Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/220/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Martin Sečanský, správca konkurznej podstaty dlžníka V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, Pezinok, so sídlom O. V. X, G., proti odporkyni: S.. M. X.Č., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, K., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 4.985,91 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4.985,91 Eur od 24.8.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e .

V r a c i a navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 292,47 Eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava.

Návrh na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 2.854,25 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 2.10.2007 do zaplatenia z a m i e t a .

Vec o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1.328,01 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24.8.2007 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 2.389,96 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 21.8.2007 do zaplatenia v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté tiež o trovách konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 11.7.2003, sa pôvodný navrhovateľ - V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, Pezinok, domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 11.558,13 Eur (348.200,20 Sk) s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.854,25 Eur od 2.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 6.313,92 Eur od 24.8.2007 do zaplatenia a zo sumy 2.389,96 Eur od 21.8.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu čo do zaplatenia sumy 2.854,25 Eur pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa na jeho úkor získala odporkyňa prijatím preddavkov na pohyblivú zložku mzdy v rokoch 2006 a 2007 napriek tomu, že pre vyplatenie tejto zložky mzdy neboli ani v jednom prípade splnené podmienky podľa pracovnej zmluvy, čo do zaplatenia sumy 6.313,92 Eur pohľadávku na náhradu škody zo zodpovednosti odporkyne za schodok na zverených hodnotách, zistený inventarizáciou a čo do sumy 2.389,96 Eur pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny bicykla SCOTT Genius MC-50, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa odpredal odporkyni

Písomným podaním doručeným súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 27.4.2009 navrhovateľ čiastočne vzal návrh na začatie konania späť čo do zaplatenia časti uplatnenej náhrady škody v sume 4.985,91 Eur spolu so zodpovedajúcimi úrokmi z omeškania. Na základe toho súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15.6.2009 konanie v späťvzatej časti návrhu v súlade s ust. zastavil. Súhlas odporkyne s čiastočným späťvzatím súd nezisťoval, nakoľko tento procesný úkon urobil navrhovateľ ešte pred začatím pojednávania, za ktorého stavu by i prípadný nesúhlas nebol

účinný v zmysle ust. Nakoľko voči uzneseniu o čiastočnom zastavení konania je prípustné odvolanie, v súlade s ust. je povinnosťou súdu vyhlásené uznesenie vyhotoviť písomne a doručiť ho účastníkom.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 14.3.2011 bol na majetok pôvodného navrhovateľa vyhlásený konkurz, pričom za správcu jeho konkurznej podstaty bol ustanovený Z.. S. N.. Ten písomným podaním doručeným súdu dňa 21.8.2012 navrhol pokračovať v prerušenom konaní, následkom čoho v súlade s ust. v znení neskorších zmien a doplnkov odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené a Z.. S. N. sa stal účastníkom konania namiesto pôvodného navrhovateľa, s ktorým súd v konaní pokračoval.

Predmetom konania na základe návrhu navrhovateľa boli 3 spojené veci so samostatným skutkovým základom. Nakoľko výsledky vykonaného dokazovania umožnili súdu rozhodnúť o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.854,25 Eur s príslušenstvom pričom pre rozhodnutie o ostatných dvoch uplatnených nárokoch (na zaplatenie náhrady škody a na zaplatenie kúpnej ceny) bude potrebné vykonať ešte ďalšie dôkazy, súd vylúčil vec o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 1.328,01 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24.8.2007 do zaplatenia a vec o návrhu na začatie konania navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 2.389,96 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 21.8.2007 do zaplatenia na samostatné konanie postupom podľa ust. , nakoľko sa na spoločné konanie s vecou, o ktorej meritórne rozhodol týmto rozsudkom, nehodili. V konaní o vylúčenej veci súd rozhodne o trovách i tohto konania.

