Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/278/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E., E., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky G. E., U. G. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, bydliskom G. - M. XXX, právne zastúpenej, Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, a otca, C. E., Ž., štátneho občana Slovenskej republiky, N. U. H., V. B.. XX/XX u matky, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom takto

rozhodol:

Maloleté deti E., E. a Y., sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

Otec detí je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému E. sumou po 100,- Eur mesačne a maloletej Y. sumou po 100,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.07.2011.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.07.2011 do rozhodnutia súdu pre maloletého E. vo výške 800,- Eur a maloletú Y. vo výške 1.900,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur na každé z detí, k rukám matky, spolu

s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka detí svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.06.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom E. a Y. narodeným z tohto manželstva a nariadil predbežné opatrenie. Uznesením tunajšieho súdu, č.k. -30, zo dňa 18.07.2012, súd vylúčil návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletému E. a k maloletej Y. na čas do rozvodu manželstva a návrh matky na úpravu styku otca s maloletým E. a maloletou Y. na samostatné konanie. Uviedla, že spolu s maloletými deťmi E. a Y. žije v nájomnom byte s nákladmi na bývanie vo výške 200,- Eur mesačne. Dlhy ani pôžičky nemá žiadne. Z manželstva vznikli dlhy, ich výšku ale nepozná a tieto platí otec maloletých detí z finančných prostriedkov, ktoré získal predajom ich bytu. Výdavky má predovšetkým osobné a s potrebami detí. Maloletý E. bude mať XX rokov. Je žiakom X. ročníka ZŠ a v súčasnosti nemá zdravotné problémy. Výdavky s ním má bežné, primerané jeho veku a potrebám. Stravuje sa v školskej jedálni s poplatkom

20-24 Eur mesačne. Za školskú družinu platí 6,- Eur mesačne a za ZUŠ v B. 10,- Eur mesačne. Maloletá Y. má X roky a je v starostlivosti matky, ktorá je s ňou na materskej dovolenke. Okrem bežných výdavkov primeraných jej veku a potrebám má výdavky u Y. na kúpu liekov asi 20,- Eur mesačne, nakoľko musí užívať L. a lieky na D. B.. Otec na potreby oboch detí prispieva sumou 90,- Eur mesačne na základe predbežného opatrenia od augusta 2012 až doteraz. Okrem týchto finančných prostriedkov prispieval aj kúpou plienok pre maloletú Y.. Matka je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol a aj teraz je rodičovský príspevok v súčasnosti vo výške 199,60 Eur a prídavky na dve deti 46,20 Eur mesačne. Matka potvrdila, že otec sa o deti zaujíma a okrem finančných prostriedkov, ktoré prispieva na základe predbežného opatrenia, prispieva deťom aj nad rámec súdom stanoveného výživného na osobné sviatky a Vianoce. Matka potvrdila, že medzi ňou a otcom bola od septembra 2011 až do apríla 2012 dohodnutá striedavá osobná starostlivosť o maloletého E.. Na výživnom otec od podania návrhu matky v júni 2012 zaplatil maloletému E. 10-krát, po 50,- Eur mesačne teda spolu 500,- Eur a na výživu mal. Y. za uvedené obdobie otec uhradil 10-krát po 40,- Eur, spolu ku dňu pojednávania výživné vo výške 400,- Eur. Matka žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od júla 2011, napriek tomu, že návrh bol podaný 20.06.2012 a to z toho dôvodu, že matka mala v uvedenom období vážne zdravotné problémy. V mesiacoch júl, august a október 2011 bola hospitalizovaná, sústavne sa jej objavovali zápaly priedušiek, pre ktoré jej lekár neodporúčal ísť medzi ľudí a zdravotné problémy mala aj s maloletou Y.. Z uvedených dôvodov matka zastávala názor, že u nej boli splnené dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh na úpravu práv a povinností skôr, a preto žiadala určiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca so spätnou účinnosťou a to od 01.07.2011.

