Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoPr-1-2013.pdf
PDF · 103.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoPr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Petra Šamu, v právnej veci žalobcu: Ing. K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H., T. XXXX/ XX, štátny občan SR, proti žalovanému: Obvodný úrad životného prostredia v Humennom, so sídlom Humenné 066 01, Kukorelliho 1, o neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6CPr/2/2012-128 zo dňa 15.11.2012, ako aj proti uzneseniu č. k. 6CPr/2/2012-116 zo dňa 23.10.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, dané žalobcovi rozhodnutím č. j. 1/2010/00278 zo dňa 9.2.2010, ako aj žalobu, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu so žalovaným trvá. Išlo o žalobu podanú, po upresnení, voči Krajskému úradu životného prostredia v Prešove.
Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že rozhodnutím Služobného úradu Krajského úradu životného prostredia v Prešove o vymenovaní do stálej štátnej služby zo dňa 16.7.2004, bol žalobca vymenovaný do stálej štátnej služby v služobnom úrade - Krajský úrad životného prostredia v Prešove s pravidelným miestom výkonu štátnej služby na Obvodnom úrade životného prostredia v Humennom, stále pracovisko Medzilaborce. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu vznikol dňa 7.7.2004. Listom zo dňa 9.2.2010 Krajský úrad životného prostredia v Prešove oznámil žalobcovi okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe toho, že dňa 3.2.2010 sa žalobca dostavil na Obvodný úrad životného prostredia v Humennom pod vplyvom alkoholu, kde fyzicky napadol prednostu Ing. S. H.. Následne bola u žalobcu vykonaná OO PZ v Humennom dychová skúška s preukázaným výsledkom merania 1,07 mg/l., a teda bolo preukázané, že štátny zamestnanec bol pod vplyvom alkoholického nápoja. Žalobca začal prednostovi vulgárne nadávať, udieral päsťou do stola, začal ho fyzicky napádať tak, že mu udieral do oblasti hrudníka a rúk. O tom svedčí lekárska správa zo 4.2.2010. Okrem vyššie uvedených skutočností bol žalobca upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu menej závažného porušenia služobnej disciplíny listami zo dňa 7.10.2009 a 17.7.2009. V zmysle článku 10 písm. B ods. 13 Služobného poriadku KÚ ŽP štátny zamestnanec nesmie požívať alkoholické nápoje v mieste výkonu práce, v služobnom čase aj mimo miesta pravidelného výkonu
práce a nastupovať pod ich vplyvom do práce. Porušenie tohto ustanovenia sa považuje za závažné porušenie služobných povinností, preto žalovaný podľa § 51 Zákona o štátnej službe a článku 12 ods. 7 Služobného poriadku, okamžite skončil štátny zamestnanecký pomer. Žalovaný teda právne a skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru tak, že žalobca závažným spôsobom porušil služobnú disciplínu, pretože požil alkoholické nápoje v služobnom čase, mimo miesta pravidelného výkonu práce. Listami zo dňa 17.7.2009 a 7.10.2009 žalovaný upozornil žalobcu na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa záznamu zo dňa 1.10.2007 bolo zdokumentované porušenie služobnej disciplíny žalobcom tým, že dňa 14.8.2009 sa nedostavil na stále pracovisko v Medzilaborciach. V spise žalovaného sa nachádza aj fotokópia dovolenkového lístka žalobcu v čerpaní dovolenky v dňoch 3.2.2010 až 5.2.2010 s dátumom žiadosti dňa 5.2.2010. Je tam uvedený záznam, že dovolenka prijatá dňa 5.2.2010 a odfaxovaná dňa 5.2.2010. Výbor základnej organizácie SLOVES pri KÚŽP v Prešove dňa 8.2.2010 zobral na vedomie návrh na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu a nevzniesol voči nemu žiadne pripomienky. Podľa rozhodnutia Obvodného úradu Humenné, odbor všeobecnej vnútornej správy, bolo konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca konaním dňa 3.2.2010, zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo preukázané. Výsluchom samotného žalobcu a svedkov Ing. H. a O. T., ako aj záznamom o vykonanej dychovej skúške bolo preukázané, že žalobca dňa 3.2.2010 v základnom pracovnom čase sa nachádzal v priestoroch ObÚ ŽP v Humennom pod vplyvom alkoholu. Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo žalobcovi oznámené listom z 9.2.2010 potom, čo žalovaný obdŕžal stanovisko odborového orgánu. Nepochybne bolo preukázané, že žalobca svojím konaním dňa 3.2.2010 v dopoludňajších hodinách závažne porušil služobnú disciplínu, lebo bol v služobnom čase pod vplyvom alkoholu mimo pravidelného miesta výkonu práce. V uvedený deň žalobca nemal podpísanú dovolenku, lebo o túto požiadal spätne až dňa 5.2.2010. V tejto súvislosti súd odkázal na článok 16 bod 1, 4, 9, 10 Služobného poriadku. Na čerpanie dovolenky štátnym
zamestnancom nestačí plán dovolenky vypracovaný zamestnávateľom, ale je potrebný písomný súhlas nadriadeného na predpísanom tlačive. V danom prípade žalobca iba udával okolnosti, za ktorých mal dňa 3.2.2010 žiadať svojho nadriadeného o súhlas na čerpanie dovolenky, ale ani sám netvrdil, že v ten deň dovolenku mal. Tvrdil len, že došlo k jeho diskriminácii, ak mu čerpanie dovolenky na základe telefonátu nebolo umožnené. Služobný poriadok má však dostatočne jasne vymedzený postup, ktorý štátny zamestnanec má dodržať, ak chce čerpať plánovanú dovolenku. Žalobca tento postup nedodržal a preto možno vyvodiť záver, že dňa 3.2.2010 nemal žalobca povolené čerpanie dovolenky. Preto mal byť v čase základného služobného času v mieste výkonu svojej práce, teda na pracovisku v Medzilaborciach. K obrane žalovaného (zrejme žalobcu), že nenapadol prednostu ObÚ ŽP v Humennom, o čom svedčí výsledok priestupkového konania súd uviedol, že v liste o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru išlo len o opísanie rozhodných skutočností, ku ktorým došlo dňa 3.2.2010. Samotné napadnutie prednostu nebol dôvodom pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Neobstojí obrana žalobcu, že sa dostavil dňa 3.2.2010 na ObÚ ŽP v Humennom ako súkromná osoba a že incident, ku ktorému došlo, nemohol byť voči nemu použitý na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal byť v uvedený deň v práci, a teda nemôže argumentovať tým, že sa dostavil na úrad ako súkromná osoba, lebo nemal riadne odsúhlasenú dovolenku, ani čerpanie súkromného voľna. Z týchto dôvodov súd podanú žalobu zamietol.
Ďalším výrokom rozsudku súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 150 O.s.p., keď za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval jednak osobné a majetkové pomery žalobcu, ktorý je nezamestnaný a nemá žiaden príjem, ako aj skutočnosť, že žalobca bol presvedčený, že s ním žalovaný neplatne okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer a podanou žalobou chcel docieliť, aby bolo určené, že jeho štátnozamestnanecký pomer voči žalovanému stále trvá.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozsudok označil v plnom rozsahu za protizákonný, v rozpore s Ústavou SR a EÚ, ktorým došlo k porušeniu ľudských práv občana SR a EÚ v zmysle Ústavy SR a EÚ. Uviedol, že dňa 3.2.2010 „som nikdy nebol na mieste výkonu stálej
štátnej služby a taktiež som nikdy sa nenachádzal mimo miesta výkonu stálej štátnej služby v služobnom čase (viď príloha predmetného odporu). Dňa 3.2.2010 som sa dostavil do kancelárie prednostu ObÚ ŽP Humenné ako Občan SR a EÚ v súkromnej veci (viď príloha predmetného odporu) pod vplyvom alkoholu. Dňa 3.2.2010 o 8. hod. som trikrát telefonicky požiadal prednostu ObÚ ŽP v Humennom v zmysle Služobného poriadku KÚ ŽP v Prešove a Plánu dovoleniek na rok 2010 o udelenie dovolenky na dni 03-05.2.2010, kde prednosta predmetného úradu mi odmietol udeliť dovolenku bez udania dôvodu (viď telefonické rozhovory)“. Svoje podanie žalobca ukončil slovami: „Boh žehnaj Ameriku, Ruskú federáciu, Brusel a to naše malé pekné Slovensko - SLOVAKIU v srdci Európy. SLOVAKIA malé ŠVAJČIARSKO na ŠKANDINÁVSKY spôsob. Demokratický sociálny štát“. K odvolaniu žalobca pripojil aj kópiu z knihy dochádzok zo dňa 23.2. až 3.2.2010, vyžiadané žalobcom dňa 19.11.2012.