Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-173-2012.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/173/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky A. S., U. B.Ô., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bydliskom J., D. K. XX, t.č. A. - P. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, proti odporcovi O. S., Ž., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bydliskom J., D. K. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom S., S., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov A. S., rod. D. a O. S., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. J., vo zväzku 33, ročník 2002, na strane 115, pod poradovým číslom 286, s a r o z v á d z a.
Maloleté deti S., S., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Právo zastupovať a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému S. sumou po 120,- Eur mesačne a maloletej C. sumou po 110,- Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Styk odporcu s maloletým S. sa upravuje tak, že odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým S. každý párny týždeň v piatok od 17.00 h. do pondelka, kedy odporca dovezie maloletého S. v ranných hodinách do školského zariadenia.
Styk odporcu s maloletou C. sa upravuje tak, že odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou C. každý párny týždeň v nedeľu od 15.00 h. do 17.00 h. za prítomnosti navrhovateľky.
Navrhovateľka je p o v i n n á styk odporcovi s deťmi umožniť, deti na styk s odporcom riadne pripraviť a odovzdať ich odporcovi v stanovenom čase v mieste bydliska navrhovateľky, kde je odporca p o v i n n ý deti navrhovateľke v stanovenom čase vrátiť.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok 66,- Eur na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že v dôsledku neustálych rozporov účastníci žijú oddelene od júla 2011, kedy sa navrhovateľka odsťahovala k rodičom a od decembra 2011 spolu s maloletými deťmi býva v prenajatom byte. Krátko po uzatvorení manželstva začal mať odporca problémy hlavne s alkoholom, pod vplyvom ktorého sa choval neprimerane, nezvládal stresové situácie a vracal sa domov nad ránom v podnapitom stave. Takéto spolužitie s odporcom sa u navrhovateľky prejavilo na jej zdravotnom stave. Má W., čo je Z. ochorenie a nadobudla ho práve v dôsledku odporcovho chovania. Stala sa invalidnou a poberá invalidný dôchodok. Po narodení mal. C. dňa XX.XX.XXXX mala navrhovateľka vážne zdravotné problémy, pre ktoré bola niekoľkokrát hospitalizovaná a pomoc jej zabezpečila jej rodina. Odporca chodil navštevovať maloleté deti k jej rodičom a maloletý S. bol väčšiu časť leta s odporcom. Matka ho prihlásila do Základnej školy v U.. Navrhovateľka poukázala, že jej odchod z domácnosti, ktorú viedla s odporcom, súvisel predovšetkým s odporcovými psychickými stavmi. Psychický kolaps odporcu vyvolával akýkoľvek nesúhlas. Odporca naň reagoval tak, že oplzlo nadával, búchal dverami, kričal a nezvládal akýkoľvek psychický nápor. Keď žili v domácnosti rodičov navrhovateľky, tieto psychické stavy odporcu jej príbuzní nedokázali znášať. Nevhodné chovanie odporcu v takýchto stavoch videli nielen príbuzní navrhovateľky, ale počuli aj susedia. V konečnom dôsledku aj navrhovateľka už nedokázala znášať chovanie odporcu a natrvalo sa od neho odsťahovala a preto s ním nechce zostať v manželstve. Navrhovateľka na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť obe maloleté deti S. a C. do jej osobnej starostlivosti a otca žiada zaviazať povinnosťou platiť výživné mal. S. sumou po 140, -Eur mesačne a mal. C. sumou po 150,- Eur mesačne.
Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva nesúhlasil. Poukázal, že od roku 2009 pracoval v Č. X.. Keď navrhovateľka otehotnela a mala zdravotné problémy a keď do tejto situácie ochorel aj jeho otec, vrátil sa na Slovensko a začal pracovať v E. A. E. K.. Po narodení maloletej C. zomrel jeho otec, čo ťažko znášal a musel sa zároveň starať o chorú navrhovateľku. Chodieval za ňou do nemocnice a potvrdil, že navrhovateľku po jej prepustení z nemocnice spolu s deťmi odviezol k jej rodičom z dôvodu, že sa sám nedokázal o rodinu postarať. Nemal časový priestor pre starostlivosť o chorú navrhovateľku a malé deti. Potom, čo navrhovateľka prihlásila maloletého S. do školy v U. a on s tým nesúhlasil, prihlásil ho na základnú školu v J. - D.. Dňa 15.09.2011 nastal v situácii zvrat, keď navrhovateľka bez jeho vedomia maloletého S. opäť prihlásila do školy v U.. Odporca poukázal, že navrhovateľka pochádza z 9-tich súrodencov, ktorí držia neskutočným spôsobom spolu. Stalo sa, že navrhovateľka mu oznámila, že ide na dovolenku so sestrou a vôbec ju nezaujímali deti. Syna mu nechala v starostlivosti. Odporca potvrdil, že v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou nežije od 03.09.2011 a od tohto času nemajú ani intímny život. V súčasnosti odporca žije v 2-izbovom byte svojej matky spolu s matkou. S deťmi sa stretáva, syna si bráva každý druhý víkend od piatku do pondelka, kedy ho privezie do školy. Keď sa vracia z práce, zastaví sa za deťmi a nemá problém s nimi komunikovať a kontaktovať sa s nimi. Potvrdil, že v súčasnosti, mu navrhovateľka nerobí prekážky v stretávaní sa s deťmi. Pracuje ako Ž. v oblasti D. W. J. S. W. E. B.. Za rok 2012 ešte daňové priznanie nepodal, ale jeho priemerný hrubý mesačný príjem je asi 1.300,- Eur. Odporca potvrdil, že v súčasnosti jeho rodina určite nie je normálna, ale napriek tomu s rozvodom manželstva nesúhlasí. V prípade, že súd ich manželstvo rozvedie, bol by rád, keby bol syn s ním a na druhej strane nechce deti deliť. Na výživu oboch detí platil mesačne 90,- Eur na základe rozhodnutia o predbežnom opatrení. Rozhodnutie o výške výživného na čas po rozvode ponechal na úvahe súdu.
Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom a rodným listom mal. detí S. a C. mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v J. pred matričným úradom A. J.. U oboch išlo o manželstvo prvé, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý S. a dňa XX.XX.XXXX sa narodila maloletá C.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie
Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené , môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili, že nevedú spoločnú domácnosť minimálne od septembra 2011, nehospodária spoločne, intímne sa prestali stýkať a po dohode zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti S. a C. narodené z ich manželstva. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov už po dlhšiu dobu. Príčinou narušenia spolužitia boli vážne zdravotné problémy navrhovateľky, úmrtie otca odporcu, čo boli okolnosti, ktoré odporca nevedel znášať a prejavovalo sa to jeho nevhodným a hrubým správaním sa, ktoré zdravotné problémy navrhovateľky ešte umocnili. Účastníci konania hodnotili priebeh trvania manželstva v zásade súhlasne a odporca potvrdil, že jeho manželstvo v súčasnosti nie je normálne. Napriek tomu však chcel v manželstve zotrvať a s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, podľa jej vyjadrenia v júni 2011 a podľa vyjadrenia odporcu v septembri 2011. V súčasnosti žije v nájomnom byte v A. - P. spolu s maloletými deťmi S. a C.. Odvtedy nedošlo k obnoveniu spolužitia napriek tomu, že odporca s rozvodom manželstva nesúhlasí.
Manželstvo účastníkov si teda neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.
Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí S. a C., nakoľko rodičia majú k obom deťom vytvorený veľmi dobrý vzťah a snažia sa im aj za súčasných podmienok vytvoriť prostredie vhodné pre ich rozvoj.
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24
ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného maloletému S. sumou 100,- Eur mesačne a maloletej C. sumou 70,- Eur mesačne. Úpravu styku odporučil podľa návrhu matky a doterajšej praxe účastníkov.
Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Nakoľko sa účastníci nedohodli na úprave práv a povinností k maloletým deťom S. a C., súd o tom komu budú zverené do starostlivosti a kto bude na ne prispievať výživným rozhodoval s poukazom na predtým citované zákonné ustanovenia. Až do rozvodu manželstva výchovu maloletých detí S. a C. zabezpečovala matka detí a otec sa s deťmi stretáva. Maloletého S. si berie každý druhý víkend od piatku do nedele do jeho domácnosti a stretnutie končí tým, že odporca maloletého dovezie v pondelok do školy. Pri návrate z práce sa odporca zastavuje v domácnosti navrhovateľky a s deťmi sa kontaktuje. Navrhovateľka mu nerobí prekážky v stretávaní sa s deťmi, čo odporca sám potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, o úprave práv a povinností k maloletým deťom S. a C. na čas po rozvode manželstva rozhodol súd tak, že maloleté deti S. a C. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá im zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť, deti sú v danom prostredí zvyknuté, viazané na starostlivosť matky, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky.
O otázke určenia výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, príjem a výdavky matky v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o maloleté deti a tiež príjem a výdavky otca. Navrhovateľka je v súčasnosti invalidnou dôchodkyňou s čistým mesačným príjmom asi 450,- Eur z invalidného dôchodku, rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti. Vzhľadom na jej zdravotný stav nie je možné, aby sa zamestnala a výdavky na maloleté deti sú u maloletého S. bežné, primerané jeho veku a potrebám a u maloletej C., ktorá tiež trpí W., sú zvýšené. Odporca sám potvrdil, že jeho čistý príjem je cca 900,- Eur mesačne. Súd preto určil výšku výživného zo strany otca k maloletému S. v sume 120,- Eur mesačne a k maloletej C. v sume po 110,- Eur mesačne. Takto stanovená výška výživného je primeraná nielen potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam a schopnostiam otca a matky detí.
Podľa 25 ods. l,2 toho času platného Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Účastníci ako manželia a rodičia sa na úprave styku s maloletými deťmi nedohodli, preto súd týmto rozsudkom upravil aj tieto ich práva a povinnosti, a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti. Vychádzal pritom zo súčasnej praxe stretávania sa otca s maloletými deťmi.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov 66,- Eur, o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi
- má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
- poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne plnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.