Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_7C-41-2013.pdf
PDF · 78.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/41/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľa: T. F., Q.. XX.X.XXXX, W. U. XXX XX K. XXX, proti odporkyni: J. F., Q.. X.X.XXXX XXX XX Q. XXXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá bola určená Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. konania 21P 409/2008-112 zo dňa 2.8.2010 vo výške 85,-- EUR mesačne, a to s účinnosťou od 1.3.2011.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.2.2013 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojej dcére - odporkyni, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 21P 409/2008-112 zo dňa 2.8.2010 vo výške 85,-- EUR mesačne. Svoj návrh odôvodňoval tým, že odporkyňa ukončila školské štúdium a toho času je zamestnaná. Potvrdenia o návšteve školy ako i doklad o zamestnaní mu na opakované žiadosti doposiaľ nepredložila. Poukázal na to, že odporkyňa je schopná sama sa živiť.
Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu dňa 18.4.2013 v ktorom uviedla, že nesúhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti, navrhovateľ jej neuhradil ani jednu splátku výživného za výživné, ktoré v uplynulých rokoch neplatil a táto čiastka dosiahla výšku 1.725,92 Eur s účinnosťou od 1.10.2008 do 31.8.2010 stanovené súdom. Poukazovala na to, že študovala v čase od 1.9.2007 do 20.5.2011 kde súd stanovil výšku výživného na 85 Eur. V čase navštevovania školy mala posledný rok individuálny študijný plán a začala aj pracovať od 1.8.2010 do 24.11.2010 v INA Kysuce, a.s., potom nepracovala a zase začala až 1.3.2011 do 28.2.2013 v Metodicko - pedagogickom centre v Žiline. Medzi týmito dvoma zamestnaniami nepracovala 4 mesiace a za toto obdobie by jej mal navrhovateľ platiť výživné vo výške stanovenej súdom na 85 Eur. Zároveň pripojila doklady o zamestnaní a rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keďže od 1.3.2013 je nezamestnaná a nie je schopná samostatne sa živiť.
Na pojednávanie vytýčené dňa 10.6.2013 sa navrhovateľ nedostavil, svoju neprítomnosť písomne neospravedlnil. Doručenie predvolania na pojednávanie mal navrhovateľ vykázané náhradným spôsobom uložením na pošte, zásielka s uvedeným oznámením sa súdu vrátila dňa 7.6.2013, ktorý deň je v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p. považovaný za deň doručenia predvolania na pojednávanie Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednávať aj v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. 21P 409/2008-112 zo
dňa 2.8.2010 , Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 13.3.2013 o zaradení odporkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie, Dodatok k vysvedčeniu o maturitnej skúške zo dňa 19.5.2011, Potvrdením o návšteve školy Spojená škola Kysucké Nové Mesto, potvrdením Zápočet odpracovaných rokov a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je otcom odporkyne, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu v Žiline, č.k. 21P 409/2008-112 zo dňa 2.8.2010 bola navrhovateľovi zvýšená vyživovacia povinnosti voči odporkyni na sumu 85,- Eur s účinnosťou od 1.10.2008.Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.10.2008 do 31.8.2010 vo výške 1725,92 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 Eur k rukám J. spolu s bežným výživným pod starou výhody splátok. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok OS v Čadci č.k. 6C 546/01-26 zo dňa 27.3.2002. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.2010. V čase rozhodovania súdu bola odporkyňa plnoletá, navštevovala strednú školu.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č.k. ZA3/RIPSS/ZAM/2013/19510 zo dňa 13.3.2013 bola odporkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 1.3.2013.
Z potvrdenia: Zápočet odpracovaných rokov spoločnosti INA Kysuce, a.s. súd zistil, že odporkyňa bola zamestnancom spoločnosti od 1.8.2010 do 24.11.2010.
Z potvrdenia Metodicko - poradenského centra zo dňa 28.2.2013 súd zistil, že odporkyňa bola zamestnaná v uvedenej organizácii od 1.3.2011 do 28.2.2013.
Z potvrdenia Spojenej školy, Kysucké Nové Mesto zo dňa 1.3.2013 súd zistil, že odporkyňa navštevovala uvedenú školu od 1.9.2007 do 20.5.2011.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že školu ukončila maturitnou skúškou dňa 19.5.2011, posledný rok štúdia z dôvodu rodinnej situácie mala individuálny študijný plán a v tomto roku sa aj zamestnala. V súčasnej dobe je od 1.3.2013 nezamestnaná a pretože dva roky pracovala poberá podporu v nezamestnanosti. Poukazovala na to, že pri svojom písomnom vyjadrení vychádzala z toho, že keď je nezamestnaná, nie je schopná samostatne sa živiť a preto by mal otec na ňu platiť výživné.
Podľa § 62 ods. 1 zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti je skutkovo a právne dôvodný. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou rodičov poskytovať deťom výživu. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká narodením a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolnosti konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. Navrhovateľka je plnoletá, svoju prípravu na budúce povolanie ukončila dňa 19.5.2011 maturitnou skúškou, avšak už od 1.3.2011 bola navrhovateľka zamestnaná a popri návšteve školy, kde mala individuálny študijný plán pracovala, tento pracovný pomer sa jej aj započítal na odpracované roky. Uvedeným dňom 1.3.2011 teda navrhovateľka nadobudla reálne schopnosť samostatne sa živiť. Tá skutočnosť, že navrhovateľka po ukončení pracovného pomeru dňom 28.2.2013 sa nezamestnala, je od 1.3.2013 evidovaná na úrade práce soc. vecí a rodiny ako nezamestnaná, nemá vplyv pre právny záver, že dňom 1.3.2011, t.j. dňom kedy sa zamestnala v trvalom pracovnom pomere nadobudla schopnosť samostatne sa živiť a teda ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa je nedôvodné a preto súd vyhovel návrhu
navrhovateľa a pri aplikácii cit. zák. ustanovení zrušil vyživovaciu povinnosť dňom, kedy došlo k zmene pomerov na strane odporkyne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania podľa uvedeného ustanovenia súd rozhoduje na návrh. Navrhovateľ si trovy konania neuplatnil. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že v danom prípade by prichádzala pri náhrade trov konania do úvahy aplikácia ust. § 150 O.s.p. a to s poukazom na charakter tohto súdneho konania, i záujem navrhovateľa na takomto rozhodnutí. K tomuto stanovisku súd dospel na základe toho, že hoci vyživovacia povinnosť zaniká na základe splnenia podmienok priamo zo zákona, rozhodovacia prax súdov vychádza z nutnosti meritórneho rozhodnutia, ktorým sa vyživovacia povinnosť zruší. Na základe toho je nevyhnutné vyvolanie občianskoprávneho konania, ktoré vzhľadom na dospelosť odporkyne má už sporový charakter.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.