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Uznesením zo dňa 23.10.2012 prvostupňový súd uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 200,- eur, ktorú je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Humenné v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Ako dôvod uviedol, že na pojednávaní dňa 23.10.2012 napriek opakovaniu upozorneniam sudkyne, žalobca rušil poriadok tým, že vstupoval do prednesu zástupkyni žalovaného, vykrikoval a zvyšoval hlas. Svojím konaním rušil priebeh a dôstojnosť pojednávania.
Aj proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Je toho názoru, že týmto rozhodnutím došlo k porušeniu ľudských práv a slobôd občana SR a EÚ v zmysle Ústavy SR a EÚ. Je toho názoru, že „účastník konania kedykoľvek počas pojednávania môže vzniesť námietku mimo verdiktu a vážená sudkyňa musí sa námietkou zaoberať, buď ju akceptuje, alebo neakceptuje a v prípade, že ju neakceptuje, podá v predmetnej veci vysvetlenie, prečo námietku neakceptovala“. Aj v tomto prípade odvolanie žalobcu obsahuje záver text rovnakého znenia, ako záver odvolania proti rozsudku, a to: Boh žehnaj Ameriku, Ruskú federáciu...“.
Odvolací súd preskúmal obe rozhodnutia bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tieto rozhodnutia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou môžu byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Na úvod odvolací súd považuje za potrebné sa vyporiadať s vadami podanej žaloby, ako aj s označením žalovaného účastníka.
Pôvodným podaním žaloby zo dňa 12.4.2010 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného označeného ako „Služobný úrad Krajského úradu životného prostredia v Prešove“ zo dňa 9.2.2010 č. j. 1/2010/00278 - 007 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a), písm. c) a písm. d) O.s.p.. Až po doručení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cžo/21/2011 zo dňa 22.3.2012 žalobca čiastočne napravil vadnosť žaloby tým, že dňa 17.2.2012 navrhol vyhlásiť rozsudok o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, dané žalobcovi rozhodnutím č. j. 1/2010/00278 - 007 zo dňa 9.2.2010 s tým, že štátny zamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola zamietnutá, nie je právne významná pretrvávajúca vada žaloby domáhajúca sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Až následne, po poučení zo strany prvostupňového súdu, žalobca upresnil označenie žalovaného účastníka, keď týmto mal byť Krajský úrad životného prostredia v Prešove, Nám. mieru č. 2, Prešov.
Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa s účinnosťou od 1.1.2013 bolo zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach miestnej štátnej správy rozhodnuté o zrušení
krajských úradov životného prostredia (čl. I., § 1, písm. d)).
Pôsobnosť krajských úradov životného prostredia prechádza na obvodný úrad životného prostredia v sídlach krajov. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 31.12.2012 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia, prechádzajú na obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, v ktorého územnom obvode má obvodný úrad životného prostredia sídlo. Nároky zamestnancov vyplývajúce z prechodu práva a povinnosti je povinný uspokojiť ten istý obvodný úrad. Podobne aj záväzky, ktoré má v správe krajský úrad životného prostredia k 31.12.2012, prechádzajú do správy tohto obvodného úradu (§ 3 ods. 1, 2, 6, 7 zákona č. 345/2012 Z. z.).