Odporkyňa v konaní uplatnený nárok navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia neuznala. V písomnom vyjadrení k návrhu odporkyňa rozporovala pravdivosť tvrdenia navrhovateľa aby jej po celý čas trvania pracovného pomeru nemal vzniknúť nárok na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy vo výške 4% nad obrat 140.000,- Sk + DPH mesačne a tvrdila, že opakovane a pravidelne dosahovala obrat vo výške nad 300.000,- Sk, dokonca až 440.000,- Sk mesačne. Na svoju obranu tiež uviedla, že s navrhovateľom (V. K.) sa dohodli na zmene dohodnutého rozsahu prác, spočívajúcej v rozšírení výkonu prác okrem pôvodne dojednaného regiónu Poprad a okolie tiež v oblasti stredného Slovenska a že v tejto súvislosti medzi nimi došlo tiež k dohode o zvýšení čistej základnej mzdy zo sumy 10.000,- Sk na sumu 20.000,- Sk. Odporkyňa poukázala na to, že v tejto sume jej navrhovateľ mzdu vyplácal pravidelne, pričom o takto dohodnutej výške mzdy podľa jej názoru svedčilo tiež dojednanie o odstupnom v písomnej dohode o skončení pracovného pomeru, vo výške dvojmesačného zárobku v sume 40.000,- Sk. Odporkyňa tvrdila, že k vypracovaniu písomnej dohody o zmene pracovnej zmluvy v časti mzdy za vykonanú prácu navrhovateľom nedošlo z dôvodu, že navrhovateľ so zámerom ušetriť na odvodoch, uvádzal vo výkazoch pre poisťovne nižšie sumy hrubej mzdy. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala tiež na to, že výplatné pásky jej navrhovateľ neodovzdával s tým, že tieto vystavil až dodatočne po skončení pracovného pomeru. Tvrdila, že vždy od navrhovateľa obdŕžala mzdu na ktorej sa dohodli, pričom nie je si vedomá toho, aby jej navrhovateľ vyplatil "čo i len o korunu viac".

Navrhovateľ v priebehu konania nerozporoval skutočnosť, že postupom času došlo k rozšíreniu miesta pôsobenia odporkyne i na oblasť stredného a západného Slovenska, tvrdil však (v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.11.2008), že k tomu došlo na základe požiadavky odporkyne z dôvodu, že na území, ktoré jej bolo pôvodne pridelené, nebola schopná dosiahnuť dostatočný obrat. Poprel v tejto súvislosti, aby so zmenou územného pôsobenia odporkyne došlo i k dohode o zmene mzdových podmienok odporkyne a tvrdil, že nad rámec pracovnou zmluvou dohodnutej mzdy boli odporkyni vyplácané preddavky na odmenu, výška ktorých bola stanovená na základe odhadu mesačného obratu, ktorý bolo možné približne určiť na základe množstva tovaru, ktorý sa v danom mesiaci presúval zo skladových zásob v Pezinku do skladu v Poprade. Navrhovateľ odlišne od odporkyne interpretoval tiež dojednanie o odstupnom v dohode o skončení pracovného pomeru. Argumentoval v tomto zmysle (v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.11.2008), že na podmienky skončenia pracovného pomeru odporkyne, napriek tomu, že pre preňho boli "menej priaznivé" pristúpil len z dôvodu minimalizácie škody, ktorú mu odporkyňa úmyselne spôsobovala".

Odporkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.4.2009 poprela pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že k rozšíreniu oblasti jej pôsobenia došlo na základe jej žiadosti. Uviedla v tejto súvislosti, že túto zmenu inicioval navrhovateľ, pretože odporkyňa jednak preukázala obchodné schopnosti a jednak v tom čase sa navrhovateľ dostával do stále väčších finančných problémov a bolo

potrebné, aby sa navrhovateľ venoval svojej firme v jej sídle. V kontexte argumentácie navrhovateľa za absurdnú označila odporkyňa skutočnosť, aby za situácie ak by nedosahovala uspokojivých obchodných výsledkov, poveril ju navrhovateľ obchodovaním i v iných oblastiach a tiež skutočnosť aby k zmene jej územného pôsobenia z regiónu Poprad a okolie a územie celého Slovenska, došlo bez zmeny jej mzdového ohodnotenia. Tvrdila v tomto zmysle, že k rozšíreniu oblasti jej pôsobenia pristúpila v súvislosti so zmenou dohody o výške mzdy a že mzdu vo výške 20.000,- Sk mesačne prijímala v dobrej viere.

Navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 27.4.2009 v podstatnom uviedol, že v súvislosti so skončením pracovného pomeru odporkyne bolo mimo iného tiež zistené, že odporkyňa nevrátila vyúčtované preddavky na mzdu, v tomto zmysle tiež, že odporkyňa pravidelne predkladala mesačné hlásenia o vyskladnení tovaru, ktoré boli podkladom pre výpočet pohyblivej zložky jej mzdy, že i keď odporkyňa podľa týchto hlásení nedosiahla obrat podľa pracovnej zmluvy potrebný pre vznik nároku na pohyblivú zložku mzdy, vychádzajúc z predpokladu, že v budúcnosti odporkyňa tieto predpoklady splní, za situácie, keď sa odporkyňa sťažovala na nedostatok peňazí, pristúpil k vyplácaniu preddavkov na pohyblivú zložku mzdy. Výšku pravidelne mesačne vyplácanej mzdy v mesiacoch február až máj 2006 v sume nad 15.000,- Sk navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporkyňou sa zhovárali, že za činnosť obchodného zástupcu je primeraná odmena 15.000,- Sk. Výšku pravidelne mesačne vyplácanej mzdy v mesiacoch jún 2006 až apríl 2007 v sume 20.000,- Sk navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa mu tvrdila, že kvóta na vyplatenie mzdy v tejto výške sa naplní. Navrhovateľ v tomto zmysle tiež uviedol, že odporkyňa požadovala vyšší príjem, pretože potrebovala peniaze, že túto svoju požiadavku formulovala voči navrhovateľovi pod hrozbou skončenia pracovného pomeru a že požiadavke odporkyne vyhovel, pretože predpokladal, že svoju činnosť bude odporkyňa v nastávajúcom období riadne vykonávať. Naproti svojmu vyjadreniu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 6.11.2008, že k rozšíreniu miesta pôsobenia odporkyne i na oblasť stredného a západného Slovenska došlo na základe požiadavky odporkyne navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.4.2009 tvrdil, že nakoľko sa odporkyňa nevedela dostať na kvótu potrebnú na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy, sám odporkyni navrhol aby svoju činnosť vykonávala tiež v okolí Liptovského Mikuláša, čím zároveň sledoval zefektívnenie ciest do Pezinku tým, že obchodnú činnosť mohla odporkyňa vykonávať cestou tam a späť a že s odporkyňou sa dohodli, že pokiaľ má záujem, môže rozšíriť svoju činnosť aj nad rámec dohodnutého miesta výkonu prác - Poprad a okolie. K vyúčtovaniu zaplatených preddavkov na pohyblivú zložku mzdy podľa výslovného vyjadrenia navrhovateľa malo dôjsť "cca na konci roka" pričom nedošlo k nemu preto, že takéto vyúčtovanie napriek žiadosti navrhovateľa jeho ekonómka nepredložila. O tom, že vyplácané preddavky podliehajú vyúčtovaniu ku koncu roka sa podľa tvrdenia navrhovateľa s odporkyňou zhováral niekedy v mesiaci február 2006. Výška odstupného (40.000,- Sk) podľa tvrdenia navrhovateľa na pojednávaní dňa 15.6.2009 bola účastníkmi dohodnutá bez zreteľa na zárobok odporkyne, s tým, že pokiaľ v dohode o skončení pracovného pomeru je odstupné vymedzené aj ako dvojnásobok priemerného zárobku odporkyne, túto formuláciu si navrhovateľ pri podpisovaní dohody nevšimol.

V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 16.9.2009 navrhovateľ k okolnostiam za ktorých došlo k vyplácaniu peňažných prostriedkov odporkyni nad rámec mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve uviedol, že pri rozšírení pôsobnosti odporkyne na oblasť severného, východného a neskôr aj západného Slovenska nedošlo k dohode o zvýšení mzdy odporkyne a že nad rámec mzdových nárokov podľa pracovnej zmluvy poskytoval odporkyni preddavky "so zámerom vybudovania silnejšieho postavenia spoločnosti na trhu a perspektívou na dosahovanie vyšších obratov odporkyne v budúcnosti. Nakoľko sa tieto ciele nenaplnili, naopak, došlo k ukončeniu pracovného pomeru s odporkyňou, boli tieto preddavky odporkyni vyúčtované a navrhovateľ žiadal o ich vrátenie..."

