodinnom dome sa všetci stretávali, pretože ich bolo 8 detí a stretávali sa tam so súrodencami aj s rodinami. Aj keď už mama nežila, aj tak sa stretli aspoň časť rodiny a stretávali sa v tomto rodinnom dome. Svedok ďalej uviedol, že čo sa týka vyporiadania jeho pohľadávky voči Slovenskej sporiteľni, tak o tom nemá žiadnu vedomosť, pretože on odišiel do Českej republiky a až teraz sa dozvedá niektoré okolnosti. Uviedol, že časť tohto dlhu splatil, ale v konečnom dôsledku nevedel uviesť aká bola výška tohto dlhu. Svedkovi bola predložená zmluva, z ktorej vyplýva, že jeho dlh voči Slovenskej sporiteľni bol vo výške 1.026.471,- Sk a svedok k tomuto uviedol, že o tom prvýkrát počuje. Uviedol, že výška jeho dlhov bola okolo 250.000,- Sk a preto odišiel do Českej republiky, aby mohol zarobiť peniaze a tieto dlhy uhradiť. Ďalej uviedol, že o predaji rodinného domu sa dozvedel od svojho brata P., ktorý ho informoval, že všetky dlhy sú už vymazané, pretože jeho sestra predala rodinný dom. Nevedel však uviesť kedy to bolo, takých 6 rokov dozadu. Taktiež uviedol, že jeho vzťah s bratom P. P. je úplne normálny. Ručiteľom na pôžičke mu bol brat Michal a tak isto aj navrhovateľ a preto predpokladá, že iniciátorom na vyrovnanie týchto dlhov bol jeho brat, keďže bol ručiteľom a po jeho odchode zrejme veritelia išli po ňom.
Opätovne boli predložené čestné prehlásenia zo dňa 6.4.2004 aj s osvedčením o pravosti podpisu, zo dňa 15.4.2005 bez overenia pravosti podpisu a čestné prehlásenie zo dňa 4.11.2005 s overením pravosti podpisu. Na dožiadanie súdu bola požiadaná notárka G. W. o zaslanie príslušných strán osvedčovacej knihy, kde je osvedčený podpis odporkyne v 1. rade, pričom bolo preukázané, že poradové číslo a číslo uvedené na osvedčení pravosti podpisu zo dňa 4.11.2003 a 6.4.2004 sa zhodujú.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej záverečnej reči uviedol, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie zamerané na skutočnosť, že odporkyňa v čase podpísania kúpnej zmluvy nebola v stave, aby túto zmluvu alebo tento úkon správne vyhodnotila. V tejto súvislosti poukazuje na závery znaleckého posudku, kde zo znaleckého posudku P.. O. vyplýva, že porucha, ktorá bola zistená u odporkyne prebiehala už tri roky pred uzavretím tejto kúpnopredajnej zmluvy a táto porucha u odporkyne spôsobovala, že mala niekedy len svetlé chvíľky, keď bola zodpovedná za svoje konanie a niekedy to bol taký stav, kedy nevnímala, čo vlastne robí a takýto stav mala aj v čase podpisu zmluvy, kedy sa jej
porucha naplno prejavila. Odporkyňa v 1. rade s plným vedomím by nepodpísala túto kúpnopredajnú zmluvu o čom svedčia aj ďalšie okolnosti, ktoré boli vykonané v rámci tohto konania. Samotné zmluvy, ktoré boli predložené do spisového materiály a to zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 15.8.2003 kedy došlo k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťou P..E..H. C. na odporcu v 2. rade za cenu 480.000,- Sk a vzápätí bola uzavretá ďalšia zmluva o postúpení pohľadávky dňa 4.9.2003 medzi odporkyňou v 1. rade, ktorá odkúpila od odporcu v 2. rade tú istú pohľadávku za sumu 680.000,- Sk. Zo strany odporcu v 2. rade bolo uvedené, že všetky úkony za neho vybavoval pán P.. Máme zato, že uzatváranie týchto zmlúv bolo simulovanými právnymi úkonmi a nikdy neboli vyplatené za tieto zmluvy žiadne finančné prostriedky. Výpoveďou U.. A. bolo preukázané, že mu zo strany odporkyne v 1. rade bola vyplatená suma 480.000,- Sk, ale vzápätí odporca v 2. rade kúpil tú istú pohľadávku za 480.000,- Sk, takže teoreticky bola táto pohľadávka zaplatená dvakrát. Preto má navrhovateľ zato, že v tomto prípade išlo o prekrývanie právneho úkonu iným právnym úkonom a kúpna zmluva, ktorá je predmetom tohto konania je neplatná. Preto má navrhovateľ zato, že zmluva je v celom rozsahu neplatná, pretože odporkyňa v 1. rade nebola spôsobilá na uzavretie tohto právneho úkonu a zároveň je toto konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Zástupkyňa odporkyne v 1. rade vo svojej záverečnej reči uviedla, že oba znalecké posudky potvrdzujú, že odporkyňa v 1. rade v čase uzavretia právneho úkonu trpela psychickou poruchou a to schizoafektívnou poruchou. Ani jeden zo znaleckých posudkov túto skutočnosť nevyvrátil a o jej zdravotnom stave mali vedomosť aj rodinný príslušníci, ako to potvrdil na pojednávaní aj brat T. P.. Všetci sa domnievali, že odporkyňa bude v tomto rodinnom dome bývať a táto nikdy nemala v úmysle svoj rodinný dom odpredať.
