Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51P-193-2024.pdf
PDF · 104.59 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/193/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. G., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matka: D. G., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom I.. U. XX, T., právne zastúpená MARTIN ČERNÁK, Zochova 5, Bratislava, a otca: D. G.Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Č.. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
I. Maloleté dieťa: D. G., nar. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého D. G., nar. XX.XX.XXXX mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v spojení s § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
III. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 11.07.2024 sa matka maloletého D. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého bude maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, zakáže otcovi styk s maloletým, zaviaže otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že matka s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci Vištuk od novembra 2019. Otec bol viackrát trestne stíhaný, a to za rôznu trestnú činnosť. Počas roka 2020 bol otec vo výkone trestu odňatia slobody. Po návrate z výkonu trestu sa k matke správal agresívne. Spočiatku ju ponižoval, nadával jej a zosmiešňoval ju, neskôr na ňu začal aj fyzicky útočiť. Opakovane ju bil už počas tehotenstva a to napríklad aj tak, že ju udieral do brucha, dusil ju utierkou na zemi či posteli, ohrozoval ju rýchlou jazdou v aute. Pred narodením syna rozbil postieľku a porozhadzoval veci. Matke neveril, že je tehotná, hoci pravidelne navštevovala gynekológa. Po narodení maloletého D. sa správanie otca vôbec nezmenilo. O syna prejavoval minimálny záujem, málokedy s ním trávil čas, prevažne sa o neho starala matka, nakupovala mu veci, varila mu. Napriek tomu jej otec neustále vyčítal, že je zlou matkou, že sa nevie o syna postarať, že ho nevie kúpať, napríklad si vsugeroval, že syna umýva šampónom pre psa a potom jej to neustále vyčítal. Často tvrdil veci, ktoré nezodpovedali realite. Neustále matku zosmiešňoval, vyčítal jej, ako vyzerá, opakoval, že mu je z nej na zvracanie, neustále aj v prítomnosti syna na ňu kričal, vulgárne jej nadával, dával jej facky, pľul jej do tváre, rozbil jej tanier o hlavu, sácal ju o stenu, vyčítal jej, že ho týra, že je zlodejka a že okráda celú jeho rodinu, zakazoval jej stretávať sa s jej vlastnou rodinou, vravel jej, že nebude so
synom kočovať a že keď jej ho ešte raz zoberie, tak ju zabije. Napriek tomu, že matka je na materskej dovolenke, otec jej opakovane vyčítal, že nič nerobí a že by mala ísť pracovať. Rodičia sa často medzi sebou hádali, raz pre peniaze, inokedy zase kvôli jedlu. Otec sa sťažoval, že matka veľa toho zje a to na úkor celej jeho rodiny. Neustále vytváral stres a napätie. Rozprával veci, ktoré nemali nič spoločné s realitou. Opakovane sa matke vyhrážal, že ju zabije, alebo že sa postará o to, aby jej zobrali syna. Otec je pravidelným užívateľom drog, má psychické problémy, je dlhé roky nezamestnaný, momentálne vykonáva domáce väzenie a je monitorovaný technickým zariadením. Jej pod dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktorý však nemá skutočné informácie o tom, ako sa správa a ako žije. V dome má tajne ukrytých viacero zbraní, niektoré z nich si sám spracoval. Pri jednej hádke vytiahol na matku zbraň a aj vystrelil, avšak namiesto nej trafil stenu, pričom ju poškodil. Matka sa ho veľmi bojí, vie byť veľmi nepríjemný, je pomstychtivý, často mení nálady. Matka mala aj zranenia aj modriny, ale nikdy nešla ani na políciu ani nepodstúpila žiadne lekárske vyšetrenie. Už viackrát chcela od neho odísť, ale vždy mala strach, že sa jej pomstí. Matka z domu odišla spolu so synom dňa 10.6.2024 v sprievode polície po tom, čo ju otec znova napadol. Odkedy od otca odišla, syn je oveľa viac uvoľnenejší a pokojnejší, začal viac rozprávať. Matka sa momentálne nachádza so synom na utajenej adrese krízového strediska. Po tom, čo matka s maloletým synom odišla zo spoločnej domácnosti, sa ju otec neustále snaží kontaktovať telefonicky prostredníctvom rôznych telefónnych čísiel. Medzičasom otec kontaktoval príslušný ÚPSVaR, kde sa domáhal kontaktu s maloletým synom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo dňa 10.7.2024 podané príslušnému policajnému orgánu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.