Odporkyňa vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 15.6.2009 v podstatnom uviedla, že v mesiacoch december 2005 až marec 2006 v rámci výkonu prác pre odporcu vybudovala obchodnú sieť v mestách Poprad, Svit a Vysoké Tatry, že nakoľko bol navrhovateľ s jej prácou spokojný, dohodli sa na zvýšení mzdy na sumu 15.000,- Sk, že navrhovateľom sa dohodli na tom, že svojou činnosťou bude zastrešovať i ďalších odberateľov na východnom Slovensku, že o výsledkoch svojej práce navrhovateľa informovala pravidelnými raportmi a že na ich základe počnúc mesiacom jún 2006 jej navrhovateľ vyplácal mzdu vo výške 20.000,- Sk. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala na skutočnosť, že v týchto výškach potvrdil navrhovateľ výšku jej zárobku pre účely čerpania úveru.

Mimo výsluchu účastníkov, na preukázanie sporných okolností, za ktorých navrhovateľ vyplácal odporkyni prostriedky nad rámec mzdy dohodnutej v pracovnej zmluve, súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom písomností predložených účastníkmi a zabezpečených súdom a výsluchom svedkov Anny Lehotskej a K. V..

Svedkyňa M. X. (mzdová účtovníčka navrhovateľa) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 19.10.2009 v podstatnom uviedla, že niekedy v polovici roku 2006 ju odporkyňa požiadala o vystavenie potvrdenia o zárobku, že keďže príjem odporkyne zrejme nebol dostačujúci, dohodol sa navrhovateľ s odporkyňou, že jej bude priamo na účet vkladať peňažnú sumu 20.000,- Sk s tým, že sa jednalo o zálohu na mzdu, pričom po dosiahnutí požadovaného obratu mala byť "uvedená mzda vyrovnaná" a že k mesiacu máj 2007 kedy výkon prác pre navrhovateľa ukončila, k doúčtovaniu mzdy odporkyne nedošlo z dôvodu, že na to pozabudla. Svedkyňa ďalej uviedla, že mzda bola odporkyni pravidelne mesačne zúčtovávaná podľa odpracovaných hodín a reportov na výplatných páskach, ktoré si odporkyňa nepreberala s odôvodnením, že tieto nepotrebuje a že vyplácané preddavky ("zálohy") neboli na výplatných páskach zúčtované z dôvodu, aby z týchto súm neboli odvádzané odvody. Svedkyňa tvrdila, že bola účastná rozhovoru medzi navrhovateľom a odporkyňou, kedy odporkyňa uviedla, že pre účely získania pôžičky potrebuje mať sumu 20.000,- Sk na účte, na čo jej navrhovateľ prisľúbil, že uvedenú sumu jej bude vkladať na účet. Takto vyplatené zálohy mali byť podľa tvrdenia svedkyne zúčtované na konci roka, k čomu nedošlo z dôvodu jej opomenutia.