Zástupca odporcu v 2. rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že v znaleckých posudkoch sa konštatuje, že v čase podpísania kúpnej zmluvy dňa 17.4.2003 odporkyňa v 1. rade netrpela žiadnou poruchou, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou. Z toho teda vyplýva, že bola plne spôsobilá na vykonanie tohto právneho úkonu a tento dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy nebol preukázaný. Došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy a tak isto aj k odovzdaniu veci ako aj k prevzatiu peňazí zo strany odporkyne, o čom svedčia predložené listinné dôkazy. Ďalej počas celého konania navrhovateľ neosvedčil právny záujem na tomto spore, neuniesol dôkazné bremeno a z toho dôvodu navrhuje odporca v 2. rade návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 38 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho robil nemal spôsobilosť na právne úkony. Tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia X. a ktorá bola urobená formou notárskej zápisnice č. N 222/03, Nz 29310/2003 zo dňa 17.4.2003 je neplatná. Ako dôvod neplatnosti uviedol skutočnosť, že odporkyňa v 1. rade nemohla platne uzatvoriť túto kúpnu zmluvu z dôvodu, že v tom čase trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Preto je tento právny úkon v súlade s ustanoveniami § 38 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Pre posúdenie zdravotného stavu odporkyne v 1. rade boli v konaní vypracované 2 znalecké posudky a to znalecký posudok č. 43/2010 vypracovaný P.. P. O. a znalecký posudok č. XXX/ XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou a to I. T. N. X..H..E.. W. A. W.. Úlohou oboch znaleckých posudkov bolo posúdiť zdravotný stav odporkyne v 1. rade po psychickej stránke v roku 2003 so zameraním, či odporkyňa v 1. rade bola spôsobilá po psychickej stránke uzatvoriť kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice dňa 17.4.2003. Zo znaleckého posudku P.. P. O. vyplýva, že u odporkyne v 1. rade išlo o závažnú duševnú poruchu, ktorá sa prejavila už tri roky pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy. Jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
hodnotí v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy, ako nepodstatnou mierou znížené, vychádzal pritom zo zdravotnej dokumentácie z roku 2003, kedy v roku 2003 vo februári bola odporkyňa v 1. rade prepustená z F. nemocnice P. v kompenzovanom stave, pričom nasledovali ambulantné kontroly, kde jej dávky psychofarmák boli znižované. Posledná psychiatrická kontrola bola tesne pred podpisom zmluvy 15.04.2003, kde bola podľa zdravotnej dokumentácie bez psychotickej symptomatológie. Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie vyplýva tak isto skutočnosť, že v čase uzavretia právneho úkonu, teda 17.4.2003 odporkyňa v 1. rade trpela a trpí psychoafektívnou poruchou, ktorá nevykazuje a ani nevykazovala psychotické prejavy, ale bola a je v remisii. U odporkyne v 1. rade v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy dňa 17.04.2003 nebola zistená prítomnosť chorobnej psychopatológie, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou. Z toho vyplýva, že oba znalecké posudky uviedli, že v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy dňa 17.4.2003 nebol zdravotný stav odporkyne taký, aby ju robil na uzavretie tohto právneho úkonu nespôsobilou.
