Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/99/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Medic I+H, s.r.o., Laborecká 32, Humenné, IČO: 36512974, zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Mierová 4, Humenné proti žalovanému 1. Nemocnica s poliklinikou Medzilaborce, Komenského 134/4, Medzilaborce, IČO: 00610674, 2. Nemocnica s poliklinikou Medzilaborce, n. o., v likvidácii, Komenského 134/4, Medzilaborce, IČO: 37887009, o zaplatenie 277,77 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 206,07 eur spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 277,77 eur od 1.9.2007 do 19.4.2009, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 206,07 eur od 20.4.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške 86,88 eur na účet zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 7.9.2007 sa domáhal na žalovanom v 1. rade zaplatenia sumy 10 530,- Sk spolu so 14,75 % úrokom z omeškania od 1.9.2007 do zaplatenia, a to z dôvodu nezaplatenia faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby v rámci lekárskej služby prvej pomoci za mesiac júl 2007.

Podaním zo dňa 5.11.2008 žalobca zobral žalobu do výšky 1380,06 Sk späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť a predmetom žaloby ostala suma 8055,50 Sk.

Podaním zo dňa 2.1.2009 žalobca rozšíril žalobný návrh na sumu 277,70 eur.

Rozsudkom č.k. -168 zo dňa 27.2.2009 súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 277,77 eur s príslušenstvom.

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -238 zo dňa 30.9.2010 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súd na nové konanie.

Podaním zo dňa 19.11.2010 žalobca navrhol, aby do konania pristúpil žalovaný v 2. rade, a tak súd uznesením č.k. -247 zo dňa 24.11.2010 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný v 2. rade.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z prednesu zástupcu žalobcu a z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 277,70 eur spolu so 14,75 % úrokom z omeškania od 1.9.2007 do zaplatenia, a to z dôvodu nezaplatenia faktúry, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby v rámci lekárskej služby prvej pomoci v mesiaci júl 2007.

Žalobca poukázal na ustanovenie § 79 odsek 1 písm. w) zákona č. 578/04 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotných pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, podľa ktorého každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytovať lekársku službu prvej pomoci podľa rozpisu určeného samosprávnym krajom.

Rozhodnutím hlavného lekára Prešovského samosprávneho kraja z 21.6.2006 bola organizovaním lekárskej služby prvej pomoci v okrese Medzilaborce poverená Nemocnica s poliklinikou Medzilaborce, n.o. pričom rozpis služieb robí samosprávny kraj v danom prípade, Prešovský samosprávny kraj. Jednotlivé zdravotné poisťovne poskytujú úhradu za lekársku službu prvej pomoci organizátorovi, v danom prípade žalovanému, aj keď službu poskytol žalobca.

Žalobca potvrdil, že medzi ním a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o odmene za úkony lekárskej služby prvej pomoci, a to z toho dôvodu, že žalobca nesúhlasil s navrhnutou sumou. Preto pri podanej žalobe vychádzal z ceny práce lekára v Štátnom zdravotníckom zariadení v zmysle zákona č. 553/03 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práca vo verejnom záujem. Ako základ žalobca zobral mesačný plat lekára v tarifnej triede 12, tarifného stupňa 6 čo zodpovedá kvalifikácií konateľky žalobcu a predstavuje sumu 21 190,- Sk mesačne. Pri priemernom počte 160 odpracovaných hodín mesačne predstavuje hodinová mzda sumu 126,- Sk mesačne. Žalobca si uplatňuje sumu len 120,- Sk za jednu hodinu.

V priebehu sporu žalobca zmenil právnu kvalifikáciu, ako aj výšku uplatneného nároku. Na základe predložených listinných dôkazov žiadal od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo výške poplatkov od jednotlivých zdravotných poisťovní za úkony vykonané v rámci lekárskej služby prvej pomoci zo strany žalobcu.

Žalovaný počas konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Považoval ju za neopodstatnenú a poukázal na špeciálne právne predpisy, konkrétne Zákon č. 576/04 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a Zákon č. 578/04 Zz o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným nejde o súkromnoprávne vzťahy, a teda žalobca nevykonáva pre žalovaného činnosť, za ktorú má dostať zaplatené. Žalobca vykonáva lekársku službu prvej pomoci vo verejnom záujme a musí ju vykonávať, pretože má licenciu na poskytovanie zdravotníckych služieb.

Právny zástupca žalovaných poukazoval na to, že žalovaný v 1. rade zanikol dňa 7.11.2005 a teda nemá právnu subjektivitu a ani spôsobilosť byť účastníkom konania.

V súvislosti s nárokom uplatňovaným voči žalovanému v 2. rade zástupca žalovaného poukazoval na skutočnosť, že žalobca nie je jeho zamestnancom, nie je s ním v žiadnom právnom vzťahu a ani mu nie je nijako podriadený. Žalobca je podľa § 79 odsek 1 písm. w) Zákona 578/04 priamo zo zákona povinný vykonávať lekársku službu prvej pomoci a je to zákonom požadovaná podmienka pre vydanie a platnosť jeho licencie. Rozpis služieb pritom určuje a schvaľuje samosprávny kraj, tzv. štátny verejný lekár. Poukázal na to, že žalobca pre žalovaného nevykonával žiadne služby a nemá s ním uzatvorenú žiadnu zmluvu a neexistuje medzi nimi ani iný právny vzťah.