Svedok K. V. (bývalý zamestnanec navrhovateľa) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.11.2009 v podstatnom uviedol, že v čase od 20.4.2006 do 31.3.2008 vykonával v pracovnom pomere pre navrhovateľa práce predavača, že za výkon tejto práce bola už pri vstupnom pohovore dohodnutá čistá mesačná mzda vo výške 15.000,- Sk, ktorá mu bola v tejto výške vždy (svedok si v tomto nebol istý len pri výplate prvej mzdy) i vyplácaná ("nikdy som nedostával viac a nikdy som nedostával menej"), a to i napriek tomu, že podľa obsahu pracovnej zmluvy jeho mzda predstavovala 12.300,- Sk + percentá zo zisku, že v sume 15.000,- Sk bola zahrnutá ako pevná tak aj pohyblivá zložka mzdy, pričom nemá vedomosť o tom, akým spôsobom bola zisťovaná pohyblivá zložka mzdy, s tým, že nikdy k následnému zúčtovaniu už vyplatených súm nedochádzalo. V tomto zmysle svedok K. V. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2009 (čl. 338) na výzvu súdu oznámil, že na výplatnej páske bola uvedená len jedna zložka mzdy. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi V. K. ako zamestnávateľom a svedkom K. V. ako zamestnancom dňa 20.4.2006 (čl. 159) súd zistil, že za výkon prác v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času bola zmluvou dohodnutá mzda vo výške "12.300,- Sk + percentá zo zisku" Z opisu mzdových listov svedka K. V. za obdobie mesiacov máj 2006 až máj 2007 súd zistil, že na zamestnávateľ vyúčtoval svedkovi K. V. na výplatu v tomto období (mimo mesiaca marec 2007 kedy došlo k zúčtovaniu dane z príjmu) mzdu v rozmedzí od 10.181,- Sk do 14.642,- Sk. V takto vyúčtovaných sumách svedok K. V. potvrdil podľa zistenia súdu prijatie mzdy na výplatných listinách (čl. 538 až 551). Podľa zistenia súdu ani v jednom prípade zúčtovaná mzda na výplatu v prípade tohto svedka nedosiahla sumu 15.000,- Sk, na ktorej sa pri zakladaní pracovného pomeru so zamestnávateľom dohodol a ktorá mu podľa jeho tvrdenia bola počas celého trvania pracovného pomeru i vyplácaná.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 17.12.2005 (čl. 8) súd zistil, že na jej základe došlo k založeniu pracovného pomeru odporkyne ako zamestnanca a V. K. ako zamestnávateľa na dobu neurčitú, na základe ktorej mala odporkyňa vykonávať práce obchodného zástupcu, v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času v mieste Poprad a okolie za čistú mesačnú mzdu 10.000,- Sk + 4% z obratu nad 140.000,- Sk bez DPH. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 18.6.2007 (čl. 9) súd zistil, že odporkyňa v hmotnoprávnej pozícii zamestnanca a V. K. ako zamestnávateľ sa dohodli na skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov dňa 23.8.2007 a na zaplatení odstupného odporkyni "vo výške 2-mesačného zárobku, čo činí spolu 40 tis. Sk". Z prehľadu vyplatených peňažných prostriedkov predloženého navrhovateľom (čl. 12), správnosť a úplnosť ktorého odporkyňa nerozporovala súd zistil, že za jednotlivé mesiace trvania pracovného pomeru V. K. zaplatil odporkyni peňažné prostriedky takto: 12/2005 - 9.282,- Sk, 01/2006 - 10.364,- Sk, 02/2006 - 14.346,- Sk, 03/2006 - 15.238,- Sk, 04/2006 - 15.384,- Sk, 05/2006 - 14.536,- Sk, 06/2006 - 20.000,- Sk, 07/2006 - 22.000,- Sk, 08/2006 - 20.000,- Sk, 09/2006 - 20.000,- Sk, 10/2006 - 20.000,- Sk, 11/2006 - 20.000,- Sk, 12/2006 - 20.000,- Sk, 01/2007 - 19.550,- Sk, 02/2007 - 20.000,- Sk, 03/2007 - 20.000,- Sk, 04/2007 - 20.000,- Sk, 05/2007 - 12.000,- Sk, 06/2007 - 7.697,- Sk, a 07/2007 - 10.719,- Sk. Z dokladov o vyúčtovaní mzdy (výplatných pások - čl. 13 až 19 a čl. 267 až 269) súd zistil, že za jednotlivé mesiace trvania pracovného pomeru V. K. vyúčtoval na výplatu odporkyni čistú mzdu takto: 12/2005 - 9.282,- Sk, 1/2006 - 10.410,- Sk, 02/2006 - 9.346,-

Sk, 03/2006 - 9.236,- Sk, 04/2006 - 9.384,- Sk, 05/2006 - 9.536,- Sk, 06/2006 - 9.346,- Sk, 07/2006 - 9.612,- Sk (z toho prémie 315,- Sk brutto), 08/2006 - 9.471,- Sk, 09/2006 - 12.901,- Sk (z toho prémie 5.156,- Sk brutto), 10/2006 - 12.495,- Sk (z toho prémie 4.593,- Sk brutto), 11/2006 - 18.130,- Sk (z toho prémie 12.318,- Sk brutto), 12/2006 - 15.445,- Sk (z toho prémie 8.490,- Sk brutto), 1/2007 - 10.089,- Sk, 2/2007 - 9.639,- Sk, 03/2007 - 9.452,- Sk, 04/2007 - 17.002,- Sk (z toho "ostatné náhrady v sume 10.792,- Sk), 05/2007 - 14.155,- Sk (z toho prémie 6.670,- Sk brutto), 06/2007 - 8.453,- Sk, 07/2007