Otec detí nesúhlasil s návrhom matky na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného na čas do rozvodu manželstva. Uviedol, že žije v N. U. H. v domácnosti svojej matky, ktorej na prevádzku domácnosti prispieva sumou 200-300 Eur mesačne. V tejto sume je réžia bytu a to nájomné a elektrina. Stravovanie a ostatné výdavky spojené s užívaním bytu v tejto čiastke nie sú zahrnuté. Jeho matka je predčasnou dôchodkyňou a poberá dôchodok vo výške asi 400,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky má otec s úhradou lízingových splátok na kúpu osobného motorového vozidla W. W. V., rok výroby XXXX, mesačne po 142,- Eur. Obom deťom od augusta 2012 platí výživné 90,- Eur mesačne. Prispieval deťom aj vecným plnením, kupoval im oblečenie, športové potreby a hračky, o kúpe ktorých má doklady a nežiadal súd, aby tieto čiastky boli započítané ako jeho vecné plnenie na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Chcel iba poukázať predovšetkým matke, že okrem finančných prostriedkov prispieval aj kúpou vecí pre deti. Otec pracuje ako E. v oblasti L. K. L. D. H. E.Á. K. H. N. K. N. H. E.. V súčasnosti má príjem asi 1.300,- Eur mesačne brutto. V roku 2012 bol práceneschopný, nemal príjem a mal finančné problémy. V septembri 2011 mal Q. A. a bol aj práceneschopný. Otec uviedol, že je ochotný platiť maloletým deťom výživné na čas do rozvodu manželstva sumou po 100,- Eur mesačne.

Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloleté deti na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné maloletému E. sumou po 100,- Eur mesačne a maloletej Y. sumou po 70,- Eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil spis tunajšieho súdu, sp.zn. , sobášny list, rodné listy detí, neprávoplatný rozsudok tunajšieho súdu č.k. -88, zo dňa 10.06.2013, lekársku správu Sociálnej poisťovne - pobočka Trenčín o invalidite matky, dohodu o úprave styku, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni 2x, uznesenie č.k. -27 zo dňa 11.07.2012, správu ÚPSVaR Trenčín, živnostenský list otca a zistil nasledovný skutkový stav.

Maloleté deti E. a Y. sa na rodili z manželstva, ktoré je stále platné. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. -88, zo dňa 10.06.2013, bolo manželstvo rodičov maloletých detí E. a Y. rozvedené. Maloleté deti E. a Y. boli týmto rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky a otec detí bol zaviazaný platiť na výživu maloletému E. sumou po 120,- Eur mesačne a maloletej Y. sumou po 110,- Eur mesačne. Súd zároveň upravil aj styk otca s maloletým E. a maloletou Y.. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že až do rozvodu manželstva výchovu maloletých detí E. a Y. zabezpečovala matka detí a otec sa s deťmi stretával. Maloletého E. si brával každý druhý víkend od piatku do nedele do

jeho domácnosti a stretnutia končili tým, že otec maloletého doviezol v pondelok do školy. Matka detí odišla zo spoločnej domácnosti, podľa jej vyjadrenia, v júni 2011 a podľa vyjadrenia odporcu v septembri 2011. Otec detí potvrdil, že v tom čase mala matka maloletých detí vážne zdravotné problémy a jemu v tom čase zomrel jeho otec. Celú situáciu ťažko znášal. Matka bola hospitalizovaná v nemocnici a on ju často navštevoval. Po jej prepustení z nemocnice matku spolu s deťmi odviezol k jej rodičom do G. - M., nakoľko sa sám popri pracovných povinnostiach nedokázal o rodinu postarať. Maloletý E. začal v tom čase chodiť do školy v B.. Obe deti sú od toho času až doteraz v starostlivosti matky. Otec potvrdil, že v súčasnosti žije v 2-izbovom byte svojej matky spolu s matkou. Maloletého

E. si bráva každý druhý víkend od piatku do pondelka s tým, že v pondelok ho dovezie do školy. Jeho hrubý mesačný príjem je asi 1.300,- Eur a čistý mesačný príjem je 900,- Eur.

Z lekárskej správy Sociálnej poisťovne - pobočka Trenčín zo dňa 04.05.2012 mal súd preukázané, že posudkový lekár určil dátum invalidity matky na 16.02.2012 tak, že výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 85 %.

