Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-182-2013.pdf
PDF · 97.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka ul.č. 5, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Údernícka ul.č. 5 proti odporcovi K. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom V. T. č. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Važecká ul.č. 16, právne zastúpeného advocatius s.r.o., IČO: 36 868 752, so sídlom v Bratislave, Palackého ul.č. 12 v konaní o zaplatenie 142,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 142,60 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 142,60 € od 03.11.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 133,38 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 29.10.2012, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 142,60 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy č. XXXXXX sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, čo sa však nedodržal a preto mu vznikol dlh vo výške 142,60 €. Navrhovateľ si uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania t o odo dňa postúpenia pohľadávky t.j. od 03.11.2007.
Odporca sa vo veci písomne nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 29.11.2012, č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX. Dňa 20.12.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré proti vydanému platobnému rozkazu podalo dňa 30.01.2013 odpor, v ktorom vznieslo námietku premlčania. Navrhovateľ namietol oprávnenosť vedľajšieho účastníka na strane odporcu podať v predmetnej veci odpor s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 10.10.2012, ktoré o.i. obsahuje záver, že „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor].“
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda podľa názoru súdu má právo podať odpor proti platobnému rozkazu. V prípade, že by účastník nesúhlasil s vykonaním takéhoto úkonu je na súde, aby posúdil, či odpor podaný vedľajším účastníkom je bez tohto súhlasu právne neúčinný, avšak vždy treba mať na zreteli, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje, pretože sa môže stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, a v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka. V tomto prípade je nutné tiež uviesť, že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkom súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných ustanovení procesných predpisov, musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd je preto povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.). Vzhľadom na citované je súd toho názoru, že pokiaľ zákonom nie je vylúčené právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu, toto právo uvedený účastník ako organizácia založená za účelom ochrany spotrebiteľa má, aby mohol účinne brániť spotrebiteľa a jeho záujmy oproti dodávateľovi, ktorý má lepšie tak personálne ako aj finančné zázemie, ktoré mu zabezpečujú ochranu práv v kvalitnejšom rozsahu. Preto po zvážení všetkých okolností súd vyhodnotil, že odpor podaný vedľajším účastníkom, v ktorom vzniesol námietku premlčania, spôsobil zrušenie platobného rozkazu, a preto vo veci ďalej konal a skúmal dôvodnosť nároku.
Súd vo veci nariadil a dňa 10.06.2013 vykonal pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil iba právny zástupca navrhovateľa. Odporca ani vedľajší účastník svoju neúčasť súdu neospravedlnili. Preto súd vec podľa § 101 ods.2 O.s.p. prejednal, pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou zo dňa 11.07.2005, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku zo dňa 29.10.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02.11.2007, pokusom o zmier zo dňa 20.09.2012, výpisom z obchodného
registra spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a oboznámil sa s odporom vedľajšieho účastníka zo dňa 24.01.2013 a zistil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 11.0722005s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bol úver na vyžínač Homelite vo výške 5.760,- Sk t.j. 191,20 €. Vo veci zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platného v rozhodnom čase t.j. účinného do 30.6.2006, na účely tohto zákona sa rozumie Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
V tomto smere súd považuje za potrebné aj uviesť, že vzťah medzi spoločnosťou TatraCredit, a.s. a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie úverov a poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preto posudzoval plynutie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania
je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní nemôže prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, nakoľko odporca svoj premlčaný dlh uznal (č.l. 4), pričom skutočnosti, uvádzané vedľajším účastníkom (o tom, že pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa) neboli súdu preukázané. Odporca mal možnosť súdu oznámiť, či existujú uvedené skutočnosti (odpor vedľajšieho účastníka mu bol doručený, rovnako prevzal aj predvolanie na nariadené pojednávanie), no túto možnosť nevyužil, a súd preto tvrdenia o nekalých obchodných praktikách a vynútení podpisu predloženej dohody o uznaní záväzku vyhodnotil ako nepreukázané, a preto námietku vedľajšieho účastníka považuje za nedôvodnú, nakoľko odporca svojím podpisom potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu, a preto mu plynie nová 10-ročná premlčacia doba.