- 11.475,- Sk (z toho "doplatok" 2.100,- Sk) a 08/2007 - 21.780,- Sk (z toho "ostatné náhrady v sume 19.836,80 Sk, a preplatenie nevyčerpanej dovolenky 952,- Sk). Z potvrdenia o príjme zo dňa 23.1.2007 (čl. 203) súd zistil, že ním V. K. vo vzťahu k banke potvrdil priemerný čistý mesačný príjem odporkyne za posledné 3 mesiace (november 2006 až január 2007) v sume 20.000,- Sk. Medzi účastníkmi v konaní nebolo sporným, že odporkyni doklady o vyúčtovaní mzdy ani pri výplate mzdy za jednotlivé mesiace a ani neskôr až do skončenia pracovného pomeru vydané neboli ako aj, že V. K. odporkyni nikdy (ani za jednotlivé mesiace, ani za kalendárny rok alebo jeho časť, ani za celý čas trvania pracovného pomeru) nepredložil zúčtovanie vyplatených "preddavkov" na pohyblivú zložku mzdy podľa pracovnej zmluvy v závislosti od dosiahnutého obratu.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd skutkovo uzavrel, že v konaní nebola preukázaná navrhovateľom tvrdená skutočnosť, na ktorej podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu založil svoj nárok na vrátenie neprávom vyplatených peňazí, aby odporkyni vyplatil mzdu vo vyššom rozsahu v akom jej mzda patrila. V tomto zmysle v konaní predovšetkým nebolo preukázané, aby odporkyňa vzhľadom na dosiahnutý obrat z obchodnej činnosti nesplnila pracovnou zmluvou stanovenú podmienku pre vyplatenie pohyblivej zložky mzdy. Odporkyňa túto skutočnosť v konaní rozporovala, tvrdením, že opakovane a pravidelne dosahovala obrat vo výške nad 300.000,- Sk, dokonca až 440.000,- Sk mesačne. Navrhovateľ, na ktorom vo vzťahu k tejto ním tvrdenej skutočnosti spočívalo dôkazné bremeno podľa ust. , , však v priebehu konania nepredložil ani neoznačil taký dôkaz, vykonaním ktorého by bolo možné jeho tvrdenie o nedosiahnutí obratu potrebného pre vznik nároku odporkyne na mzdu vo vyplatenej výške v tom ktorom mesiaci objektivizovať. Vykonaným dokazovaním súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že odporkyňa vedela alebo z okolností musela predpokladať, že v prípade mzdy vyplácanej za práce vykonávané pre navrhovateľa, ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, preukázanie ktorej skutočnosti v konaní rovnako zaťažovalo navrhovateľa.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. veta prvá v znení neskorších zmien a doplnkov (), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa ust. , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa ust. , pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa ust. , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa ust. , dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

