Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9C/68/2013

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľky: R.. H. U., advokátka, so sídlom S. V. XX, XXX XX F. - L. Y., proti odporcovi: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. Xb, F., U., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.05.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd predbežným opatrením zakázal odporcovi nakladať s rodinným domom súp. č. XXXX postavenom na parcele KN "C" č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. a s pozemkami parc. KN "C" č. XXXX záhrady, o výmere XXX mX a parc. KN "C" č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, zapísanými na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej sa chce navrhovateľka domáhať od odporcu zaplatenia sumy 38.000,-eur s úrokmi z omeškania, ktorá suma predstavuje v zmysle splnomocnenia a zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 11.02.2012 dlžnú čiastku za poskytnutú právnu pomoc odporcovi navrhovateľkou. Navrhovateľka zaslala odporcovi prostredníctvom pošty faktúru na zaplatenie dlžnej čiastky, výzvu na úhradu predmetnej faktúry, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Odporca odmieta zaplatiť uvedenú čiastku, lebo termín zaplatenia bezdôvodne odďaľuje a vyhovára sa na svoju neprítomnosť v Slovenskej republike. Odporca sa zdržiava v cudzine, pričom adresy svojho pobytu neustále strieda, je často nezastihnuteľný a nakoľko odmieta zaplatiť dlh na výzvy, navrhovateľka má dôvodnú obavu, že v budúcnosti nebude mať žiadnu právnu istotu, aby svoju pohľadávku od odporcu vymohla. Zdôraznila, že odporca v zahraničí nedisponuje žiadnym nehnuteľným ani hnuteľným majetkom, nemá žiadne príjmy, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný a práceneschopný, živí ho manželka. Odporca navrhovateľke uhradil len hotové výdavky, avšak dohodnutú odmenu jej dodnes neuhradil ani za jednu skončenú právnu vec s tým, že údajne nemá dostatok finančných prostriedkov. Na základe uvedené jediný majetok, ktorý môže byť postihnutý výkonom súdneho rozhodnutia, je predmetná nehnuteľnosť. Navrhovateľka sa pritom dozvedela, že odporca mieni predmetnú nehnuteľnosť previesť účelovo na inú osobu a ona tak stratí reálnu možnosť vymôcť dlžnú sumu od odporcu. Ak odporca prevedie nehnuteľnosť skôr, ako súd vydá rozhodnutie vo veci samej, vzniká tu dôvodná obava, že jej nárok sa stane nevymožiteľným. Podľa (ďalej len ) pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa návrh má okrem náležitostí návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok

dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Podľa predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Predbežné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov, ak je tu potreba dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný dočasný charakter. To znamená, že sa nimi upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia sú: nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov (t.j. taký právny stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad) alebo zabránenie ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, osvedčenie nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (musí byť osvedčená existencia základných skutočností, z ktorých vyplýva, že nárok existuje a že jeho predbežnú úpravu si okolnosti nevyhnutne vyžadujú, aby sa zabránilo vzniku či rozširovaniu škody či inej ujmy), odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj vhodnosť a primeranosť navrhovaného predbežného opatrenia, nakoľko predbežné opatrenie predstavuje značný zásah do hmotnoprávneho postavenia účastníka bez vydania meritórneho rozhodnutia. V predmetnej veci sa navrhovateľka domáha, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by dočasne obmedzil dispozičné právo odporcu nakladať s nehnuteľnosťami - rodinným domom a pozemkami zapísanými na LV č. XXXX. pre obec a k.ú. C. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to z dôvodu, že bez nariadenia predbežného opatrenia by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa obáva, aby odporca svojím konaním spočívajúcim v možnom predaji nehnuteľného majetku neukrátil jej práva, najmä, aby v prípade jeho úspechu vo veci samej, t.j. pri zaviazaní odporcu na peňažné plnenie voči navrhovateľke (vyúčtované faktúrou za poskytnuté právne služby), nezostalo súdne rozhodnutie nevykonateľné. Zákaz nakladania s vecami a právami (v danom prípade s rodinným domom a pozemkami) je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných zaručených práv. Tieto zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariadení predbežného opatrenia, preto procesná ochrana poskytnutá predbežným opatrením je namieste len v prípade, že je osvedčená reálna obava zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia. V prejednávanej veci navrhovateľka za preukázanie dôvodnosti svojho nároku považovala samotný fakt, že dlžník nemá iný majetok, z ktorého by sa ona ako veriteľ mohla uspokojiť a v prípade prevodu týchto nehnuteľností by jej pohľadávka zostala reálne nevymáhateľná. Existencia dlhu (hoci aj vo vyššej výške) voči dlžníkovi, ktorý má majetok, z ktorého možno pohľadávku veriteľa uspokojiť, však sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. V tejto súvislosti súd poukazuje na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júla 1997, sp.zn. ). V danom prípade však navrhovateľka nebezpečenstvo, že by výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený (ako základnú zákonom prezumovanú podmienku pre nariadenie predbežného opatrenia) nepodporila žiadnym listinným alebo iným dôkazom, obmedzila sa iba na konštatovanie, že je tu reálne nebezpečenstvo, že odporca môže pristúpiť k prevodu nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na tretiu osobu. Preto aj keby si súd osvojil pravdivosť tohto tvrdenia navrhovateľky, uvedená "hrozba" vykazuje znaky abstraktnosti a v konečnom dôsledku nie je podložená ďalšími skutočnosťami svedčiacimi o tom, že odporca vykonáva reálne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti, resp. tieto úkony reálne mieni vykonávať. Tieto podozrenia sú len subjektívnymi pocitmi navrhovateľky, ktoré bez ďalšieho na poskytnutie procesnej ochrany predbežným opatrením nepostačujú. Pokiaľ totiž aj navrhovateľka v návrhu uviedla, že sa dozvedela, že odporca mieni predmetnú nehnuteľnosť predať, neuviedla žiadne konkrétne okolnosti nasvedčujúce opodstatnenosti takej informácie a uvedené zostalo len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia a návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania o predbežnom opatrení súd rozhodol v zmysle tak, že odporcovi, ktorý mal úspech voči navrhovateľke, právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).