Žalovaný nepoprel, že nárok na odmenu má len ten, kto má tento vzťah riešený ešte zmluvou so žalovaným a preto niektorí súkromní lekári dostávajú zaplatené za tieto služby poskytované zo zákona. Poukázal na to, že žalobca takúto zmluvu neuzatvoril. Uviedol, že v žiadnom prípade nemôže žalobca svoj nárok opierať o nariadenie vlády č. 238/07 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ide o vykonávací prepis vydaný podľa zákona č. 533/03 Z.z o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Žalovaný sústavne poukazoval na skutočnosť, že ponúkol žalobcovi uzatvorenie zmluvy tak, ako ostatným lekárom, resp. orgánom, ktoré vykonávajú lekársku službu prvej pomoci, ale žalobca to odmietol. Nepristúpil ani na mimosúdnu dohodu a preto žalovaný faktúry, ktoré mu žalobca zaslal, vrátil späť.

Po zmene právneho odôvodnenia žalovaný v podstate nepoprel skutočnosť, že za výkony poskytnuté na LSPP mu zdravotné poisťovne tieto výkony preplácali, avšak žalovaný tvrdil počas konania, že nemal uzavretú žiadnu zmluvu so žalobcom.

Z obsahu spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. vyplýva, že Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, že žalobca má povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo v obvodoch zdravotného strediska Oľka a Radvaň nad Laborcom a to od 1.72006.

Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 15 odsek 1 Zákona č. 578/04 Z.z.

Podľa § 79 odsek 1 písm. w) citovaného zákona poskytovateľ, ktorý je držiteľov povolenia, alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, poskytovať lekárske služby prvej pomoci podľa rozpisu určeného Samosprávnym krajom, ak ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľa, ktorý poskytuje špecializovanú ambulantnú starostlivosť v odbore zubné lekárstvo.

Podľa o zdravotných poisťovniach zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľovi lekárskej služby prvej pomoci úhradu za zdravotnú starostlivosť vo výške, ktorú ustanoví vláda nariadením.

Takéto nariadenie vláda však doposiaľ nevydala.

Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že žalobca je poskytovateľ lekárskej služby prvej pomoci, že v sporných mesiacoch takúto službu poskytol, a že zdravotné poisťovne vykonali úhradu na účet žalovaného. Žalovaný sa bránil len tým, že žalobca s ním neuzatvoril žiadnu zmluvu.

Pokiaľ ide o výšku pohľadávky po predložení dôkazov zo strany jednotlivých zdravotných poisťovni, žalovaný k tejto výške nemal žiadne výhrady.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

V danom prípade tvrdenie účastníkov boli zhodné v tom, že žalobca je poskytovateľom lekárskej služby prvej pomoci, žalovaný je organizátorom tejto služby a že zdravotné poisťovne zaslali úhradu za jednotlivé úkony na účet žalovaného. Žalovaný nepopieral ani tú skutočnosť, že peniaze od zdravotných poisťovní má stále na svojom účte a nevyplatil ich žalobcovi len z dôvodu neuzatvorenia zmluvy. Ani výška uplatneného nároku nebola medzi účastníkmi sporná, pretože žalovaný listinné dôkazy predložené súdu od jednotlivých zdravotných poisťovní a výpočet žalobcu ničím nevyvrátil.

Súd si teda osvojil skutkové tvrdenia pokiaľ ide o základ nároku, aj o uplatňovanú výšku.

Podľa tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z správneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bez dôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

V danom konaní z vykonaného dokazovania vyplýva, že u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, lebo získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, a to tým, že žalobca vykonával služby prvej pomoci u žalovaného a za tieto služby žalovaný obdŕžal platby od jednotlivých zdravotných poisťovní.

Žalovaný je v danom prípade len organizátorom lekárskej služby prvej pomoci a nemá žiaden právny nárok na úhrady, ktoré vykonávajú jednotlivé zdravotné poisťovne za služby, ktoré poskytuje poskytovateľ lekárskej služby prvej pomoci. Teda jednoznačne u žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď si na svojom účte ponechal finančné prostriedky, ktoré zastali jednotlivé zdravotné poisťovne, ako úhradu za poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci. Tým, na úkor ktorého sa žalovaný obohatil je žalobca, pretože v zmysle Zz je poskytovateľom, ktorý je držiteľom povolenia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Ako taký je zo zákona povinný poskytovať lekársku službu prvej pomoci. Za úkony tejto služby poskytujú úhrady jednotlivé zdravotné poisťovne. Takúto úhradu si nemôže ponechať žalovaný, ktorý je len organizátorom lekárskej služby prvej pomoci, pričom túto činnosť vykonáva na základe rozhodnutia lekára Prešovského samosprávneho kraja.

V zmysle hore citovaných ustanovení sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Keďže žalobkyňa od žalovaného nechcela nič iné, než to čo ako úhradu za poskytovanie lekárskej služby prvej pomoci zaslali jednotlivé zdravotné poisťovne, súd podanej žalobe vyhovel.

Podľa ustanovenia , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ustanovenia ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a preto žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z jednotlivých súm odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia, ktorý mu súd priznal v súlade s ustanovením .

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to z časti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.

Keďže v danej veci žalobca zobral žalobu pred prvým pojednávaním späť do výšky 71,70 eur s príslušenstvom, súd v zmysle , konanie v tejto časti zastavil.

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Pretože v danej veci označený žalovaný zanikol dňa 7.11.2005 a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, súd v zmysle konanie v danej veci voči žalovanému v 1. rade zastavil, pretože ide o neodstrániteľnú podmienku konania spočívajúcu v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania ( ).

O trovách konania súd rozhodol podľa za použitia veta druhá , pretože žaloba bola podaná dôvodne. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh s tým, že súd v zmysle nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia, pretože právny zástupca žalobcu trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.