Matka je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 199,60 Eur mesačne, prídavku na dve deti 46,20 Eur mesačne a invalidného dôchodku v sume 216,- Eur mesačne. Príležitostne si privyrába v spoločnosti U. E..A..O.., ako Š. so ziskom asi 100,- Eur mesačne. Otec na výživu oboch maloletých detí prispieval na základe predbežného opatrenia sumou 90,- Eur mesačne na obe deti a nad rámec súdom stanoveného výživného aj vecným plnením. Maloletý E. má XX rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ v B.. Matka má s ním výdavky bežné, primerané jeho veku a potrebám. Maloletá Y. má X roky, je chorľavá a máva minimálne 2-krát do mesiaca Q. D.. Matka má s jej zdravotným stavom zvýšené výdavky.

Zo správy daňového úradu Trenčín mal súd preukázané, že otec detí daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2011 a roku 2012 nepodal.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín mal súd za preukázané, že matka poberá štátne sociálne dávky, a to prídavky na dve deti a rodičovský príspevok. Prídavky na mal. E. a mal. Y. v roku 2011 vo výške 44,01 Eur mesačne, v roku 2012 vo výške 45,08 Eur mesačne a v súčasnosti vo výške 46,20 Eur mesačne. Rodičovský príspevok poberala v roku 2011 vo výške 190,10 Eur mesačne, v roku 2012 vo výške 194,70 Eur mesačne a v súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur mesačne.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletých detí E. a Y. nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2011, ako uviedla matka vo svojom návrhu. Otec uviedol, že v spoločnej domácnosti nežije rodina od septembra 2011. V konaní bolo preukázané, že obe maloleté deti, E. a Y., žijú v domácnosti matky, ktorá im zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť. Deti sú v danom prostredí zvyknuté, sú viazané na starostlivosť matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Otec so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky nesúhlasil, ale nežiadal deti zveriť ani do svojej osobnej starostlivosti. Súd s prihliadnutím na skutočnosť, že obe deti sa nachádzajú v starostlivosti matky minimálne od júla 2011, na jej starostlivosť a prostredie, v ktorom žijú sú zvyknuté, zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. V otázke určenia výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby každého z maloletých detí, príjem matky (iba rodičovský príspevok 199,60 Eur mesačne a prídavky na dve deti 46,20 Eur mesačne) a výdavky matky v súvislosti so zabezpečovaním starostlivosti o deti a tiež aj príjem, výdavky otca a jeho súhlas s výživným vo výške 100,- Eur mesačne pre každé z detí a určil otcovi povinnosť platiť maloletému E. výživné sumou sume po 100,-Eur mesačne a maloletej Y. sumou po 100,- Eur mesačne. Takto stanovená výška výživného je podľa názoru súdu primeraná možnostiam a schopnostiam otca, ktorý, ako uviedol, má príjem vo výške asi 900,- Eur mesačne netto s tým, že takto ním uvedenú výšku príjmu nepreukázal a nebolo ju možné zistiť ani zo správy daňového úradu, nakoľko v rokoch 2011 a 2012 daňové priznanie otec detí nepodal. Súd určil výživné zo strany otca so spätnou účinnosťou od 01.07.2011 a to napriek tomu, že matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom E. a Y. až 20.06.2012 s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď súd akceptoval ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré matka nemohla podať návrh na úpravu práv a povinností skôr, skutočnosť, že matka bola v roku 2011 niekoľkokrát hospitalizovaná a mala vážne zdravotné problémy nielen so svojim zdravotným stavom, ale aj so zdravotným stavom maloletej Y., čo potvrdil aj otec detí. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo určené so spätnou účinnosťou od 01.07.2011, dlžné výživné za obdobie od 01.07.2011 do rozhodnutia súdu pre maloletého E. vo výške 800,- Eur (mesiace 07/2011 až 05/2013, spolu 23 mesiacov x 100,- Eur = 2.300,- Eur, mínus 1 000,- Eur za mesiace 07/2011 až 04/2012, kedy bol mal. E. v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a mínus uhradené výživné 500,- Eur, spolu mínus 1.500,- Eur ). Dlžné výživné pre maloletú Y. za obdobie od 01.07.2011 do rozhodnutia súdu vo výške 1.900,- Eur (mesiace 07/2011 až 05/2013, spolu 23 mesiacov x 100,- Eur mínus uhradené výživné 400,- Eur) súd povolil otcovi detí splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur na každé z detí za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu;

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca,

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú

podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.