3. Na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka pripojila trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 208 Trestného zákona zo dňa 10.07.2024, v ktorom sú uvedené skutočnosti prakticky totožné s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g), h) Civilného sporového poriadku.
4. Podľa § 185 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Z odpisu z registra trestov má súd preukázané, že otec bol trestným rozkazom sp. zn. 39T 45/2020 zo dňa 28.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2022, právoplatne odsúdený a bol mu uložený trest domáceho väzenia na dva roky a osem mesiacov, miesto výkonu Vištuk 179.
6. Z nariadenia výkonu trestu domáceho väzenia zo dňa 13.02.2023 vyplýva, že trest domáceho väzenia sa začína dňom 17.02.2023 o 12:30 hod a vykonáva sa každý deň v čase od 00:00 do 24:00 v obydlí otca R. XXX s výnimkou na opustenie každý pracovný deň od 10.00 - 13:00 hod za účelom hľadania zamestnania a lekárov. Zároveň mu bola nariadená povinnosť v čase 00:00 do 24:00 hod., s výnimkami času nevyhnutne potrebného na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom, zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese R. XXX, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
7. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu - s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 43C/27/2024, správou kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Matka sa návrhom, doručený tunajšiemu súdu dňa 12.07.2024, domáhala aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť navrhovateľa na týchto úkonoch. Zároveň sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ako aj inými prostriedkami. Konanie je vedené pod sp.zn. 43C/27/2024. V predmetnom konaní bolo rozhodnuté uznesením sp.zn. 43C/27/2024-25 zo dňa 22.07.2024 tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
9. Dňa 19.07.2024 doručil kolízny opatrovník správu z prešetrenia pomerov na strane matky a otca v ktorej uviedol, že dňa 15.07.2024 vykonali pohovor s matkou maloletého. Matka na pohovore uviedla,
že odišla zo spoločnej domácnosti po tom ako partner matku fyzicky napadol. Zo spoločnej domácnosti odišla za sprievodu polície ako uvádza aj v návrhu. Matka na pohovore uviedla, že partner ju opakovane bil, dával jej facky aj keď bola tehotná. Matka sa cítila ohrozená a odišla zo spoločnej domácnosti. Matka uvádza, že otec má v dome vlastné vyrobené zbrane. Pri jednej hádke údajne na matku vytiahol zbraň a aj vystrelil, no namiesto matky trafil stenu. Matka uvádza, že sa otca bojí a už viackrát chcela od otca odísť ale mala strach, že sa jej pomstí. Matka uvádza, že k maloletému sa otec nesprával násilne. Matka podala na otca trestné oznámenie. Matka sa momentálne nachádza v krízovom stredisku azylového domu. Matka má v azylovom dome jednu izbu spolu s maloletým, ktorý tam má vytvorené vhodné podmienky. V azylovom dome sú zabezpečené podmienky na prípravu stravy aj zabezpečenie hygieny pre matku aj maloletého. Počas pohovoru s matkou bol prítomný aj maloletý. Maloletý bol vhodne a čisto oblečený, komunikoval veku primerane. Matka nám pri pohovore uviedla, že maloletý je zdravý, pediatričkou maloletého je MUDr. Koleková v Šenkviciach. Povinné preventívne prehliadky a očkovania má absolvované. Maloletý navštevuje MUDr. Vlachovskú v Bratislave, nakoľko bol predčasne narodený. Príjmy matky predstavujú 405,- Eur materská spolu s príspevkom na dieťa. Výdavky matky zahŕňajú 135,- Eur príspevok v azylovom dome, z tej sumy je 82,- Eur sporenie pre matku, 25,- Eur réžia matky, 12.50,- Eur bývanie maloletého, 10,- Eur fond opráv. Výdavky na maloletého zahŕňajú 50,- Eur plienky, 90,- Eur Sunar, strava 100,- Eur, lieky 40,- Eur. Matka navrhuje zveriť maloletého do jej starostlivosti. Styk otca s maloletým si vie predstaviť len ako asistovaný za prítomnosti sociálneho pracovníka zariadenia. Dňa 18.07.2024 pracovníci oddelenia SPODaSK v Pezinku vykonali pohovor s otcom maloletého pánom D. G. nar. XX.XX.XXXX. Návšteva v domácnosti otca nebola zrealizovaná, nakoľko maloleté dieťa sa nachádza v krízovom centre spolu s matkou. Pre skutočnosti uvedené v