Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-14S/29/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SKCAT, s.r.o., Pekná cesta č. 214/23, 930 39 Zlaté Klasy, IČO: 50 399 667, právne zastúpeného: JUDr. Maroš Prosman, advokát a konateľ Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná č. 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. januára 2023, č. 100170737/2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 24. marca 2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou podanou dňa 24. marca 2023 na Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. januára 2023, č. 100171472/2023, a rozhodnutia zo 16. januára 2023, č. 100170737/2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré sa týkali určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2019 a február 2019, nepriznania nadmerného odpočtu za tieto obdobia a zistenia dane. Žalobca sa domáhal zrušenia oboch označených rozhodnutí a žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 3. apríla 2023, č. k. -106, bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. januára 2023, č. 100170737/2023, predsedom senátu vylúčené na samostatné konanie a je predmetnom tohto konania.

3. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 16. januára 2023, č. 100170737/2023, žalovaný podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) zo dňa 4. júla 2022, č. 101888997/2022, ktorým bol daňovému subjektu – žalobcovi – podľa daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38 980,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2019 a nadmerný odpočet bol znížený na sumu 124,34 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

4. V rámci správnej žaloby žalobca zároveň navrhol, aby súd žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že oboma rozhodnutiami správca dane spolu vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX A. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2019 a február 2019, pričom tento rozdiel je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správcu dane. Zaplatenie uvedených súm presahuje finančné možnosti žalobcu a prakticky by spôsobilo jeho platobnú neschopnosť. Takáto finančná záťaž je neudržateľná, pričom ak nedôjde k odkladu vykonateľnosti, žalobca bude musieť pristúpiť k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu v súlade so o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko nebude schopný plniť svoje záväzky. Žalobca v tejto

súvislosti poukázal na účtovnú závierku za rok 2021, ktorú zároveň predložil súdu, a podľa ktorej síce dosiahol zisk, avšak jeho pohľadávky k 31. decembru 2021 predstavovali sumu XXX XXX A.. Nútený výkon rozhodnutí by znamenal blokáciu účtov, obmedzenie prevádzky a faktickú likvidáciu výrobného procesu, čo by sa prenieslo do likvidácie žalobcu. Podľa názoru žalobcu sú v danej veci splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko okamžitým výkonom rozhodnutia žalobcovi hrozí hospodárska a finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

5. Na základe , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave.

6. Podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 14. júna 2023 sa k návrhu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odkladný účinok správnej žalobe nepriznať, pretože žaloba je podľa neho v celom rozsahu nedôvodná.

7. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, t. j. jedine žalobca je oprávnený takýto návrh podať. Výlučne žalobcu potom zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018, sp. zn. ). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom. Zároveň sa vyžaduje, aby žalovaný mal možnosť sa k návrhu na odkladný účinok správnej žaloby vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého právneho aktu orgánu verejnej správy, čo znamená, že tento nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení, a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia z neho plynúce sú vylúčené, teda sa ním prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a zasahuje sa do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne preukázané.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. marca 2022, č. k. -11,

podľa ktorého „okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku, podaný ako súčasť správnej žaloby, odôvodňoval s poukazom na dovyrúbený rozdiel dane, ktorý v celkovej výške za zdaňovacie obdobia január 2019 a február 2019 predstavuje XX XXX,XX A.; a na svoje pohľadávky, ktoré k 31. decembru 2021 predstavovali sumu XXX XXX A., pričom mal za to, že takáto finančná záťaž je pre neho neudržateľná.

13. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia uvádzané v návrhu sú príliš všeobecné a nekonkrétne a hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku neboli zo strany žalobcu riadne preukázané. V predmetnej veci, ktorá bola z konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. januára 2023, č. 100171472/2023, vylúčená na samostatné konanie, a v ktorej sa rozhoduje o otázke priznania odkladného účinku, predstavuje výška dorubeného rozdielu dane sumu 38 980,60 Eur, teda len táto suma môže byť predmetom posudzovania v danej veci. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že finančná záťaž spôsobená výkonom rozhodnutia by bola pre neho neudržateľná, tieto žalobca rovnako nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami či dôkazmi. Jediným určitým údajom v jeho návrhu je výška pohľadávok k 31. decembru 2021 predstavujúca sumu 128 768 Eur. Správny súd v prvom rade uvádza, že tento údaj už nie je aktuálny, keďže účtovná závierka, ktorú žalobca k návrhu priložil, bola podávaná za rok 2021, a hoci v čase podania žaloby žalobca nemusel disponovať účtovnou závierkou za rok 2022, mal minimálne možnosť ju v priebehu konania dodatočne doplniť, prípadne uviesť aktuálne údaje, ktoré mu v rámci ukončeného účtovania za rok 2022 museli byť už známe. Rovnako správny súd upriamuje pozornosť na to, že z predloženej účtovnej závierky žalobcu za rok 2021 síce vyplýva, že jeho krátkodobé pohľadávky dosahovali v tom čase výšku XXX XXX A. (aj tu však treba podotknúť, že figurovali v časti závierky na strane aktív), no súčasne treba konštatovať, že jeho celkový majetok dosahoval sumu 258 091 Eur, z toho finančný majetok vo forme peňazí a účtov v bankách XX XXX A., výnosy z hospodárskej činnosti spolu XXX XXX A., z toho len tržby z predaja tovaru 483 355 Eur, s tým, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie bol kladný. Správny súd ďalej z verejne dostupných zdrojov (B., B.) zistil, že za rok 2022 žalobca dosiahol celkové výnosy XXX XXX A., z toho tržby z predaja tovaru XXX XXX A.. Zisk, ktorý žalobca dosiahol, bol síce nízky, rovnako oproti predchádzajúcemu obdobiu mu klesli tržby, avšak z popísanej finančnej situácie žalobcu nemožno dospieť k záveru, že by prípadný výkon rozhodnutia mal mať pre neho likvidačný charakter, resp. že by ním malo byť ohrozené jeho podnikanie, keďže jeho hospodárenie stále zostáva v kladných číslach. Argumentácia o predlžení a o hrozbe podania návrhu na vyhlásenie konkurzu je takisto nepodložená a nesvedčí o nej ani údaj o celkovej zadlženosti žalobcu, vyplývajúci z verejnej dostupných zdrojov. Napokon správny súd konštatuje, že žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejným záujmom, ktorým je záujem na riadnom plnení daňovej povinnosti.

14. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neoznačil ani neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani skutočnosť, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení , preto správny súd, v súlade s , návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SPP].