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z. z. v znení čl. IV. zákona č. 345/2012 Z. z. je obvodný úrad miestnym orgánom štátnej správy. Ako taký má spôsobilosť byť účastníkom súdneho a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej spôsobilosti.
Vychádzajúc z týchto ustanovení vstúpil Obvodný úrad životného prostredia v Humennom do práv a povinností zaniklého Krajského úradu životného prostredia v Prešove dňom 1.1.2013 a týmto dňom sa stal aj účastníkom tohto konania bez toho, aby o tom musel rozhodnúť súd.
Pre rozhodnutie o podanej žalobe vo veci samej bolo podstatné zistenie, či dňa 3.2.2010 čerpal žalobca dovolenku alebo bol v práci a či skutočnosti popísané v listine zo dňa 9.2.2010 možno vyhodnotiť ako závažné porušenie služobnej disciplíny.
Podľa § 120 Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane použijú, okrem iného, aj ustanovenia § 105 až § 114 Zákonníka práce (č. 311/2001 Z. z.).
Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce, čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní zo zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
V tejto súvislosti Služobný poriadok Krajského úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 1.11.2009 v čl. 16 bod 9, 10 konkretizoval právomoc zamestnávateľa určiť čerpanie dovolenky tak, že štátny zamestnanec nesmie nastúpiť na dovolenku bez písomného súhlasu vedúceho štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec je povinný včas oznámiť príslušnému predstavenému skutočnosti majúce význam pre určenie nástupu na dovolenku. Žiadosť o dovolenku sa vypisuje na predpísanom tlačive. Štátny zamestnanec je zodpovedný odovzdať dovolenkový lístok, podpísaný príslušným vedúcim štátnym zamestnancom, osobne do úradu deň pred nástupom na dovolenku, v nepredvídaných prípadoch najneskôr v deň nástupu na dovolenku. Z práva zamestnávateľa určiť čerpanie dovolenky vyplýva aj jeho oprávnenie nepovoliť čerpanie dovolenky, hoci štátny zamestnanec predložil žiadosť o dovolenku na predpísanom tlačive.
V preskúmavanej veci bolo jednoznačne zistené, že dňa 3.2.2010 nedal príslušný vedúci štátny zamestnanec žalobcovi ani ústny, a už vôbec nie písomný súhlas k nástupu na dovolenku. V dôsledku toho bol žalobca jednoznačne v tento deň vo výkone štátnej služby a mal byť k dispozícii služobnému úradu.
Rozhodnutie žalovaného o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom zo dňa 9.2.2010 obsahuje viaceré skutkové okolnosti, ktorými žalovaný zdôvodnil takéto svoje rozhodnutie.
Právne významné sú pre rozhodnutie súdu len tie z tam uvedených skutočností, ktoré možno hodnotiť ako závažné porušenie služobnej disciplíny (§ 51 ods. 1 veta prvá Zákona o štátnej službe).
Ktoré porušenia služobnej disciplíny je možné považovať za závažné má právo posudzovať služobný úrad (čl. 12 ods. 4 veta druhá Služobného poriadku žalovaného). Ćlánok 12 ods. 2 Služobného poriadku príkladmo uvádza, ktoré porušenie služobných povinností sa považuje za závažné. V dôsledku toho môže byť zamestnávateľom a teda v konečnom dôsledku aj súdom považované za závažné porušenie služobných povinností aj porušenie iných služobných povinností, než ktoré sú vymenované v čl. 12 ods. 2 Služobného poriadku.
Pokiaľ rozhodnutie služobného úradu o okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru obsahuje viacero skutkových dôvodov, je možné považovať toto rozhodnutie služobného úradu za platné aj v prípade, že len jedno z viacerých porušení služobných povinností uvedených v rozhodnutí spĺňa podmienky pre jeho hodnotenie ako závažné porušenie služobnej disciplíny.