návrhu matky ohľadom držania zbraní otcom a skutočnosť, že otec má aktuálne domáce väzenie s monitorovacím náramkom a zvýšené prejavy výbušnosti otca pri neohlásenej návšteve úradu, bola pri pohovore prítomná policajná hliadka. Otca sme oboznámili s neodkladným opatrením, ktoré mu nebolo doručené a otcovi bola poskytnutá kópia neodkladného opatrenia. Následne na to otec pustil na úrade zvukovú nahrávku, kde je zachytená konverzácia medzi rodičmi, kde matka podľa slov otca dáva otcovi facky a slovne útočí na matku otca. Otec nám uviedol, že matku neudrel a násilie páchala matka na ňom, bila ho a dávala mu facky. Otec disponuje nahrávkami, ktoré predloží súdu. Otec tvrdí, že matku ani dieťa neohrozoval. Otec taktiež uvádza, že žiadne prerobené zbrane nevlastní a na matku nestrieľal. Podľa slov otca má svojho syna rád a nikdy by mu neublížil. Otec býva v rodinnom dome vo Vištuku, kde je matka otca vlastníkom domu. Dom pozostáva z kuchyne, obývačky a troch izieb. Otec býval v jednej izbe spolu s matkou a maloletým. Maloletý má v izbe vytvorený priestor pre hru aj odpočinok. Má tam vlastnú postieľku a hračky. K domu prislúcha aj záhrada. Otec je momentálne nezamestnaný, má monitorovací náramok pre marenie rozhodnutia súdu a preto nie je zamestnaný. Otec má príjem z predaja zeleniny v letných mesiacoch 1000,- Eur. Výdavky na bývanie otec neudáva žiadne, iba telefón 100 €. Otec má viacero pôžičiek, ktoré nespláca a bude vyhlasovať osobný bankrot. Otec má záujem sa stretávať so synom a pristúpil by na akýkoľvek styk s maloletým aj asistovaný. Kolízny opatrovník na základe šetrenia žiadal vyhovieť návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia. Styk otca s maloletým odporučil ako asistovaný za prítomnosti sociálneho pracovníka centra.
10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
11. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Súd z návrhu matky a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je daný, nakoľko je v záujme maloletého Jozefa, aby bolo rozhodnuté o dočasnej úprave práv a povinností rodičov k maloletému.
22. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletého. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý. V rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom, pričom spravidla vychádza len z návrhu a pripojených listín. Podaným návrhom sa matka domáha zverenia maloletého D. do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného a zákaze otca styku s maloletým.. Rodičia maloletého nie sú manželmi a doposiaľ neboli upravené rodičovské práva a povinnosti k ich maloletému dieťaťu. Vychádzajúc z návrhu považoval súd za osvedčené, že matka aktuálne sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 10.06.2024 potom čo otec maloletého matku znova napadol opustila spoločnú domácnosť v sprievode polície. Súd mal osvedčené, že v čase rozhodovania otec maloletému nezabezpečuje starostlivosť
z objektívnych dôvodov. Matka aktuálne býva spolu s maloletým v krízovom stredisku. Matka sa o maloletého stará sama, aktuálne je s ním na materskej dovolenke. Matkiným jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 345,20,- Eur a rodinné prídavky na maloleté dieťa vo výške 60,- Eur. Matka iný príjem nemá, ani úspory, nevlastní nehnuteľnosti ani iné veci väčšej hodnoty. Krízovému stredisku kde aktuálne býva s maloletým uhrádza 37,50,- Eur mesačne. Vzhľadom na aktuálnu situáciu je matka jedinou osobou, ktorá momentálne môže a aj zabezpečuje starostlivosť o maloletého D.. Preto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, teda zverenia maloletého do starostlivosti matky. Hoci by bolo možné konštatovať, že aktuálne dieťa nie je v ohrození, matka mu zabezpečuje každodennú starostlivosť, vzhľadom na skutočnosť, že aktuálne jediným rodičom, ktorý je spôsobilý sa o dieťa starať a vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, bolo potrebné neodkladným opatrením rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Rozhodnutím o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky súd zosúladil právny stav so stavom faktickým, kedy sa maloletý v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky.