Ďalej bolo zistené, že ošetrujúcim lekárom odporkyne v 1. rade je P.. Y. F., ktorý vo svojej lekárskej správe zo dňa 19.01.2009, že menovaná je v jeho ambulancii v evidencii vedená kvôli diagnóze schizoafektívna porucha - depresívny typ. Kvôli tejto diagnóze bola opakovane liečená v F. nemocnici v P.. Užíva kombináciu viacerých psychofarmák a jej stav je len parciálnej remisii, t.j. bez psychotických symptómov, ale naďalej u nej pretrváva strach, intrapsychická tenzia, nesústredenosť, čo ju znevýhodňuje pri fungovaní v bežnom živote. Vo svojej výpovedi ďalej P.. Y. F. uviedol, že v čase od 20.12.2002 do 6.2.2003 bola hospitalizovaná v F. nemocnici v P. pre akútnu psychotickú poruchu a následne bola v jeho ambulancii na kontrolu 19.2.2002 a 15.4.2002, kedy uviedol, že jej stav, ešte nebol celkom stabilizovaný, takže v súvislosti s jej ochorením mohli byť obmedzené jej rozpoznávacie schopnosti. 15.4.2003 kedy bola na vyšetrení uviedla, že sa necíti dobre, že má stále strach, že viac fajčí a musí prešľapovať na mieste, pričom toto prešľapovanie je vlastne vedľajším účinkom liekov, ktoré berie. Ďalej uviedol, že aj v roku 2003 užívala lieky, ktoré mohli ovplyvniť jej schopnosť koncentrácie. Keď prišla k nemu na kontrolu po hospitalizácii, už nemala bludné vnímanie reality, ale napätie u nej pretrvávalo a pri vyšetrení 15.4.2003 reálne vnímala svet, avšak jej stav sa mohol z hodiny na hodinu zmeniť k lepšiemu alebo k horšiemu. Z tejto výpovede ošetrujúceho lekára, teda vyplýva, že v čase podpisu zmluvy nie je jasné v akom zdravotnom stave bola odporkyňa v 1. rade, aj keď po preliečení v nemocnici už nemala bludné vnímanie reality, ale napätie u nej pretrvávalo. Takže táto výpoveď nepotvrdzuje, ani nevyvracia dobrý zdravotný stav odporkyne v 1. rade.
Taktiež v konaní bola vypočutá aj notárka U.. G. W., u ktorej bola uzavretá kúpnopredajná zmluva dňa 17.4.2003, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že čo sa týka zdravotného stavu odporkyne v 1. rade v čase podpísania tejto zmluvy mala notárka vedomosť o tom, že odporkyňa v 1. rade má zdravotné problémy a bola liečená pre nejaké schizofrenické stavy, avšak cítila sa dobre a odporkyňa v 1. rade v čase uzavretia kúpnej zmluvy pôsobila normálnym dojmom a bola plne spôsobilá podľa názoru notárky na uzavretie tejto zmluvy. Bežne notár pri uzatváraní takýchto zmlúv alebo iných právnych úkonov zisťuje, či je účastník spôsobilý na uzavretie tejto zmluvy, ale vlastne iba nejakým pozorovaním. Účastníci zároveň podávajú aj vyhlásenie o svojom zdravotnom stave. Táto svedkyňa teda potvrdila, že v čase podpísania zmluvy sa jej javila odporkyňa v 1. úplne normálne a bola spôsobilá na uzavretie tejto zmluvy.
Zo strany navrhovateľa bola predložená prepúšťacia správa odporkyne v 1. rade z psychiatrickej nemocnice, kde bola hospitalizovaná od 20.12.2002 do 6.2.2003, kde z tejto správy vyplýva, že po stabilizácii pacientka absolvovala ergoterapeutické aktivity RHB -vychádzky s dobrým efektom a pacientka v kompenzovanom stave bola prepustená do ambulantnej starostlivosti.
Na základe vyššie uvedených okolností a dôkazov bolo teda podľa názoru súdu preukázané, že odporkyňa v 1. rade trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá sa u nej objavila už tri roky pred podpísaním kúpnopredajnej zmluvy, avšak v čase uzavretia zmluvy jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti hodnotili znalci ako nepodstatnou mierou znížené, pričom v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy nebola zistená prítomnosť chorobnej psychopatológie, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou. Podľa znaleckého posudku, znaleckej organizácie v čase uzavretia kúpnej zmluvy, odporkyňa v 1. rade trpela a trpí schizoafektívnou poruchou, ktorá nevykazuje a ani nevykazovala psychotické prejavy, ale bola v remisii. Tak isto podporne môže slúžiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára P.. Y. F., ktorý síce potvrdil, že v podstate nálady odporkyne v 1. rade sa mohli kedykoľvek meniť a nik nemôže uviesť v akom stave bola v čase podpisu tejto kúpnopredajnej zmluvy, avšak U.. G. W., ktorá vyhotovovala predmetnú
kúpnopredajnú zmluvu uviedla, že odporkyňa v 1. rade v čase podpísania tejto zmluvy nevykazovala žiadne príznaky, žeby nebola spôsobilá na uzavretie tejto kúpnopredajnej zmluvy. Z toho dôvodu súd má zato, že nebolo v konaní preukázané, žeby trpela odporkyňa v 1. rade duševnou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou na uzavretie kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.4.2003 a z toho dôvodu súd nepovažuje kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 17.4.2003 za neplatnú z dôvodu duševnej poruchy odporkyne v 1. rade.