V preskúmavanej veci prvostupňový súd za závažné porušenie služobných povinností žalobcom uznal len skutok spočívajúci v tom, že dňa 3.2.2010 bolo dychovou skúškou vykonanou v priestoroch Obvodného úradu životného prostredia v Humennom preukázané, že žalobca bol v pracovnej dobe pod vplyvom alkoholických nápojov. Skutočnosť, že polícia pri vykonávaní dychovej skúšky zistila u neho požitie alkoholických nápojov, nepopiera ani samotný žalobca. Tým žalobca porušil služobnú povinnosť upravenú v čl. 10 bod 13 Služobného poriadku nepožívať alkoholické nápoje v mieste výkonu práce a v služobnom čase aj mimo miesta pravidelného výkonu práce a nenastupovať pod ich vplyvom do práce. Služobný poriadok v čl. 12 ods. 2 písm. b) výslovne označuje za závažné porušenie služobných povinností požívanie alkoholických nápojov nielen v mieste výkonu práce, ale v služobnom čase aj mimo miesta pravidelného výkonu práce.
Aj toto jediné závažné porušenie služobných povinností opodstatňovalo žalobcu k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo žalobcom. Preto nepochybil prvostupňový súd, keď žalobu o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj žalobu o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, zamietol. Na správnosti takéhoto záveru nemení nič rozhodnutie Obvodného úradu v Humennom zo dňa 28.10.2010 vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého predmetom nebolo postihnutie žalobcu za porušenie služobnej povinnosti nepožívať alkoholické nápoje v služobnom čase.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 219 ods. O.s.p.).
Potvrdený bol aj výrok rozsudku o nepriznaní náhrady trov prvostupňového konania. Úspešný žalovaný proti tejto časti rozsudku odvolanie nepodal a preto odvolací súd nemá právo správnosť tejto časti rozhodnutia hodnotiť inak.
Za dôvodné nie je možné považovať ani odvolanie žalobcu proti uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa 23.10.2012, ktorým mu bola uložená súdom poriadková pokuta vo výške 200,- eur.
V tejto súvislosti je treba poukázať na to, že podľa § 53 ods. 1 O.s.p. môže súd uložiť tomu, kto hrubo sťažuje postup konania tým, že ruší poriadok alebo urobí hrubé urážlivé podanie, poriadkovú pokutu až do výšky 820,- eur.
Pojednávanie vedie sudca tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, splnilo výchovný účel a prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania môže vykonať opatrenia potrebné na usmernenie správania sa prítomných osôb (§ 117 ods. 1 a § 116 ods. 2 O.s.p.).
Právo účastníka vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, jeho právo predniesť po začatí pojednávania svoje návrhy, či právo zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, sa realizuje tým spôsobom, že sudca za tým účelom poskytne priestor postupne jednotlivým prítomným účastníkom (§ 118 ods. 1, 3, 4 a § 123 O.s.p.). Právo účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu neznamená, že účastník má právo v priebehu výpovede protistrany či protokolácie takejto výpovede súdom rušiť priebeh pojednávania svojimi hlasitými pripomienkami. Takéto rušenie poriadku je jedným z dôvodov pre uloženie poriadkovej pokuty.
Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 23.10.2012 sudkyňa štyrikrát upozornila žalobcu, aby nerušil priebeh pojednávania. Poriadkovú pokutu bola pritom oprávnená uložiť žalobcovi už aj pri predchádzajúcich narušeniach pojednávania, či dokonca bola oprávnená uložiť poriadkovú pokutu za každé z nich. Jedná sa o dôsledok toho, že žalobca nielen že rušil priebeh pojednávania, ale urobil tak pri tom spôsobom napĺňajúcim pojem hrubého urážlivého prednesu adresovaného tak voči sudcom rozhodujúcim v tejto veci, protistrane, ba dokonca aj voči subjektu, ktorý s touto vecou nemá nič spoločné.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj uznesenie o uložení poriadkovej pokuty žalobcovi.
Úspech v tomto odvolací konaní mal žalovaný. Tomuto v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).
Z týchto dôvodov odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súd v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.