Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/438/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska ul. č.1, Bratislava, IČO: 00 492 736 zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, IČO: 31 783 325 proti žalovanému: F. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. N. C., V. XXXX o zaplatenie 50,50 eur s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50,15 eur ako aj trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastupovania v sume 43,72 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť istinu v sume 50,50 eur ako aj trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa na výzvu revízora dňa 07.12.2010 na linke MHD č. 61 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným cestovným dokladom. Žalobcovi preto v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok, aby mu žalovaný zaplatil cestovné v sume 0,50 eur a úhradu 50 eur. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 50,50 eur dodnes neuhradil a nereagoval ani na písomnú upomienku „Pokus o zmier - výzva na zaplatenie“ zo dňa 18.1.2011, v ktorej mu bola poskytnutá dodatočná lehota na uhradenie vzniknutej pohľadávky žalobcu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že na začiatku dcembra 2011 cestoval z letiska na vlakovú stanicu v Bratislave. Lístok si zakúpil v automate na zastávke pred letiskom. Počas prepravy v MHD ho kontroloval revízor. Keďže je z východného Slovenska, kde sa lístky kupujú u vodiča, myslel si, že má správny a platný lístok. Pán revízor mu povedal, že jeho lístok je batožinový i keď na lístku sa to tak nepíše a on to nemohol vedieť. Bol ochotný zakúpiť si extra lístok, no už nemohol. Predložil súdu cestovný lístok na sumu 0,35 eur zo dňa 7.12. s označeným časom 09.50 hod.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 7.12.2010, pokusom o zmier - výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17.01.2011 zaslanej žalovanému, výpoveďou žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný k veci uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť, predložil súdu doklad žalobcu č. 2020238786 zo dňa 7.12.2010, z ktorého je zrejmé, že zaplatil sumu 0,35 eur za zľavnený lístok. Na tlačítku na automate bolo označené tlačítko na 60 minút, mal za to, že mal zaplatenú cestu v meste Bratislava v rozmedzí 60 minút. Kontrolórovi predložil cestovný lístok a tento mu uviedol, že jeho lístok je neplatný, že platí iba pre batožinu. O tejto skutočnosti nevedel, hotovosť, ktorú požadoval revízor na mieste nemal. Na záver uviedol, že žiaden pokus o zmier mu neprišiel, tieto skutočnosti napísané v žalobe sú nepravdivé. Trovy konania si neuplatnil.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.3.2013 uviedol, že tvrdenia žalovaného v danej právnej veci považuje za bezpredmetné a účelové v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. V zmysle ust. článku 3 bod 2 Postavenie a povinnosti cestujúceho Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave: „Pred začatím prepravy má cestujúci povinnosť oboznámiť sa na zastávkach, kde sú na to vytvorené podmienky ( napr. zastávkový prístrešok s informačným panelom a pod. ) s ponukou a pravidlami prepravných služieb, ktoré sú obsiahnuté v zastávkovom cestovnom poriadku, výňatku z prepravného poriadku a výňatku z tarify.“

Ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia článku 3 bod 6 Postavenie a povinnosti cestujúceho Prepravného poriadku: „Vo vozidlách MHD je zavedená prevádzka, v ktorej cestujúci , pokiaľ nie je držiteľom platného predplatného lístka, je povinný označiť si ihneď pri nástupe do vozidla cestovný lístok na jednu cestu alebo turistický cestovný lístok pri prvom nástupe do vozidla. Neoznačený cestovný lístok na jednu cestu alebo turistický cestovný lístok je neplatný.“ Žalovaný sa dňa 7.12.2010 nepreukázal na výzvu revízora pri cestovaní linkou č. 61 platným cestovným lístkom, v dôsledku čoho mu bola následne uložená v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Osobné údaje boli zistené z predloženého občianskeho preukazu, ktorým sa žalovaný preukázal revízorovi a ktorý nie ne na oficiálnej stránke Ministerstva vnútra evidovaný ako stratený alebo odcudzený.

Na záver uviedol, že žalovanému bol zaslaný pokus o zmier, na ktorý nereagoval, preto je žaloba podaná dôvodne a tvrdenia žalovaného považuje za účelové a zavádzajúce a rovnako aj prílohu k jeho podaniu, ktorú tvorí neoznačený cestovný lístok, nakoľko neoznačený cestovný lístok je v zmysle Prepravného poriadku považovaný za neplatný.

Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 07.12.2010 je zrejmé, že žalovaný cestoval na linke č. 61, voz č. 2638 v čase o 10.14 hod. s neplatným cestovným lístkom a ako postih sumu 50 eur a cestovné 0,50 eur.

Z pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17.1.2011 zaslaným žalovanému mu žalobca oznámil, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku vo výške 51,50 eur, z titulu nezaplateného cestovného vo výške 0,50 eur, poštovného vo výške 1 eur a úhrady vo výške 50 eur. Žalovaný bol vyzvaný na jej zaplatenie najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia výzvy.

Podľa zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená ( ).

Podľa o cestnej doprave, dopravca je prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (ďalej len ""), alebo organizáciou prepravy (ďalej len "dispečer") oprávnený dávať cestujúcim

pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu () alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.

Podľa o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.

Podľa o cestnej doprave, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný cestoval dňa 7.12.2010 vozidlom žalobcu ako prepravcu, ktorá skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná. Spornou zostala skutočnosť, či cestoval bez platného cestovného lístka, tak ako je to uvedené aj v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok a ako to žalobca uviedol aj v písomnom vyjadrení, že v zmysle prepravného poriadku sa neoznačený cestovný lístok, ktorý žalovaný predložil súdu, považuje za neplatný. Žalovaný sa bránil nevedomosťou, resp. neskúsenosťou pri zakúpení cestovného lístka v dôsledku čoho si zakúpil nesprávny cestovný lístok.

Súd má za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, tak ako mu bola uložená Prepravným poriadkom Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, v dôsledku čoho sa neoboznámil s pravidlami prepravných služieb, prepravným poriadkom a výňatkom z tarify a takto po zakúpení nesprávneho cestovného lístka a následnej ceste s takýmto lístkom možno jeho konania, resp. cestovanie vyhodnotiť ako cestovanie s neplatným cestovným lístkom, na základe čoho mu vznikla povinnosť v zmysle citovaného zákona o cestnej doprave zaplatiť úhradu pri cestovaní bez platného cestovného lístka do výšky stonásobku cestovného, ktorého suma predstavovala 0,50 eur, teda sumu 50 eur. Rovnako mu vznikla povinnosť zaplatiť aj cestovné. Keďže žalovaný súdu predložil zakúpený cestovný lístok z predmetného dňa v sume 0,35 eur, súd v časti nároku žalobcu na zaplatenie cestovného v tejto sume zamietol, keď mal za to, že týmto lístkom bola čiastočne uhradená suma cestovného pre dopravcu, a žalovaného zaviazal len na zaplatenie 0,15 eur. Takto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 50,15 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v spojení s ustanovením , podľa ktorého ak sú trovy v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 50,15 eur, teda 99% a neúspech len v pomerne nepatrnej časti o zaplatenie 0,35 eur, teda 1%, teda by mu patrila plná náhrada trov konania.

V danej veci sa však jedná o drobný spor v zmysle ust. .

Zmyslom ust. podľa dôvodovej správy k novele uskutočnenej účinnej od 15.10.2008 bolo umožniť súdu znížiť, prípadne nepriznať trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Cieľom súdnych konaní v týchto sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

Právny zástupca žalobcu si vyčísli trovy konania v sume 116,52 eur a to za štyri úkony právnej služby. Súd má za to, že mu vznikol nárok na odmenu len v sume 49,80 eur za 3 hlavné úkony (prevzatie zastúpenia a dvakrát písomné podanie na súd - žaloba a vyjadrenie zo dňa 7.3.2013) á 16,60 eur podľa , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania úkonov, 3 x režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur za dva úkony a za rok 2013 á 7,81 eur, teda spolu v sume 23,07 eur podľa cit. vyhl. a DPH v sume 14, eur (20% zo sumy 72, eur podľa vyhl.), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 87, eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za zaslanie pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, nakoľko podľa § 14 ods. ods. 1 písm. c) citovanej vyhl. v znení účinnom od 1.6.2009 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, teda nie protistrane a podľa písm. b) za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, pričom z listín predložených právnym zástupcom súd nezistil, žeby bola takáto porada vykonaná.

Na základe uvedeného súd potom priznal žalobcovi trovy konania podľa v spojení s ust. za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia do výšky 50% z oprávneného nároku na náhradu trov konania, teda v sume 43,72 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.