Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-228-2012.pdf
PDF · 96.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-11C/228/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľa: W. V., N.. XX.XX.XXXX, A. B., F. XXX/XX, D.: JUDr. Juraj Gavalec, advokát so sídlom Trnava, T. Tekela 23, proti odporkyni: Q. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XX, o zaplatenie 26.100 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 16.100 Eur, úrok z omeškania 1397,64 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 16.100 Eur za obdobie od 10.6.2010 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 580,97 € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
IV. Odporkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 1566 Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu k zaplateniu 26.100 € a úroku z omeškania 9% ročne:
- zo sumy 30.000 € za obdobie od 17.7.2009 do 23.7.2009,
- zo sumy 28.800 € za obdobie od 24.7.2009 do 13.8.2009,
- zo sumy 27.800 € za obdobie od 14.8.2009 do 18.8.2009,
- zo sumy 27.100 € za obdobie od 19.8.2009 do 9.6.2010,
- zo sumy 26.100 € za obdobie od 10.6.2009 do zaplatenia.
Navrhovateľ žiadal tiež náhradu trov konania. Uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke uzavretej s odporkyňou dňa 16.6.2009 jej požičal 30.000 €, ktorých prevzatie odporkyňa potvrdila a zaviazala sa ich vrátiť do 16.7.2009. Termín vrátenia odporkyňa nedodržala a pôžičku vrátila iba čiastočne zaplatením 1.200 €, 1.000 €, 700 € a 1.000 €, v dňoch predchádzajúcich vyššie uvedeným počiatočným dňom období omeškania.
Proti vydanému platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor. S návrhom nesúhlasila ani len čiastočne a žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že od navrhovateľa si peniaze síce požičala, no nebola to suma 30.000 €, ale suma 15.000 Sk. Na túto sumu sa aj spísala zmluva. Pretože chcel navrhovateľ časom viac a viac úrokov, zmluvu na 15.000 Sk roztrhal a napísal novú na sumu 30.000 €. Pri jej podpise si nevšimla, že ako menu uviedol € a nie Sk. Vzhľadom na túto skutočnosť a už zaplatené splátky vo výške najmenej 4.900 € mala odporkyňa za to, že dlh voči navrhovateľovi je splatený. Odporkyňa navrhla v konaní vypočuť svedkyňu C. Š. (K.), ktorá mala jednu splátku dlhu platiť navrhovateľovi za odporkyňu a poznať tak okolnosti veci. Adresu svedkyne však odporkyňa súdu neoznámila, pretože sa svedkyňa pojednávania odmietla zúčastniť. Odporkyňa tak navrhla čestné prehlásenie svedkyne s notársky osvedčeným podpisom, ktoré bola svedkyňa ochotná predložiť. Pojednávania dňa 10.6.2013 sa odporkyňa nezúčastnila. Pred pojednávaním doručila súdu svoje ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov, ktoré však bližšie nešpecifikovala a ani nepreukázala potvrdením lekára. Závažné dôvody pre neúčasť odporkyne na pojednávaní tak preukázané neboli, súd jej ospravedlnenie neakceptoval a v súlade s § 101 ods. 2 OSP rozhodol v jej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením zmluvy o pôžičke, príjmových dokladov, čestného prehlásenia, listu z 27.10.2010, obsahu spisov OS Piešťany 10C/276/2011, 13Ro/81/2012 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.6.2009 spísali účastníci listinu označenú zmluva o pôžičke, v ktorej je ako veriteľ uvedený navrhovateľ a ako dlžníčka uvedená odporkyňa. Listina je predtlačený formulár, v ktorom sú rukou vypísané údaje dlžníka, výška požičanej sumy číslom a slovom, dátum splatnosti a vyhotovenia. V texte je uvedené, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku 30.000 EUR, slovom tridsaťtisíc eur. Prevzatie uvedenej čiastky potvrdzuje dlžník svojim podpisom na zmluve a zaväzuje sa ju vrátiť najneskôr do 16.7.2009. Odporkyňa potvrdila, že podpis na tejto listine je jej.
Z výpovedí účastníkov bolo zistené, že sa poznali už pred podpisom uvedenej zmluvy ako kolegovia z práce a tykajú si.
Z pripojených spisov bolo zistené, že navrhovateľ na základe totožných formulárových zmlúv s inými dlžníkmi žaloval týchto rovnako na vrátenie pôžičiek. Jedna zmluva bola na 7.000 €, datovaná 16.1.2010 so splatnosťou mesiac a druhá na 20.000 €, datovaná 14.12.2011 so splatnosťou do 31.1.2012. V oboch konaniach bola žalovaná plná výška čiastok uvedených v zmluvách a obe konania skončili právoplatnými platobnými rozkazmi.
Na úhradu pôžičky medzi účastníkmi bolo nesporne zaplatených 3.900 €. Z príjmových dokladov bolo zistené, že jednotlivé úhrady boli 1.200 €, 1.000 €, 700 € a 1.000 €, v dňoch predchádzajúcich vo výroku uvedeným počiatočným dňom období omeškania. V príjmových dokladoch je uvedené, že sumy boli prijaté od odporkyne.
