Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-11-2012.pdf
PDF · 88.75 KB
Case nature
Subarea
31P/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou, v právnej veci navrhovateľa G. G., štátneho občana Slovenskej republiky, študenta, bytom O. XXX, zastúpeného Silviou Marčekovou, štátnou občiankou Slovenskej republiky, riaditeľkou banky, bytom O. XXX proti odporcovi G. R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, vodičovi, bytom C. XXXX/XXA, E., o zvýšenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
Odporcovi s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi, z doterajších 26,55 Eur mesačne na 90,- Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 24.01.2012.
Dlh na výživnom za obdobie od 24.01.2012 do 31.05.2013 vo výške 1031,60 Eur, súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám navrhovateľa, v mesačných splátkach po 10,- Eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a v časti výživného na navrhovateľa a platobného miesta z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. P/68/2000-92 zo dňa 29.05.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 17CoP/40/2003-110 zo dňa 23.12.2003.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojím návrhom žiadal, aby súd zvýšil odporcovi vyživovaciu povinnosť k jeho osobe na sumu 300,- Eur od mesiaca september 2011, najneskôr však odo dňa podania návrhu, teda od 24.01.2012. V návrhu uviedol, že je študentom 1. ročníka E. Q. Z. R., odbor urgentná zdravotná starostlivosť. Odporca bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. P/68/2000-92 zo dňa 29.05.2003 zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 800,- Sk (26,56 Eur) mesačne. Po dosiahnutí plnoletosti zostal bývať so svojou matkou, ktorá uhrádza všetky náklady spojené s bývaním ako aj jeho potreby na bývanie, stravovanie, štúdium, lekársku starostlivosť, dopravu a iné. Ďalej uviedol, že od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo už 9 rokov a jeho potreby sa zväčšili, pričom matka nestačí hradiť všetky náklady, ktoré sú spojené s jeho vysokoškolským štúdiom a ktoré spočívajú v poplatku za internát 115,- Eur, cestovnom cca 100,- Eur, študijnej literatúre cca 20,- Eur, stravnom mimo miesta bydliska cca 150,- Eur, poplatku za mobil cca 30,- Eur, návštevy plavárne cca 80,- Eur. Tiež si štvrťročne
platí električenku cca 30,- Eur a fitnes v sume cca 100,- Eur. Zároveň je povinný si zakúpiť ošatenie a obuv na odbornú prax, čo predstavuje výdavky vo výške 150,- Eur. K týmto výdavkom je potrebné započítať ešte náklady na jeho ošatenie, hygienu, vreckové a podobne. Je teda toho názoru, že výživné určené v pôvodnej výške 26,56 Eur je pre neho, vzhľadom na jeho potreby a osobné pomery neprimerane nízke. Odporca si vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne a nad jej rámec mu ničím neprispieva. Tiež o neho nejaví žiadny záujem a ani ho nenavštevuje. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2013 upravil petit svojho návrhu tak, že žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu 300,- Eur s účinnosťou od 24.01.2012.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil správu o príjme matky navrhovateľa, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie navrhovateľa a odporcu, listinné dôkazy na preukázanie nákladov na štúdium navrhovateľa a jeho cestovných výdavkov, správu o príjme odporcu, potvrdenie o návšteve školy H. R.K., potvrdenie o návšteve školy navrhovateľa, rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. P/68/2000-92 zo dňa 29.05.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/40/2003-110 zo dňa 23.12.2003, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta o vedení K. R. v evidencii uchádzačov o zamestnanie, výplatné pásky odporcu - 3x, ako aj obsah spisu sp. zn. 31P/11/2012.
Takto bolo zistené, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. P/68/2000-92 zo dňa 29.05.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/40/2003-110 zo dňa 23.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2004. Týmto rozsudkom bola vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi zvýšená zo sumy 600,- Sk (19,92 Eur) na sumu 800,- Sk (26,56 Eur) s účinnosťou od 01.04.2001. Navrhovateľ mal v tom čase 10 rokov a navštevoval 5. ročník základnej školy. Odporca bol ženatý a mal ešte dve vyživovacie povinnosti: k maloletej H. R., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej K. R., nar. XX.XX.XXXX. Odporca v tom čase bol zamestnaný a dosahoval príjem vo výške 8.000,- Sk (265,55 Eur) mesačne netto, pričom za obdobie cca 5 rokov vystriedal štyri zamestnania, z ktorých jeden pracovný pomer skončil dohodou podľa § 43 Zákonníka práce (tu dosahoval príjem vo výške 6.699,- Sk, 222,37 Eur) a druhý bol rozviazaný podľa § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite z dôvodu sprenevery zverených náhradných dielov a pracovných pomôcok (tu dosahoval príjem vo výške 8.872,- Sk, 294,50 Eur). Matka odporcu bola vydatá a dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 11.088,- Sk (368,05 Eur) a poberala rodinný prídavok na dve deti. Mala ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému bratovi navrhovateľa M., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľ má v súčasnosti 21 rokov a navštevuje 2. ročník E. Q. Z. H. R.. Žije na priváte, za ktorý platí 150,- Eur mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni, kde hradí poplatok cca 100,- Eur mesačne. Týždenne cestuje domov, kde cestovné náklady má vo výške cca 100,- Eur. Ďalej má výdavky v súvislosti s nákupom učebníc vo výške cca 20,- Eur mesačne, a tiež má náklady na električenku vo výške 30,- Eur štvrťročne. Navštevuje fitnescentrum a plaváreň, kde celkové poplatky sú vo výške cca 100,- Eur mesačne. Matka navrhovateľa je zamestnaná ako riaditeľka D. R., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca 800,- Eur netto. Iný príjem nemá. Nemá iné vyživovacie povinnosti, jej druhý syn je už plnoletý a zamestnaný. Navrhovateľ spolu so svojou matkou a plnoletým bratom žijú v rodinnom dome, kde náklady na bývanie predstavujú mesačne sumu 250,- Eur. Spolu s nimi žije aj manžel navrhovateľovej matky. Navrhovateľ vyjadril nesúhlas s návrhom odporcu na zvýšenie výživného na 50,- Eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a poukázal na to, že manželka odporcu je dobrovoľne nezamestnaná. Ďalej uviedol, že by súhlasil so zvýšením výživného na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 24.01.2012, teda od podania návrhu.