Nakoľko súd mal preukázanú dôvodnosť podanej žaloby, keď odporca porušil svoje povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.7.2005 a nezaplatil časť úverových splátok, čím mu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol dlh vo výške 142,60 €, na ktorý ho súd zaviazal.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Tým, že odporca dlh voči právnemu predchodcovi navrhovateľa neuhradil, najneskôr dňom nasledujúcim po dni postúpenia pohľadávky t.j. 03.11.2007 sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu v súlade s ustanovením § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ má podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo popri plnení aj na úrok z omeškania. Úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády v znení účinnom do 31.12.2008 je vzhľadom na výšku diskontnej sadzby NBS ku dňu 03.11.2007 4,25%, vo výške 8,5%.
Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 142,60 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 142,60 € od 03.11.2007 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď vyhodnotil že odporca a vedľajší účastník boli neúspešnými účastníkmi konania a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi konania trovy konania. Nakoľko odporca rovnako ako vedľajší účastník v konaní neboli úspešní, súd Trovy konania navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 133,38 €.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 písm. vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb t.j. vo výške 16,60 €, paušálnej náhrady režijných výdavkov, cestovných výdavkov, náhrady za stratu času a DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu nasledovne:
1) prevzatie a príprava zastúpenia 16,60 € 2) 09.10.2012 - písomné podanie - návrh na začatie konania 16,60 € 3) 10.06.2013 - účasť na pojednávaní na OS Trenčín 16,60 €
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby označený vo vyúčtovaní právneho zástupcu navrhovateľa ako „písomné podanie protistrane“. Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb totiž v § 14, ktorý charakterizuje a vymedzuje jednotlivé druhy úkonov právnych služieb, nepozná úkon písomné podanie protistrane pred začatím konania alebo obdobný úkon, ktorý by bol takémuto úkonu svojou povahou a účelom najbližší.
Súd v zmysle § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, priznal právnemu zástupcovi paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške 7,63 € za každý úkon právnej služby v roku 2012 t.j. vo výške 15,26 € (7,63 € x 2) a vo výške 7,81 € za každý úkon právnej služby v roku 2013 t.j. vo výške 7,81 € (7,81 € x 1).
Podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca vykonával úkony v mieste, ktoré nie jeho sídlom, priznala sa mu aj náhrada za stratu času za cestu Bratislava - Trenčín, a to za deň 10.06.2013 vo výške 19,52 € (1 hod á 13,01 € x 6 polhodín : 4 pojednávania)
Vynaložené cestovné (Bratislava - Trenčín a späť) predstavovalo za deň 10.6.2013 výšku 18,76 € ((128 x 2 x 0,183 €) + (7,1 x 2,56 x 1,55 €) : 4 pojednávania).
Náhradu trov cestovného a straty času právneho zástupcu navrhovateľa priznal súd iba vo výške 1-iny z uplatnenej výšky. Z vlastnej činnosti má súd vedomosť, že cesta právneho
zástupcu navrhovateľa z Bratislavy do Trenčína, vykonaná dňa 10.6.2013 sa týkala aj pojednávaní vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp.zn. XXC XX/XXXX, XXC XXX/XXXX a XXC XXX/XXXX, pričom právny zástupca navrhovateľa si uplatnil plnú náhradu trov za cestovné a stratu času aj v ostatných konaniach. Keďže však bola vykonaná len jedna cesta, súd mu analogicky podľa ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. priznal sumu náhrad len za jednu cestu, túto rozdelil a v každom z konaní zaviazal neúspešného odporcu na úhradu 1-inovej sumy trov cestovného a straty času.
Právny zástupca je od 10.7.2006 platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo dokladoval fotokópiou osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (č.l. 17). Preto mu súd v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej od 1.6.2009 (podľa ktorej ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu) priznal DPH vo výške 20% z 111,15 € t.j. 22,23 €.
Trovy konania je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa, v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).