Výpoveďou navrhovateľa bolo potvrdené tvrdenie odporkyne, že jednu splátku za odporkyňu (1.000 €) uhradila p. Š. (K.). Vzhľadom na to považoval súd jej čestné prehlásenie osvedčené notárom za nadbytočné a tento dôkaz nevykonal.
V súvislosti s uvedenou okolnosťou bola sporná otázka, či splátka od p. Š. bola zahnutá vo vyššie uvedených štyroch splátkach (tvrdenie navrhovateľa) alebo či bola poskytnutá ešte nad ich rámec (tvrdenie odporkyne). Pretože preukázanie zaplatenia dlhu je dôkazným bremenom odporkyne, a táto nenavrhla dôkaz, ktorým by bolo zaplatenie celkovo piatich splátok preukázané, mal súd za zistené zaplatenie iba v rozsahu štyroch splátok v celkovej nespornej výške 3.900 €. Samotná výpoveď odporkyne, v ktorej toto tvrdila nebola pre túto okolnosť dostatočným dôkazom. Odporkyňou uvádzané sumy doterajších úhrad uvádzané na rôznych miestach sa nezhodujú, preto nie je jej výpoveď v tomto smere dostatočne vierohodná na to, aby mala väčšiu dôkaznú váhu ako opak tvrdiaca výpoveď navrhovateľa. V liste z 27.10.2010 totiž odporkyňa navrhovateľovi píše, že sama mu uhradila 1.000 €,
1.200 €, 700 € a 2.500 €. Naviac 1.000 € dala p. Š.. Vo svojej účastníckej výpovedi však uviedla jej vlastné úhrady inak (celkom 3.900 €).
V prospech štyroch úhrad od odporkyne a jednej od p. Š. by mohli nasvedčovať dátumy úhrad na príjmových dokladoch a v čestnom prehlásení p. Š.. Pokiaľ totiž odporca tvrdil, že posledný príjmový doklad bol vystavený práve na úhradu od p. Š., mal by sa dátum v ňom uvedený a dátum úhrady podľa čestného prehlásenia zhodovať. Tieto sa však nezhodujú (10.6.2010 - príjmový doklad, 6.6.2010 - čestné prehlásenie) čo by celkovo piatim úhradám nasvedčovalo. Časový údaj v čestnom prehlásení 6.6.2010 je však nevierohodný, pretože v tento deň mali byť peniaze podľa čestného prehlásenia odovzdané v pobočke ČSOB. Dňa 6.6.2010 však bola nedeľa a pobočka banky teda nebola otvorená. Ani čestnému prehláseniu tak nebolo možné prikladať dostatočnú dôkaznú silu na to, aby pre piaty uvádzaný dátum úhrady preukazovalo celkom päť vykonaných úhrad dlhu.
Zaplatenie vo väčšom rozsahu ako 3.900 € tak odporkyňa v konaní nepreukázala.
Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že v čase poskytnutia pôžičky disponoval vlastnými hotovými peniazmi v sume 20.000 €.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že napriek ňou tvrdenému požičaniu 15.000 Sk vyplatila navrhovateľovi 3.900 € preto, že navrhovateľ sa vyhrážal, že vie kam chodí jej dcéra do školy, podpáli jej dom a podobne. S navrhovateľom chcela mať pokoj, a preto to na polícii neriešila i keď vedela, že je to trestným činom.
Z výpovede odporkyne bolo zistené, že v čase uzavretia pôžičky s navrhovateľom mala úver 400.000 Sk v OTP banke a cca 1.000 € v Profi Credit.
Z výpovede odporkyne a listu z 27.10.2010 bolo zistené, že účelom pôžičky malo byť zateplenie domu odporkyne.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ odporkyni poskytol peniaze a odporkyňa sa ich zaviazala vrátiť. V tomto základnom vymedzení, odhliadnuc od výšky požičanej sumy nebola ostatne existencia zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi ani sporná. Spornou otázkou bola výška navrhovateľom poskytnutej pôžičky. Pri jej posúdení bolo v prvom rade potrebné vychádzať z toho, že zmluva o pôžičke vyžaduje pre svoj vznik skutočné (reálne) odovzdanie peňazí a nestačí iba záväzok peniaze poskytnúť (jedná sa o tzv. reálny kontrakt). Skutočné odovzdanie peňazí musí preukázať veriteľ, teda navrhovateľ. I keď sa v listine zmluvy o pôžičke uvádza, že odporkyňa prevzala sumu 30.000 €, skúmal súd na námietku odporkyne či tento údaj zodpovedá skutočnosti. Aby to tak mohlo byť, musel navrhovateľ uvedenou sumou disponovať. Z vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že navrhovateľ sám disponoval iba sumou 20.000 €. Svoje tvrdenie, že zvyšok 10.000 € mu poskytol známy (rodina) však nepreukázal, pretože súdu odmietol poskytnúť údaje tejto osoby potrebné pre jej svedeckú výpoveď. Navrhovateľ tak neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že odporkyni poskytol 30.000 € a súd mal za preukázané, že jej mohol poskytnúť a teda poskytol iba 20.000 €.
