Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Er-368-2013.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/368/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného mal. B. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XXXX/ XX, zast. zákonnou zástupkyňou J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XXXX/XX proti povinnému K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., C. XXXX/X o vymoženie dlžného výživného od 01.02.2013 do 15.03.2013 vo výške 300,- eur a bežného výživného od 01.04.2013 vo výške 150,- eur mesačne vedenou súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad Poprad, Nám. sv Egídia 95, Poprad takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie vo výške 166,58 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 20.03.2013 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie dlžného výživného od 01.02.2013 do 15.03.2013 vo výške 300,- eur a bežného výživného od 01.04.2013 vo výške 150,- eur mesačne na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.06.2011. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 *075910 dňa 28.03.2013.
Dňa 10.05.2013 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako Žiadosť o odblokovanie účtu - EX 223/2013, v ktorej povinný žiadal zastaviť exekúciu, nakoľko do januára 2013 výživné vždy riadne platil a je predpoklad, že ho bude uhrádzať riadne aj naďalej. Je zamestnaný na dobu neurčitú a z jeho účtu v banke Tatrabanka, a.s. sú vykonávané zrážky na výživné priamo oprávnenému. Súčasne žiada o odblokovanie účtu v ČSOB, a.s., pretože sa jedná o spoločný účet s jeho terajšou družkou, z ktorého uhrádzajú splátky hypotekárneho úveru.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 101 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 41 ods. 2 OSP súd posúdil podanie povinného ako návrh na zastavenie exekúcie.
Z obsahu spisu súd zistil nasledovný skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. XC/ XXX/XXXX-XX zo dňa 27.06.2011 bol povinný zaviazaný platiť oprávnenému výživné vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.09.2011. Dňa 20.03.2013 podala zákonná zástupkyňa oprávneného návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko si povinný nesplnil povinnosť platiť výživné vo februári a marci 2013. Súd na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 *075910 dňa 28.03.2013. Súdny exekútor vydal dňa 09.04.2013 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 17.04.2013. Povinný dňa 17.04.2013 podal námietky voči trovám exekúcie. Dňa 10.05.2013 podal povinný na súd žiadosť o odblokovanie účtu, pričom zároveň predložil kópiu poštového poukazu, podľa ktorého dňa 22.04.2013 bola zaslaná do rúk zákonnej zástupkyne oprávneného suma 300,-eur - teda suma zodpovedajúca dlžnému výživnému za február a marec 2013. Dňa 03.06.2013 povinný súdu oznámil, že v banke zadal trvalý príkaz, na základ ktorého sa uskutočňujú každý mesiac platby vo výške 150,- eur na účet zákonnej zástupkyne oprávneného. Súčasne súdu predložil potvrdenie banky Tatrabanka, a.s. o zadaní trvalého príkazu.
Na základe zistených skutočností ma súd za to, že zastavenie exekúcie je dôvodné. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 101 Exekučného poriadku je možné exekúciu, ktorá je vykonávaná prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zastaviť, ak sa vykonáva už len na bežné výživné a je predpoklad, že toto bude riadne platené. V danom prípade povinný uhradil oprávnenému dlžné výživné v sume 300,- eur dňa 22.04.2013 prostredníctvom poštového peňažného poukazu. Úhrada bežného výživného je zabezpečená zadaním trvalého príkazu v banke, podľa ktorého sa bude každý mesiac z účtu povinného uhrádzať v prospech účtu zákonnej zástupkyne oprávneného suma 150,- eur. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že povinný od právoplatnosti exekučného titulu platil výživné riadne a včas, čo je tiež v prospech predpokladu, že výživné bude hradiť povinný ďalej dobrovoľne.
Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Nakoľko exekúcia bola v danom prípade dôvodná, súd v súlade s 197 ods. 1 Exekučného poriadku a návrhu súdneho exekútora uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 16 ods. 2 vyhl. 288/1995 Z.z. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 120,- eur t.j. 20 % z dlžného a bežného výživného, ktoré bolo uhradené po začatí exekučného konania, v sume 600,- eur (dlžné výživné 300,- eur a bežné výživné za mesiac apríl a máj 2013 v sume 300,- eur) + 20 % DPH t.j. 144,- eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 15,50 eur a telekomunikačné vo výške 3,32 eur, hotové výdavky spolu vo výške 18,82 eur + 20 % DPH t.j. 22,58 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 166,58 eur.
Nakoľko bola exekúcia zastavená a súčasne sa rozhodlo o náhrade trov exekúcie, súd už nerozhodoval o námietkach povinného voči trovám exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.