Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-478-2012.pdf
PDF · 100.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/478/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený advokátom: JUDr. Branislav Zuberec, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: I. L., nar. XX.X.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX E., štátny občan SR o zaplatenie sumy 219,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 96,61 eur so 14,7 % úrokom ročne zo sumy 71,76 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 84,23 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 17.9.2012 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa 11.10.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 219,57 eur, 14,7% úrok ročne zo sumy 71,76 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, 8,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 71,76 eur od 19.7.2012 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 135,43 eur od 19.7.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že dňa 11.6.2004 na základe zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a žalovaná suma predstavuje plnenie titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2008 ako nezaplatenú istinu v sume 71,76 eur, nesplatený úrok vo výške 9,19 eur, úroku z omeškania 12,38 eur a poplatky v sume 126,24 eur ku dňu 18.7.2012 spolu v sume 219,57 eur. Zmluvou o úvere bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 663,88 eur, predtým 20.000,- Sk. Žalovaná dlžnú čiastku neuhradila a žalobca oznámením zaslaným žalovanej vyhlásil ku dňu 5.1.2012 úver za splatný.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Na riadne predvolané pojednávanie sa bez ospravedlnenia z vážneho dôvodu nedostavila.
Na riadne predvolané pojednávanie sa nedostavil žalobca a jeho advokát, ktorý neúčasť ospravedlnil. Súd preto vec prejednal bez prítomnosti účastníkov a prihliadol na obsah spisu, dosiaľ vykonané dôkazy v zmysle ustanovenia § 101 O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o bežnom účte, zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere, obchodnými podmienkami, čerpaním úveru, výzvou, výpisom z účtu, oznámením o zosplatnení úveru a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 24.1.2008 bola medzi účastníkmi uzavretá úverová zmluva na predtlačenom tlačive, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver do výšky úverového limitu 663,88 eur, predtým v sume 20.000,- Sk s jednorazovým čerpaním, bezúčelovo, prevodom peňažných prostriedkov na účet žalovanej. Podľa čl. IV. bola dohodnutá pevná úroková sadzba 14,70% ročne, RPMN 30,16%, poplatok za spracovanie úveru v sume 1.000,- Sk, za správu úveru mesačne poplatok vo výške 60,- Sk. Podľa čl. V. sa žalovaná zaviazala splácať v 48. mesačných splátkach, vždy 5. deň v mesiaci po 550,-Sk s tým, že prvá mesačná splátka bude splatná 5.2.2008 a posledná 5.1.2012. Podľa čl. VI. bol dohodnutý úrok z omeškania so sadzbou 15% ročne. Podľa výpisu z bežného účtu žalovanej boli peňažné prostriedky vložené na účet dňa 25.1.2008. Žalovaná prestala úver splácať od 6.4.2011, keď do 18.7.2012 zaplatila len jednu splátku. Ani na základe opakovaných výziev neplnila. Oznámením zo dňa 6.2.2012 žalobca zosplatnil nesplatný úver dňom 5.1.2012.
Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 11.10.2012 špecifikoval uplatnený nárok na zaplatenie poplatkov v sume 126,24 eur. Tieto predstavujú nezaplatené poplatky za správu úveru 4 x1,99 eur, výzva 3 x 35 eur, upomienka 10 eur v sume 122,96 eur. Zvyšok v sume 3,28 eur predstavuje poplatok za poistenie.
Súd posúdil vec v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
Podľa § 7 ods. 1, 2 Zák.č. 205/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch.
Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Podľa § 2 písm. d) a e) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), j) k) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu v prvom rade titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 663,88, ktorý sa zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach s uvedením splatnosti splátok, RPMN, úrokovou sadzbou.
Súd posúdil predmetnú uzavretú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorými zmluvami v zmysle citovaných ustanovení môžu byť všetky pomenované aj nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité iba to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi dodávateľom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech; jediná možnosť naloženia s návrhom zmluvy je alternatívna: prijatie alebo odmietnutie návrhu. Spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku SR upravené nielen zákonom o ochrane spotrebiteľa, Občianskym zákonníkom, ale aj Obchodnými zákonníkom, zákonom o elektronických komunikáciách a pod. Bez ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy hore uvedený, patrí k spotrebiteľským zmluvám. V danom konaní je nepochybné, že žalobca je dodávateľom služby, ktorý podniká v oblasti finančných služieb a žalovaná fyzickou osobou nepodnikateľ, ktorý využíval služby žalobcu na osobné účely.
V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka § 497 a nasl., ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) ObZ. Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia osobitného Zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. I keď predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ a Zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupujú ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia Zák. č. 258/2001 Z.z. a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák.č.150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.
Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z
povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44.
Súd má za to, že predmetná zmluva o úvere bola medzi účastníkmi uzavretá platne a obsahovala všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Zmluva neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. k) Zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 8aa ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2. Berúc do úvahy, že priemerné hodnoty RPMN pre jednotlivé typy spotrebiteľských úverov boli prvý krát zverejnené 29.4.2008, tak v súlade s citovaným ustanovením boli veritelia povinní v zmluve a vo formulári uvádzať priemernú hodnotu RPMN najneskôr 29. júna 2008.
Súd posúdil výšku nároku na zaplatenie uplatneného žalobou. Súd priznal žalobcovi zaplatenie sumy 96,61 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny poskytnutého úveru v sume 71,76 eur, dohodnutého úroku 9,19 eur, úroku z omeškania v sume 12,38 eur a poplatku poistenia v sume 3,28 eur s dohodnutým úrokom od 19.7.2012, keď uplatnený nárok žalobca vypočítal do 18.7.2012.
V časti poplatku za správu úveru, výzvy, upomienky spolu v sume 122,96 eur súd zamietol s tým, že poplatok za správu úveru nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale naopak slúži výhradne záujmom banky. Poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou podmienkou a neprijateľným zaťažením spotrebiteľa, keď banka má banka poskytovanie úverov v rámci svoje podnikateľskej činnosti a nepredstavuje žiadne skutočné protiplnenie poskytované spotrebiteľovi (Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21. júna 2006 č.k. 7U 17/06). Pri uplatnenom poplatku za upomienku, výzvu sa súd stotožňuje s argumentáciou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 /17U 192/10/, ktorý potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované / vykonávané/ vo vlastnom záujme dodávateľa /bod 34. rozsudku/. Na poplatok za upomienku niet žiadneho zákonného nárok ak si žalobca uplatňuje úrok z omeškania.
Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením celého dlhu a žalobcovi tak vzniklo právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka vo výške stanovenej vykonávacím predpisom, ktorý si uplatnil odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy. Súd priznal úrok z omeškania z nesplatenej priznanej istiny, úroku a poplatku poistenia.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keď žalobca mal vo veci čiastočný úspech a preto rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).