23. Súčasne súd na návrh matky uložil otcovi maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu v nevyhnutnej miere, a to sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima (životné minimum je od 01.07.2024 na úrovni 125,11 eur) na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorá v súčasnej dobe predstavuje sumu 37,53 eur mesačne. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných potrieb maloletého dieťaťa. O tejto výške výživného bolo rozhodnuté s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona o rodine ako o minimálnej zákonnej výške výživného, z dôvodu, že súd pri neodkladnom opatrení nemá reálnu možnosť zistiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov na to, aby mohol určiť skutočnú objektívnu sumu výživného. Bez ohľadu na to, aký majú rodičia príjem a aké sú ich majetkové pomery, alebo aké sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, sú povinní zo zákona prispievať na výživu maloletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, čo je aktuálne 37,53 eur mesačne na dieťa. Výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca k rukám matky (navrhovateľky). Takéto neodkladné opatrenie predstavuje len dočasnú úpravu, ktorej cieľom je prioritne zabezpečiť v nevyhnutnej miere základný rámec plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany rodičov.
24. Súd nevyhovel návrhu matky v časti zákaze otcovi styk s maloletým, nakoľko na uvedené nebol daný dôvod. Súd mal zistené z vlastnej činnosti, že otec má momentálne nariadený výkon domáceho väzenia, z jeho nariadenia jednoznačne vyplýva, že tento trest sa vykonáva každý deň v čase od 00:00 do 24:00 v obydlí odsúdeného R. XXX s výnimkou na opustenie každý pracovný deň od 10.00
- 13:00 hod za účelom hľadania zamestnania a lekárov. Zároveň mu bola nariadená povinnosť v čase 00:00 do 24:00 hod., s výnimkami času nevyhnutne potrebného na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom, zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese R. XXX, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Vykonávanie tohto trestu je zároveň kontrolované technickými prostriedkami a teda akékoľvek narušenie je ihneď zaznamenané. Okrem týchto skutočností má otec počas výkonu trestu domáceho väzenia povinnosť viesť riadny život a teda, ak sa preukáže vykonanie skutkov popisovaných matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v podanom trestnom oznámení, nebude možné splnenie tejto podmienky výkonu trestu domáceho väzenia konštatovať.
25. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle obmedzenia ich výkonu, preto je nevyhnutné, aby sa zohľadňovala konkrétna situácia a osobitné okolnosti prípadu. Takýto zásah do výkonu rodičovských práv a povinností nemôže byť len automatickým následkom určitých okolností, ktorých závažnosť, skutočný priebeh, či samotná intenzita, relevantnosť a prípadná možnosť ich opakovania nie je riadne a dostatočne preukázaná. Pri rozhodovaní súdu o zákaze styku jedného rodiča so svojim maloletým dieťaťom je nevyhnutné zistiť všetky okolnosti prípadu a na posúdenie skutočností, na základe ktorých má súd o tomto rozhodnúť je potrebné vykonať množstvo dôkazov a použiť viacero dôkazných prostriedkov tak, aby bolo spoľahlivo, úplne a nespochybniteľne preukázané, že zákaz styku rodiča s dieťaťom, je skutočne a výhradne v záujme dieťaťa a nie v záujme rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do opatery. Je potrebné si uvedomiť, že obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností je vždy následkom zavineného správania sa rodiča, z ktorého je možné vyvodiť, že výchova maloletého dieťaťa je ohrozená. Toto zavinené správanie rodiča však musí byť preukázané objektívnymi skutočnosťami a nesmie sa zakladať len na subjektívnom posúdení účastníkov konania, resp. tretích osôb. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností, ktorými rodič odôvodňuje svoj návrh na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je potrebné vykonať náležité dokazovanie, čo nie je možné v rámci rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia, nadôvažok ak vo veci nebolo
doposiaľ vykonané takmer žiadne dokazovanie, okrem listín založených do súdneho spisu matkou maloletého dieťaťa a šetrením kolízneho opatrovníka, pričom vo veci nebol doposiaľ vykonaný ešte ani výsluch rodičov maloletého. Uvedené súd uvádza i v nadväznosti na listinné dôkazy priložené matkou k návrhu, kde je zrejmé podanie oznámenia pred OR PZ. Zakázať styk otca s maloletým formou neodkladného opatrenia a toto rozhodnutie oprieť len o doposiaľ známe skutočnosti bez aspoň čiastočného preukázania ich vplyvu na maloletého D. by bolo nedôvodné a viedlo by nielen k ďalšiemu vyostreniu vzťahov medzi oboma rodičmi, ale predovšetkým k oslabeniu postavenia otca ako rodiča maloletého do takej miery, že obnovenie jeho postavenia, v prípade nepreukázania potreby zakázať jeho styk s maloletým, by bolo nanajvýš problematické a sprevádzané značnými ťažkosťami.
26. Vzhľadom k vyššie uvedenému a s poukazom na citované ustanovenia zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
27. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§332, ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).