Podľa ust. a , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.(2) Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa ust. veta prvá a , mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. (3) V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa ust. veta prvá, a , mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.(3)Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. (5) Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Podľa ust. , ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (3) Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (4) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (5) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. (6) Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Podľa ust. , prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa ust. , právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.854,25 Eur, predstavujúcej podľa návrhu odporkyňou prijatú mzdu nad rozsah stanovený pracovnou zmluvou za nedôvodný. Preto v tejto časti spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 2.10.2007 do zaplatenia, súd návrh na začatie konania navrhovateľa zamietol. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd vyšiel z dvoch základných skutočností, z ktorých každá sama o sebe zakladá nedôvodnosť tohto nároku navrhovateľa. Tou prvou je nepreukázanie tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa v tom ktorom mesiaci prijala mzdu vo vyššom rozsahu než na aký mala podľa pracovnej zmluvy nárok a tou druhou, pokiaľ by i odporkyni mzda nad rozsah jej mzdového nároku vyplatená bola, aby vedela alebo musela z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, nakoľko len v takomto prípade v zmysle ust. zamestnávateľ vrátenie neprávom vyplatených súm od zamestnanca môže požadovať. Ako bolo spomenuté už na inom mieste tohto odôvodnenia, navrhovateľ skutkovo založil svoj nárok na vrátenie neprávom vyplatených súm na tvrdení, že odporkyňa nesplnila podmienku na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy. Touto podmienkou podľa pracovnej zmluvy bolo dosiahnutie obratu vo výške 140.000,- Sk bez DPH, pričom v takomto prípade nad túto sumu z obratu patrila odporkyni mimo paušálne dohodnutej čistej mzdy 10.000,- Sk tiež ďalšia zložka mzdy v percentuálnej výške 4%. Skutočnosť výšky odporkyňou dosahovaného obratu pri výkone pracovnej činnosti pre navrhovateľa sa v konaní stala medzi účastníkmi spornou, nakoľko odporkyňa na svoju obranu tvrdila, že dosahovala opakovane a pravidelne obrat vo výške nad 300.000,- Sk, dokonca až 440.000,- Sk mesačne. Objektivizovanie skutočne dosahovaného obratu z obchodnej činnosti odporkyne pri výkone prác pre navrhovateľa v tom ktorom mesiaci sa za tohto stavu stalo v konaní nevyhnutným predpokladom pre zistenie výšky skutočného mzdového nároku navrhovateľky v jednotlivých mesiacoch a cez to pre záver, či vôbec, a pokiaľ áno, v akom rozsahu prijala odporkyňa mzdu neprávom. Navrhovateľa , ktorý na tvrdení o nedosahovaní obratu pre vyplatenie ďalšej zložky mzdy odporkyni, založil uplatnený nárok, podľa posúdenia súdu vo vzťahu k tejto skutočnosti zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno. V priebehu konania však nepredložil ani neoznačil taký dôkaz, vykonaním ktorého by bolo možné jeho tvrdenie o nedosiahnutí obratu potrebného pre vznik nároku odporkyne na mzdu vo vyplatenej výške v tom ktorom mesiaci preukázať. Odhliadnuc od toho, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, len ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené ( ). Vedomosť zamestnanca o tom, že plnenie mu nepatrí alebo mu bolo omylom poskytnuté sa neprezumuje. Zamestnávateľ, ktorý sa domáha vrátenia plnenia, preto musí preukázať (na ňom je dôkazné bremeno), že zamestnanec vedel alebo z okolností musel predpokladať, že mu vyplatená suma nepatrí, t.j. že jeho konanie nebolo dobromyseľné. Či zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že jemu vyplatená suma bola nesprávne určená alebo omylom vyplatená, keďže ide o vnútorný psychický stav zamestnanca, nemožno priamo preukázať. Preto možno tento stav vyvodzovať iba z okolností, za ktorých sa navonok objektívne prejavuje (por. rozsudok NS SR sp. zn. uverejnený v ZSP 14/2002). Vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, z ktorej by bolo možné usúdiť, že odporkyňa vedela alebo z okolností musela predpokladať, že mzda v jednotlivých mesiacoch jej bola vyplácaná v nesprávnej výške. Naopak, okolnosti za ktorých došlo k vyplácaniu miezd odporkyni a k realizácii ostatných práv a povinností z pracovného pomeru, vedomosť alebo predpoklad odporkyne o tom, že jej vyplatená mzda v celom rozsahu nepatrí, skôr vylučujú. Za rozhodujúcu vo svojich úvahách v tomto smere vzal súd skutočnosť, že navrhovateľ ani v priebehu konania zrozumiteľne nevysvetlil podstatu ním uvádzaných "preddavkov na pohyblivú zložku mzdy" vyplácaných odporkyni, predovšetkým z pohľadu toho akými prácami odporkyne, či ich výsledkom mali byť kryté a ako mali byť tieto preddavky na očakávaný výkon odporkyne zúčtované. Navrhovateľ netvrdil, aby spôsob preddavkového odmeňovania s následným zúčtovaním bol medzi účastníkmi výslovne dohodnutý. Naopak tvrdil, že k vyúčtovaniu zaplatených preddavkov nikdy nedošlo, a to i napriek tomu, že nesporne po celý čas trvania pracovného pomeru odporkyňa výsledky svojej práce pravidelne mesačne vykazovala. Tvrdenie navrhovateľa, že k vyúčtovaniu malo dôjsť ku koncu roka 2006 bolo v rozpore s jeho vlastným vyjadrením na inom mieste (v písomnom podaní zo dňa 16.9.2009), keď uviedol, že k vyúčtovaniu preddavkov došlo z dôvodu nenaplnenia zámeru vybudovania silnejšieho postavenia spoločnosti na trhu činnosťou odporkyne a tým dosiahnutia vyššieho obratu pre skončenie jej pracovného pomeru. V kontexte toho tvrdenia navrhovateľa, v ktorom prezentuje vyúčtovanie preddavkov ako fakultatívnu skutočnosť závislú od naplnenia len všeobecne formulovaných zámerov súd hodnotil tvrdenie odporkyne o existencii dohody o zvýšení mzdy i ďalšie, vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti. V tejto súvislosti nespornou bola medzi účastníkmi predovšetkým skutočnosť, že k zmene pracovnej zmluvy čo do dohodnutého miesta výkonu prác (z miesta výkonu

