Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/472/2009

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 2.) E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. X, XXX XX D., obaja povinní právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o vymoženie 5 697,23 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom pod sp. zn. EX 4386/09u do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

II. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

III. Súdny exekútor a povinní 1.) a 2.) m a j ú voči oprávnenému p r á v o n a náhradu účelne vynaložených trov exekúcie v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného a na podklade exekučného titulu – notárskej zápisnice č. N 462/2004, Nz 61973/2004, ktorý vydal Notársky úrad JUDr. Marta Vaľková dňa 2.8.2004 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 2.8.2004, sa dňa 05.10.2009 začalo exekučné konanie proti povinným.

2. Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 033712 zo dňa 05.11.2004 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny vo výške 5 697,23 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Dňa 31.10.2023 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Náhradníkom odvolaného súdneho exekútora sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec.

3. Povinní dňa 22.11.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu návrh na odklad exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, EX 4386/09 z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, keďže exekúcia sa začala na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice, k vydaniu ktorej však došlo na základe absolútne neplatnej dohody uzavretej medzi povinnými a oprávneným, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Ďalej uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o splnomocnení na uznanie záväzku je neplatná, znamená neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda daná notárska zápisnica nie je platným exekučným titulom, keďže úverovú zmluvu nemohol spotrebiteľ ovplyvniť nijako zmeniť, upraviť, pretože bola vopred predformulovaná v takomto znení bola predložená spotrebiteľovi bez možnosti jej zmeny, pričom je pre povinných v mnohých smeroch nevýhodná. Z toho dôvodu povinní navrhli odklad exekúcie vzhľadom na predpoklad, že exekúcia bude pre neprípustnosť pre rozpor so zákonom zastavená.

4. Dňa 28.11.2022 povinní prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia sa začala na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice, k spísaniu ktorej došlo na základe neprijateľnej a neplatnej dohody účastníkov konania. Ďalej uviedli, že keďže exekučný titul nespĺňa materiálne predpoklady vyžadované zákonom a tiež nie sú splnené podmienky na vedenie exekúcie, súd exekúciu zastaví. Uvedené neznamená možnosť, ale povinnosť k zastaveniu pristúpiť. Právny zástupca povinných si v tomto podaní súčasne uplatnil náhradu trov konania vo výške 204,645 Eur, za tri úkony právnej služby.

5. Skutkovým a právnym základom exekučného titulu je Zmluva o mimoriadnom Medziúvere a stavebnom úvere č. 9371414/359143104, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. a povinnými dňa 30.07.2004. Predmetom zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi mimoriadny medziúver pod číslom 9371414 vo výške 150.000 Sk. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške 7,3 % p.a., úrok z omeškania v sadzbe o 5 % p.a. vyššej ako úroková sadzba medziúveru. Mimoriadny medziúver bude poskytnutý na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení. Mimoriadny medziúver bude splatený ku dňu pridelenia cieľovej sumy a) zúčtovaním nasporenej sumy z účtu stavebného sporenia č. 359143104 s dlžnou sumou na účte mimoriadneho medziúveru č. 9371414 v súlade s čl. II. bod 2.2 Zmluvy, b) poskytnutým stavebným úverom v súlade s čl. I bod 3. Úroková sadzba stavebného úveru bola dohodnutá vo výške 4,75 % p.a., úrok z omeškania vo výške o 3 % p.a. vyššej ako úroková sadzba stavebného úveru. Pre mimoriadny medziúver a stavebný úver platí, že úver je úročený odo dňa prvého čerpania prostriedkov a úroky sa počítajú z aktuálnej výšky dlžnej čiastky. Povinné osoby sa zaviazali pravidelne mesačne realizovať na svoj účet stavebného sporenia vklady v minimálnej výške 0,8 % z cieľovej sumy o stavebnom sporení, t.j. 1.200 Sk, vždy od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca. Povinné osoby sa ďalej zaviazali od prvého čerpania mimoriadneho medziúveru splácať úrok z mimoriadneho medziúveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 980 Sk na účet mimoriadneho medziúveru od 1. do 16. dňa príslušného mesiaca. Povinné osoby sa zaviazali splácať od pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splátku úveru vrátane úrokov zo stavebného úveru v pravidelných v mesačných splátkach vo výške 1.300 Sk na účet stavebného úveru č. 359143104. Prílohou notárskej zápisnice zo dňa 02.08.2004 je Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 9371414/359143104.