Odporca je ženatý, manželstvo uzatvoril pred 16 rokmi. Z tohto vzťahu pochádzajú dve deti: H. R., ktorá má 16 rokov a navštevuje strednú školu a K. R., ktorá má 22 rokov, ktorá je nezamestnaná a bez príjmu. Odporca je zamestnaný ako vodič v spoločnosti D. E..A..O.. R. U. F., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca 260,- Eur, pričom spolu s cestovnými náhradami dosahuje príjem vo výške cca 500,- Eur netto. Iný príjem nemá. Jeho manželka je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade
práce a je bez akéhokoľvek príjmu. Spolu s manželkou a oboma dcérami žijú v rodinnom dome, ktorý im patrí do BSM a kde mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 150,- Eur mesačne. Manželka má zdravotné problémy, s čím majú zvýšené výdavky. Uviedol, že by súhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti na 50,- Eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Poukázal na to, že jeho manželka odišla zo zamestnania zo zdravotných dôvodov, pričom jej zdravotné problémy, ktoré spočívajú v ochorení srdca a diabetese naďalej pretrvávajú a z toho dôvodu sa nemôže zamestnať. A tiež uviedol, že náklady odporcu na fitnes a plaváreň sa mu zdajú byť vysoké.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú obaja rodičia povinní plniť si vyživovaciu povinnosť do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Zánik tejto vyživovacej povinnosti sa teda spája so schopnosťou dieťaťa byť zárobkovo činné, z vlastných zdrojov uspokojovať svoje potreby.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Keďže vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi trvala v čase rozhodovania aj naďalej, lebo navrhovateľ nebol schopný sa sám živiť, zisťoval súd, aká nastala zmena pomerov na strane oboch účastníkov, pretože toto je hmotnoprávna náležitosť, s ktorou zákon spája možnosť zmeny súdneho rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, pričom u neho došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže v čase posledného rozhodovania o výživnom bol vo veku 10 rokov a navštevoval 5. ročník základnej školy. V súčasnosti navrhovateľ dospel, má 21 rokov a študuje v 2. ročníku dennej formy vysokoškolského štúdia. S poukazom na tieto skutočnosti, je nesporné, že je fyzicky vyspelejší a nesporne sa zvýšili výdavky na pokrytie jeho odôvodnených potrieb a to nielen výživného v pravom zmysle slova. Keďže dosiahol plnoletosť, táto skutočnosť sa nesporne odrazila i na jeho potrebách (športové, či kultúrne vyžitie) a tiež je nesporné, že mu stúpili výdavky aj v súvislosti so štúdiom na vysokej škole mimo miesta jeho bydliska. Okrem toho vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi nebola upravovaná 10 rokov. Pri skúmaní pomerov navrhovateľa je potrebné skonštatovať aj tú skutočnosť, že jeho matke už ubudla vyživovacia povinnosť k bratovi navrhovateľa, ktorý je t. č. už zamestnaný. Súd v zmysle predtým citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, skúmal aj to, či nenastala zmena pomerov na strane odporcu. Odporcovi sa zvýšil príjem a zanikli mu dve vyživovacie povinnosti, k plnoletej dcére K. a tiež k plnoletému synovi M.O. (bratovi navrhovateľa), a tak sa zvýšili jeho možnosti prispievať navrhovateľovi vyšším výživným, preto súd vyhovel návrhu navrhovateľa čiastočne a zvýšil výživné zo sumy 26,55 Eur na sumu 90,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu, teda od 24.01.2012. Túto sumu súd považoval za primeranú zárobkovým možnostiam a najmä schopnostiam odporcu, ale aj potrebám navrhovateľa, ako aj s prihliadnutím na to, že aj matka navrhovateľa má povinnosť prispievať na jeho výživu. Okrem toho
matke navrhovateľa tiež zanikla jedna vyživovacia povinnosť a zvýšil sa jej príjem. Dlh na výživnom za obdobie od 24.01.2012 do 31.05.2013 vo výške 1.031,60 Eur (8 dní x 16,37 Eur plus 11 mesiacov x 63,45 Eur plus 5 mesiacov x 63,45 Eur) súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. odporcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Keďže navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatňoval, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v dvoch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.