prác Poprad a okolie na oblasť východného, neskôr stredného a neskôr i západného Slovenska) došlo ústnou dohodou účastníkov, ktorá písomne vyhotovená navrhovateľom nebola. Je nepredstaviteľné aby tieto zmeny miesta výkonu prác nekládli zvýšené požiadavky na pracovný výkon odporkyne, vo svetle čoho sa javí ako logické tvrdenie odporkyne, že práve v súvislosti s týmito zmenami došlo i k dohode účastníkov o zvýšení mzdy. Tvrdeniu odporkyne o zmene dohodnutej výšky mzdy v súvislosti so zmenou jej územného pôsobenia zodpovedá tiež skutočnosť, že k vyplácaniu mzdy vo zvýšenom rozsahu (najprv 15.000,- Sk, neskôr 20.000,- Sk) pristúpil navrhovateľ postupne, tak ako k zmenám teritoriálneho pôsobenia odporkyne fakticky došlo pričom vo zvýšenej sume 20.000,- Sk vyplácal navrhovateľ odporkyni mzdu od mesiaca jún 2006 prakticky po celý čas trvania jej pracovného pomeru. V tejto sume navrhovateľ výšku zárobku potvrdil odporkyni i pre účely čerpania úveru od banky a v táto suma, podľa výslovného vyjadrenia v dohode o skončení pracovného pomeru, bola účastníkmi ako priemerný mesačný zárobok východisková i pre dohodu o odstupnom. Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti podľa názoru súdu nasvedčujú pravdivosti tvrdenia odporkyne, že medzi účastníkmi došlo k ústnej dohode i o zmene mzdových podmienok odporkyne, prinajmenšom subjektívne vylučujú vedomosť alebo predpoklad odporkyne, že mzda jej je vyplácaná v nesprávnej výške. Sám navrhovateľ i keď existenciu takejto dohody v konaní popieral, tvrdil, že žiadosti o zvýšenie mzdy odporkyni vyhovel i keď sumy vyplatené nad rámec dojednania o mzde v pracovnej zmluve subjektívne považoval za preddavok. Pravidelné nezúčtovávanie skutočne vyplatených súm odporkyni ako uviedla svedkyňa majúca na starosti mzdové účtovníctvo navrhovateľa súviselo so snahou o zníženie odvodových povinností navrhovateľa. Prirodzene sa javí, že z rovnakého dôvodu navrhovateľ nepristúpil k písomnému vyhotoveniu zmeny pracovnej zmluvy v časti dojednania o výške mzdy. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že rovnako v prípade svedka K. V. dohoda o výške mzdy v pracovnej zmluve nezodpovedala skutočne dohodnutej mzde a rovnako uňho navrhovateľ na výplatu zúčtovával mzdu v nižšej ako skutočne vyplácanej sume. Nakoľko navrhovateľ odporkyni doklady o vyúčtovaní mzdy nevydával ani z týchto dokladov odporkyňa nemohla zistiť nesúlad medzi skutočne vyplatenou a vyúčtovanou mzdou. Inú skutočnosť, spôsobilú ovplyvniť záver súdu o dobromyseľnosti odporkyne v správnosť vyplácanej mzdy súd v konaní nezistil a netvrdil ju ani navrhovateľ.

Podľa ust. , zák. v platnom znení, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo, ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Okrem poplatku v rozvodovom konaní poplatok alebo jeho časť sa vracia krátený o 1 %, najmenej 6,63 Eur. Podľa zák. v platnom znení, poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa ods. 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty nahor. V súlade s týmito ustanoveniami zákona, súd rozhodol o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za návrh navrhovateľovi po zákonnom krátení v celkovej výške 292,47 Eur.

V súlade s ust. , ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti. Vzhľadom k uvedenému bude navrhovateľovi súdny poplatok vrátený prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, ktorému súd doručí opis právoplatného uznesenia za účelom realizácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Košiciach 10. júna 2013