Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/89/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júna 2013 takto

rozhodol:

Obžalovaná :

I. Š., O.. G., L.. XX.XX.XXXX E. S., okres Spišská Nová Ves, trvale bytom S. Č.. XX, okres Spišská Nová Ves, bez pracovného pomeru,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

v priebehu školského roka 2012/2013, najmenej do 19. apríla 2013, v obci S. a B., okres Spišská Nová Ves, ako matka ml. T. Š., L.. XX.X.XXXX, žiaka Špeciálnej základnej školy v obci B. a mal. P. Š., L.. X.X.XXXX, žiaka Cirkevnej základnej školy v B., okres Spišská Nová Ves, zanedbávala starostlivosť o ich výchovu a povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal ml. T. Š. 622 neospravedlnených vyučovacích hodín a mal. P. Š. 136 neospravedlnených vyučovacích hodín, a tak konala, hoci bola na ich záškoláctvo školou opakovane upozorňovaná, pričom so školou riadne nespolupracovala,

t e d a

vydala z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že umožnila im viesť záhaľčivý život,

č í m s p á ch a l a

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona a

z a t o j e j u k l a d á

Podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 53 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest domáceho väzenia v trvaní 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 53 ods. 2 Tr. zákona je obžalovaná povinná zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov a viesť riadny život po dobu trvania trestu domáceho väzenia každý deň v čase od 18.00 hod do 6.00 hod nasledujúceho dňa.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podala na tunajší súd obžalobu na obvinenú I. Š.A. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v priebehu školského roka 2012/2013, najmenej do 19. apríla 2013, v obci S. S. B., okres Spišská Nová Ves, ako matka ml. T. Š., L.. XX.X.XXXX, žiaka Špeciálnej základnej školy v obci B. a mal. P. Š., L.. X.X.XXXX, žiaka Cirkevnej základnej školy v B., okres Spišská Nová Ves, zanedbávala starostlivosť o ich výchovu a povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal ml. T. Š. 622 neospravedlnených vyučovacích hodín a mal. P. Š. 136 neospravedlnených vyučovacích hodín, a tak konala, hoci bola na ich záškoláctvo školou opakovane upozorňovaná, pričom so školou riadne nespolupracovala.

Obžalovaná I. Š. na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásila, že je vinná zo spáchania žalovaného skutku.

Na všetky otázky uvedené v ustanovení , , , , obžalovaná odpovedala slovom: áno.

Na základe tohto vyhlásenia obžalovanej súd na hlavnom pojednávaní podľa , rozhodol, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal nasledovné listinné dôkazy:

Z charakteristiky z miesta bydliska podanej obcou S. vyplýva, že obžalovaná je vdovou a sama vychováva 8 detí. Poberá sociálne dávky, pričom ďalšie majetkové pomery nie sú obci známe. Jej správanie nebolo predmetom prejednávania komisiou na ochranou verejného poriadku.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.

Keďže súd prijal vyhlásenie obžalovanej o jej vine, uznal ju za vinnú zo spáchania skutku popísaného vo výroku tohto rozsudku.

Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaná tým, že vydala z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý život, naplnila skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa . Obžalovaná sa uvedeného prečinu dopustila tým, že maloleté deti obžalovanej bezdôvodne nechodili do školy následkom nedostatočného výchovného vplyvu obžalovanej, čím im umožnila viesť záhaľčivý život dlhodobejším záškoláctvom.

Konala pritom vo vedomej nedbanlivosti podľa Tr. zákona, keďže vedela, že tým, že nedohliadne na riadnu školskú dochádzku svojich detí, môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený , ktorým je riadna výchova osôb mladších ako osemnásť rokov, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Nebezpečnosť konania obžalovanej teda spočíva v porušení záujmu chráneného , a to riadnej výchovy maloletých osôb.

Na rozdiel od obžaloby súd skutok právne nekvalifikoval aj podľa ods. 3 písm. a) uvedenej skutkovej podstaty , že obžalovaná spáchala skutok závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Obžaloby pritom argumentovala konkrétne iba tým, že mal. T. Š. v priebehu školského roka 2012/2013 do vznesenia obvinenia (12.3.2013), teda za obdobie asi 6 a pol mesiaca bezdôvodne vymeškal 494 vyučovacích hodín, čo je takmer 20 týždňov pri 5 vyučovacích hodinách denne, čo predstavuje viac ako 4 mesiace nezohľadňujúc pritom dni prázdnin.

V zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Pod pojmom dlhší čas je potrebné rozumieť časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného činu, teda závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Vo všeobecnosti pre všetky prípady nie je možné vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší. V prípadoch, kedy ide o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou bude „dlhší čas“ kratší ako pri trestných činoch s nižšou trestnou sadzbou, kde bude logicky „dlhší čas“ dlhší. Pre trestný čin podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona je zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v trvaní až na dva roky, z hľadiska výšky trestnej sadzby ide teda o trestný čin menej závažný. Preto pre naplnenie zákonného znaku „dlhší čas“ u stíhaného trestného činu sa vyžaduje dlhší časový úsek, ktorý je vyjadrením intenzity trestnej činnosti. Vzhľadom na charakter trestného činu podľa § 211 Tr. zákona je vylúčené posudzovať „dlhší čas“ iba matematickým výpočtom vymeškaných vyučovacích hodín (v takom prípade by zákonodarca vymedzil, že za „dlhší čas“ sa považuje napr. vymeškanie 300 vyučovacích hodín), keďže základná právna skutočnosť je viazaná výlučne na reálne uplynutie času, v danom prípade počítané na mesiace. Nemožno pritom opomenúť ani okolnosti spáchania trestnej činnosti vrátane nedbanlivostnej formy zavinenia obžalovanej, čo logicky predlžuje dobu posúdenia dlhšieho času. Keďže zákonodarca nevymedzil presne, aký časový úsek spadá pod pojem „dlhší čas“, uvedené ponechal na aplikáciu súdu s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že pre naplnenie § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona aj v ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 138 písm. b) Tr. zák. sa u obžalovanej vyžaduje páchanie tohto trestného činu minimálne po dobu jedného celého školského roka.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31, § 34 a § 38 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, poľahčujúcou okolnosťou je podľa § 37 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaná doposiaľ viedla riadny život. Obžalovaná sa k spáchaniu žalovanému skutku priznala a trestný čin úprimne oľutovala, čo je ďalšia poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, súd obžalovanej uložil trest v rozpätí trestnej sadzby zníženej na hornej hranici o jednu tretinu.

V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaná býva s deťmi sama, nakoľko jej manžel asi pred dvoma rokmi zomrel. Rodina je v zlých sociálnych podmienkach. Sama sa osobne stará o desať detí, 6 detí vo veku povinnej školskej dochádzky. Poberá vdovský a sirotský dôchodok spolu v sume 140 € a prídavky na všetky deti v sume 210 €. V priebehu dňa chodí na aktivačné práce, večer je vždy doma a stará sa o rodinu. Ako vyplynulo z vyjadrenia opatrovníčky, obžalovaná deti do školy pripraví a pošle, ale oni napriek tomu do školy nejdú. Navyše, u ostatných školopovinných detí žiadne problémy nie sú a aj u mal. P. nastalo výrazné zlepšenie. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že pre splnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona bude postačovať aj uloženie iného ako trestu odňatia slobody, ktorý navrhla prokurátorka v záverečnej reči.

Vzhľadom na osobné a rodinné pomery, na ťaživú finančnú a sociálnu situáciu v rodine uložil obžalovanej trest domáceho väzenia podľa § 53 ods. 1 Tr. zákona v trvaní jedného mesiaca. Súd podľa § 53 ods. 2 Tr. zákona určil dobu, počas ktorej je obžalovaná povinná zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov a viesť riadny život, a to každý deň v čase od 18.00 hod do 6.00 hod nasledujúceho dňa počas celej doby trvania trestu domáceho väzenia. Takto určená doba má zabezpečiť, aby v období kedy deti budú po ukončení vyučovania, obžalovaná bude na nich výchovne pôsobiť ako aj dohliadať na ich riadnu školskú dochádzku.

Súd má za to, že uložený trest ako sankcia za spáchanie trestnej činnosti je dostatočným vyjadrením okolností, za ktorých sa obžalovaná trestnej činnosti dopustila, ako aj formy zavinenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Podľa § 53 ods. 4 Tr. zákona ak si odsúdený neplní uložené povinnosti, súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.