V otázke výšky poskytnutej sumy však nebolo preukázané ani tvrdenie odporkyne, že táto bola iba 15.000 Sk. Možno pripustiť existenciu prípadov, v ktorých pre tlaky zo strany veriteľa môžu dlžníci akceptovať isté preplatenie poskytnutej pôžičky a neriešia vec prostredníctvom polície. Je však namieste predpokladať, že preplatenie by bolo vždy akceptované iba do určitej miery, po prekročení ktorej by sa
na políciu obrátil takmer každý dlžník. V tejto súvislosti považuje súd za vylúčené, aby bol dlžník ochotný za 15.000 Sk vrátiť 3.900 € (117.491 Sk). Pokiaľ by tak robil pod tlakom veriteľa uvádzaným odporkyňou, jednalo by sa o tak závažné vydieranie,že by sa na políciu obrátilo 99,99 % dlžníkov. Výška odporkyňou vrátenej sumy, teda nasvedčuje, že jej nebolo poskytnutých 15.000 Sk, ale suma podstatne vyššia.
Pre uvedený záver hovorí i účel, na ktorý mali podľa odporkyne slúžiť požičané peniaze, teda zateplenie rodinného domu. Cenu takéhoto diela možno orientačne odhadovať v podstatne vyšších čiastkach ako 15.000 Sk. I keď by 15.000 Sk malo slúžiť iba ako záloha na zateplenie, je v príkrom rozpore s realitou, že by si niekto objednal zateplenie za rádovo desaťtisíce korún v situácii, kedy by si už na zálohu musel požičiavať. Uvedené okolnosti výšky vrátenej sumy a účelu pôžičky v spojitosti preukazujú, že tvrdenie odporkyne o požičaní iba 15.000 Sk nie je pravdivé. Nepodstatnou mierou tomu nasvedčuje i skutočnosť, že navrhovateľ rádovo tisícky € požičiaval aj v iných prípadoch.
Z preukázateľne poskytnutých 20.000 € odporkyňa navrhovateľovi časť vrátila, a to celkom 3.900 €. Nesplatený zostatok dlhu splatného inak už 16.7.2009 tak predstavuje 16.100 €, a preto súd odporkyňu k zaplateniu tejto sumy zaviazal.
Vo zvyšku istiny 10.000 € súd návrh zamietol. Ako bolo uvedené vyššie, v tomto rozsahu poskytnutie pôžičky preukázané nebolo.
K priznanej istine patrí navrhovateľovi aj úrok z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňom vzniku omeškania (17.7.2009), podľa ktorých je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade bola v prvý deň omeškania (17.7.2009), teda deň nasledujúci po splatnosti diskontná sadzba ECB ako 1 % ročne, preto požadovaný úrok 9 % ročne neprekračuje zákonom stanovenú výšku úroku z omeškania. Navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, za obdobie omeškania, a preto mu uplatnený úrok z omeškania patrí v požadovanej percentuálnej výške a za požadované obdobie. Nepatrí mu však z istiny (istín), z ktorej ho uplatnil, ale iba z istiny vychádzajúcej z preukázateľne poskytnutých 20.000 €, teda:
- zo sumy 20.000 € za obdobie od 17.7.2009 do 23.7.2009,
- zo sumy 18.800 € za obdobie od 24.7.2009 do 13.8.2009,
- zo sumy 17.800 € za obdobie od 14.8.2009 do 18.8.2009,
- zo sumy 17.100 € za obdobie od 19.8.2009 do 9.6.2010, čo vyčíslené predstavuje spolu 1.397,64 € a ďalej zo sumy 16.100 € za obdobie od 10.6.2009 do zaplatenia.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Navrhovateľ bol úspešný v časti 62 % (priznaných 16.100 € / žiadaných 26.100 €) a odporkyňa v časti 38 % (zamietnutých 10.000 € / žiadaných 26.100 €). Navrhovateľovi preto patrí náhrada 24 % (62- 38) trov konania. Celkové trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku 1.566 € a trov právneho zastúpenia za prevzatie zastúpenia a podanie návrhu, teda odmeny za dva úkony po 419,94 € + režijný paušál za dva úkony po 7,41 €. Celkom je výška trov konania navrhovateľa 2.420,70 € z čoho 24 % predstavuje priznaných 580,97 €.
Výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci určil súd § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (Vyhláška) a podľa 14 ods. 1 písm. a), b). O režijnom paušále rozhodol súd podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky.
Za odporkyňou podaný odpor jej súd vyrubil súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou 5 k položke 1, podľa ktorých sa za odpor proti platobnému rozkazu platí súdny poplatok 6 % z hodnoty predmetu sporu, t.j. 6 % z 26.100 € čo predstavuje 1.566 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto and Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).