Ďalej bolo vy konaní preukázané, že predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. 4804 katastrálneho územia X. získala odporkyňa v 1. rade darom od svojich rodičov na základe darovacej zmluvy N 636/99, Nz 636/99 spolu s vecným bremenom doživotného bývania jej rodičov s tým, že rodičia navrhovateľky sú už po smrti. Napriek skutočnosti, že spolu s odporkyňou v 1. rade ich bolo osem súrodencov, rodičia darovali predmetný rodinný dom iba odporkyni v 1. rade.
Taktiež bolo preukázané, že brat odporkyne v 1. rade T. P. mal dlh voči Slovenskej sporiteľni cez 1.000.000,- Sk, pričom na základe odplatného postúpenia pohľadávok, bola aj jeho pohľadávka postúpená na spoločnosť P..E..H.. C., konateľom ktorej je U.. F. A.. Tak isto bolo preukázané v konaní a to výpoveďou svedkov, že ďalší brat odporkyne v 1. rade P. P. a navrhovateľ ako manžel odporkyne v 1. rade boli ručiteľmi tejto pôžičky. T. P., ako dlžník tejto pôžičky svoju pôžičku nesplácal a z toho dôvodu ako to potvrdil svedok P. P. sa viedla exekúcia na jeho plat za účelom uspokojenia tejto pohľadávky, pretože bol ručiteľom tejto pohľadávky. Svedok JUDr. F. A. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť P..E..H.. C., túto pohľadávku voči dlžníkovi T. P. odpredala na základe zmluvy o postúpení pohľadávok odporcovi v 2. rade, pričom zo strany odporcu v 2. bola spoločnosti vyplatená suma 480.000,- Sk za postúpenie tejto pohľadávky. Na základe tejto zmluvy bol potom odporcovi v 2. rade odovzdaný celý spisový materiál v origináloch. Ďalej tento svedok uviedol, že väčšinou dlžníci na výzvu na uhradenie pohľadávky nereagujú a jediný, kto reaguje sú práve ručitelia a takto bolo aj v tomto prípade, keď sa ozval pán P. P. ako ručiteľ a chcel aby sa táto záležitosť dala čím skôr do poriadku a on dal podnet na uzavretie tejto zmluvy o postúpení pohľadávok na odporcu v 2. rade. Takúto prax praktizovali bežne, že mohlo dôjsť k odpredaju tejto pohľadávky, čo bolo aj v tomto prípade. Táto pohľadávka bola predaná za 40 % z celkovej hodnoty pohľadávky za sumu 480.000,- Sk. Ďalej svedok uviedol, že finančné prostriedky na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávky mu boli vyplatené od odporcu v 1. rade. Rovnako svedok P. P. uviedol, že bol ručiteľom dlhu, ktorý mal T.Y. P. voči Slovenskej sporiteľni, že bol daný exekučný príkaz na jeho účet a v tom čase on za jediné riešenie považoval to, aby sa odpredal predmetný rodičovský dom. On bol aj za P.. A., či sa niečo dá s touto pohľadávkou robiť, pričom mu bola daná ponuka zo strany pána Nízkeho, aby odkúpil túto pohľadávku a zaplatil sumu okolo 300.000,- Sk. Ďalej svedok uviedol, že za jediný spôsob ako vyrovnať túto pohľadávku pokladal predaj rodinného domu, ktorého vlastníčkou bola odporkyňa v 1. rade, pričom táto s odpredajom rodinného domu súhlasila a podľa názoru svedka s tým súhlasila kvôli tomu, že mu chcela pomôcť. Svedok T. P. vo svojej výpovedi uviedol, že mal dlh voči Slovenskej sporiteľni 100.000,- Sk, pričom uviedol, že počuje prvýkrát, že jeho dlh bol cez 1.000.000,- Sk. Uviedol, že o vyporiadanie týchto dlhov sa nestaral, mal viacero dlhov a preto odišiel do Českej republiky, aby si zarobil nejaké finančné prostriedky na vysporiadanie svojich dlhov. Ďalej uviedol, že všetky rešpektovali rozhodnutie, že mama darovala rodinný dom iba odporkyni v 1. rade a celá rodina sa v tomto rodinnom dome stretávala. O predaji rodinného domu sa dozvedel od svojho brata P. P., ktorý ho informoval, že všetky jeho dlhy sú už vysporiadané. Predpokladá, že iniciátorom vysporiadania jeho dlhov bol brat P. P., keďže bol vlastne ručiteľom a veritelia išli zrejme po ňom po jeho odchode do Českej republiky.