6. V bode IV. notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, povinné osoby vyhlásili, že uznávajú svoj záväzok z hore uvedenej zmluvy o úvere čo do dôvodu a výšky a že splatia pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva vzniknutú na základe uvedenej zmluvy v plnej výške.

7. V bode V. notárskej zápisnice je obsiahnuté vyhlásenie povinných osôb, že ak dôjde zo strany oprávnenej osoby k plnenie na základe zmluvy, súhlasia, aby v prípade nesplnenia ich záväzkov z tejto zmluvy, za podmienok v nej uvedených, sa notárska zápisnica vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a to i v prípade, že by došlo zo strany oprávnenej osoby k odstúpeniu od zmluvy a na jej písomnú výzvu v stanovenej lehote, predčasne jednorazovo nevráti celý zostatok dlhu.

8. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinný nesplnil svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, a tým podstatne porušil zmluvné podmienky. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2007 došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinným zo spoločnosti ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. na oprávneného. 9. Podľa ustanovenia prvá veta Z.z (ďalej len „“), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

13. Notárska zápisnica ju spôsobilým titulom na vykonanie exekúcie iba za predpokladu, že bola spísaná predpísaným spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané ustanovením a nasl. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Jej vykonateľnosť sa pritom skúma rovnako ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach, t.j. skúma sa formálna stránka vykonateľnosti spočívajúca v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v a nasl. Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočívajúca v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje Exekučného poriadku. Pritom platí, že ak má byť notárska zápisnica vykonateľná, tieto jej obsahové náležitosti musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presný obsah, rozsah a čas plnenia, čo konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. z 13. júla 2000, na ktorý súd v tejto súvislosti poukazuje.

14. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnutej v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritéria, a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. z 13. júla 2000 vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu konštatoval, že zákon za istých podmienok dovolil účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

15. Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Splnenie všetkých podmienok pre zákonné vedenie exekúcie pritom exekučný súd skúma počas celého trvania exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez takéhoto návrhu.

16. Po preštudovaní predmetného spisového materiálu súd dospel k záveru, že v danom prípade tieto podmienky splnené nie sú.

17. Podkladom exekúcie je notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku) a potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Na to, aby notárska zápisnica bola spôsobilým exekučným titulom musí obsahovať náležitosti uvedené v citovanom ustanovení § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Predmetom plnenia sú peňažné prostriedky, poskytnuté na základe Úverovej zmluvy č. 9371414/359143104 (ďalej len „zmluva o úvere“) zo dňa 30.07.2004. Povinní 1/ a 2/ v notárskej zápisnici vyhlásili, že tento svoj dlh v plnom rozsahu, čo do základu i výšky uznávajú a pre prípad neplnenia ich záväzkov zo zmluvy súhlasia, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu.

18. V praxi nie sú pochybnosti o tom, že v prípade peňažných dlhov, resp. záväzkov ide o uznanie dlhu, resp. o uznanie záväzku zo strany dlžníka. Preto hoci notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.

19. Práve tento súhlas povinných vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinných robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinných, že súhlasia s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinných sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. 20. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď.

21. Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice a pri posudzovaní vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné kritéria a že preto záver o ich splnení alebo nesplnení sa v prípade exekučnej notárskej zápisnice nemôže podstatne odlišovať od záveru, ktorý by prichádzal do úvahy, ak by išlo o vykonateľné rozhodnutie súdu v rovnakej veci. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikli z právnych skutočností, napríklad z právnych úkonov podľa občianskeho práva, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Rozhodnutie o tom, či vzniknutý spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho, teda ponechal na ich vôľu. Treba však poznamenať, že takáto voľnosť, ktorú zákonodarca ponechal účastníkom právnych vzťahov, najmä pokiaľ ide o oblasť občianskeho práva, pre ktorú je typická autonómia vôle účastníkov právnych vzťahov, nie je neobmedzená, keď ako príklad možno uviesť ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň je potrebné podotknúť, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v určitom ohľade v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie práve vzhľadom nato, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. Inak však notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

22. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa , dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

24. Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno- právnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval (trval).