Ďalej bola v konaní predložená zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 15.8.2003, pričom v tomto prípade ide o postúpenie pohľadávky zo spoločnosti P..E..H. C. na odporcu v 2. rade a predmetom toho je pohľadávka T. P.Y. a bola odpredaná za sumu 480.000,- Sk. Taktiež bola predložená do spisového materiálu zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2003, kde je uvedená suma 680.000,- Sk. Táto zmluva je uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporkyňou v 1. rade, ktorá sa stáva vlastníkom pohľadávky vo výške 1.026.471,- Sk, ktorá vznikla voči dlžníkom T. P., Y. P., P. P. Y. G.. A. P..
V predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 17.4.2003 sa uvádza, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX odpredáva odporcovi v 2. rade za dohodnutú cenu 680.000,- Sk, pričom suma 480.000,- Sk bude vyplatená k rukám P.. F. A. ako úhrada za T. P. suma 100.000,- Sk bude uhradená do 17.4.2004 a zostatok vo výške 100.000,- Sk bude uhradený do 17.4.2005 k rukám odporkyne v 1. rade. Znenie tejto kúpnopredajnej zmluvy, že suma 480.000,- Sk bude zaplatená k rukám P.. A. korešponduje aj s
výpoveďou U.. F. A., ktorý uviedol, že odporcovi v 2. rade odpredal pohľadávku T. P., pričom zo strany odporcu v 2. rade mu bola uhradená suma 480.000,- Sk Z toho vyplýva, že došlo k plneniu na základe kúpnopredajnej zmluvy a dlh za T. P.Č. bol z týchto finančných prostriedkov uhradený. Ďalej do spisového materiálu boli doložené čestné prehlásenia zo dňa 4.11.2003, 6.4.2004 a zo dňa 15.4.2005, pričom čestné prehlásenie odporkyne v 1. rade zo dňa 6.4.2004 obsahuje aj osvedčenie pravosti podpisu, ktoré súhlasí s osvedčovacou knihou U.. G. W.Ž.. Týmto čestným prehlásením prehlasuje, že dňa 6.4.2004 prevzala od U.. P. P. sumu 40.000,- Sk. Ďalej je tu čestné prehlásenie zo dňa 15.4.2005, ktoré osvedčenie pravosti podpisu neobsahuje, ale týmto čestným prehlásením odporkyňa v 1. rade potvrdila, že jej bola vyplatená suma U.. P. P. vo výške 100.000,- Sk, ďalej bolo predložené čestné prehlásenie zo dňa 4.11.2003, ktoré taktiež obsahuje osvedčenie o pravosti podpisu, ktoré súhlasí s overovacou knihou U.. G. W.A., ktorým odporkyňa v 1. rade potvrdzuje, že prevzala sumu 60.000,- Sk od U.. P. P. ako splátku kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti a to rodinného domu.
Ďalej do spisového materiálu bola doložená zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporkyňou v 1. rade dňa 4.9.2003, ktorou prešla na odporkyňu v 1. rade pohľadávka voči dlžníkom P. T., P.E. Y., P. P. a G.. A. P., kde je suma 680.000,- Sk. Súd má zato, že táto zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená ako dôsledok kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.4.2003, kedy vlastne z dôvodu aby nemohlo dôjsť k vymáhaniu pohľadávky od T. P. a spol., odporcom v 2. rade, bola táto pohľadávka postúpená na odporkyňu v 1. rade a tým boli dodržané aj podmienky kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 17.4.2003, kedy časť kúpnopredajnej ceny bola uhradená U.. F. A. ako zaplatenie dlhu za T. P.. V tejto zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 4.9.2003 sa nikde neuvádza, žeby odporkyňa v 1. rade za túto pohľadávku odporcovi v 2. rade uhradila finančné prostriedky vo výške 680.000,- Sk. Podľa názoru súdu bola táto zmluva uzatvorená z dôvodu, aby si odporkyňa v 1. rade mohla vymáhať dlh voči svojmu bratovi T. P., ktorý za neho predajom rodinného domu uhradila.
Na základe predložených listinných dôkazov a vykonaného dokazovania má súd zato, že odporkyňa v 1. rade odpredala rodinný dom z dôvodu uhradenia dlhu za svojho brata T. P.. Z predložených dokladov, konkrétne zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2003 vyplýva, že T. P. mal pôvodne voči Slovenskej sporiteľni dlh vo výške 1.026.471,- Sk, pričom spoludlžníkom bola jeho manželka a ako ručitelia boli jej brat P. P. a jej manžel teda navrhovateľ G.. P. A.. Vzhľadom k tomu, že dlžník T. P. sa o úhradu tohto dlhu žiadnym spôsobom nezaujímal a úhradu dlhu požadoval veriteľ od ručiteľov, bol tento rodinný dom patriaci odporkyni v 1. rade predaný s jej súhlasom a cieľom bolo zaplatiť dlhy za T. P.. Vzhľadom na skutočnosť, že ručiteľom tejto pôžičky bol jej ďalší brat a jej manžel G.. P. A., prípadnou exekúciou by bolo ohrozené aj vlastníctvo ich bytu, v ktorom bývali a z toho dôvodu podľa názoru súdu po vzájomnej dohode bolo vyriešené splatenie tohto dlhu predajom rodinného domu, ktorý patril navrhovateľke a ktorý získala darom od svojich rodičov.
Takže ani v tomto prípade súd nezistil, žeby išlo o nejaký fingovaný právny úkon, tak ako to namietal zástupca navrhovateľa. Súd považuje kúpnopredajnú zmluvu zo 17.4.2003 za platnú.
Okrem toho podľa názoru súdu zo strany navrhovateľa G.. P. A. nebol preukázaný dostatok naliehavého právneho záujmu na určenie takejto neplatnosti. Ako je vyššie uvedené v konaní bolo jednoznačne preukázané, že jedinou vlastníčkou predmetného rodinného domu a pozemkov bola odporkyňa v 1. rade, ktorá tieto nehnuteľnosti získala darom od svojich rodičov. Navrhovateľ vzhľadom na túto skutočnosť, nemá žiadne právo na tieto nehnuteľnosti a odporkyňa v 1. rade ako jediná vlastníčka nepotrebovala na nakladanie s týmito nehnuteľnosťami žiaden súhlas svojho manžela a keďže išlo o jej výlučný majetok, mohla s týmto majetkom nakladať podľa vlastného uváženia. Dôvod uvádzaný navrhovateľom, že je ohrozené jeho práve postavenie v prípade dedenia, súd nepovažuje za dôležitý, pretože odporkyňa v 1. rade už počas svojho života mohla s predmetnou nehnuteľnosťou naložiť podľa vlastného uváženia, mohla ju predať, darovať, prípadne iným spôsobom zužitkovať a nie je možné v tomto čase predpokladať, či by sa tento rodinný dom vôbec stal predmetom dedičského konania po odporkyni v 1. rade a či by vôbec prichádzal navrhovateľ ako dedič, pretože existovala aj teoretická možnosť, žeby odporkyňa v 1. rade spísala ohľadom svojho majetku závet. Čiže podľa názoru súdu navrhovateľ neosvedčil naliehavý právny záujem na vedení tohto konania, pretože jeho právne postavenie vyslovením neplatnosti tejto kúpnej zmluvy by sa nezmenilo. Ďalej by výlučnou vlastníčkou ostala odporkyňa v 1. rade a ako taká má právo nakladať s touto nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom. Preto súd na základe vyššie uvedených skutočností návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 148 Ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platiť. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrad trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsahu, ktorý mu súd priznal.
Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 207/2007 zo dňa 27.8.2010 bola znalcovi P.. P. O. priznaná odmena za znalecké dokazovanie vo výške 318,72 eur, ktorá mu bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 207/2007 bola znaleckej organizácií I. T. N. X..H..E.. W. A. W. priznaná odmena za znalecké dokazovanie vo výške 813,84 eur, ktorá bola vyplatená zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný súd ho zaviazal na úhradu nákladov na znalecké dokazovanie v celkovej výške 1 132,56 eur, ktoré je navrhovateľ povinný uhradiť na účet súdu v do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V danom prípade súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu viacerých účastníkov konania a z dôvodu, že ide o zložitejší prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.