25. Preskúmaním predmetnej notárskej zápisnice súd skonštatoval, že táto nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého môže byť vedená exekúcia. Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa , t. j. ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohli povinní realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Nedostatkom predloženej notárskej zápisnice č. N 462/2004, Nz 61973/2004, ktorú vydal Notársky úrad JUDr. Marta Vaľková dňa 02.08.2004, ktorá obsahuje osvedčenie o vyhlásení účastníkov o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou tak je, že vyhlásenie povinných o uznaní dlhu v notárskej zápisnici síce vzniklo súčasne po uzavretí zmluvy o úvere, avšak ešte v čase, kedy dlh povinných neexistoval (bod V. notárskej zápisnice uvádza, že povinní vyhlasujú, že ak dôjde zo strany oprávneného k plneniu na základe zmluvy, súhlasia s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom), teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval - existoval len záväzok povinných splniť dohodnuté záväzky a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. V čase spísania žiadny dlh neexistoval, a teda vykonateľnosť notárskej zápisnice podľa príslušných predpisov procesného práva ani nemohla nastať. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde riešil skutkovo obdobnú právnu vec (sp. zn. ).

26. Ak by na vyjadrenie času plnenia v notárskej zápisnici ako exekučnom titule malo stačiť naformulovať podľa ustanovení úverovej zmluvy s pripojením podmienok, za ktorých možno požadovať splatenie celého vyčerpaného úveru vrátane úrokov a ostatných nárokov spojených s úverom pred dohodnutou lehotou splatnosti úveru, tak to by znamenalo, že súd by v exekučnom konaní, predmetom ktorého je vymoženie úveru vyhláseného za splatný pred dohodnutou lehotou splatnosti, musel urobiť takéto hmotnoprávne preskúmanie nevyhnutne ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V takom prípade by totiž musel nevyhnutne skúmať, či jednak tieto podmienky, za ktorých možno požadovať splatenie celého vyčerpaného úveru vrátane úrokov a ostatných nárokov spojených s úverom pred dohodnutou lehotou splatnosti, sú v súlade s hmotným právom, či sú vyjadrené dostatočne určito a zrozumiteľne a ďalej či skutočne nastali, t.j. či povinní skutočne porušili podmienky úverovej zmluvy, či boli v omeškaní a od kedy, či im bol úver vôbec vyplatený a pod.. Ak by mal ale exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

27. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

28. Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

29. Označenú a predloženú notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, nakoľko podľa názoru súdu nie je možné spísať notársku zápisnicu v čase, keď k plneniu podľa zmluvy ešte nedošlo a záväzok na plnenie povinného z nej ešte nevznikol, teda plnenie z nej ani nemôže byť splatné, pričom tento exekučný titul nie je viazaný ani na splnenie podmienky, ktorou by bolo poskytnutie plnenia oprávneným ako podmienka pre vykonateľnosť notárskej zápisnice. Keďže podľa čl. V., bod 1, Zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere čerpanie úveru je podmienené okrem iného predložením notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná dňa 02.08.2004, teda niekoľko dní po spísaní úverovej zmluvy, jedná sa práve o takýto prípad.

30. Exekučný titul nespĺňa materiálne predpoklady vyžadované zákonom a ak nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, súd exekúciu zastaví. Uvedené neznamená možnosť ale povinnosť k zastaveniu pristúpiť. V prípade, ak nebola žiadosť exekútora o vydanie poverenia odmietnutá, povinný navrhuje, aby súd túto žiadosť zamietol.

31. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

32. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

33. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

34. Uznať možno len záväzok, ktorý je určitý a v konkrétnej výške. Vymáhaný záväzok, ktorého výšku a splatnosť oprávnený odvodzuje od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, povinná v čase spísania notárskej zápisnice nemohla uznať z dôvodu, že ešte neexistoval, nevedelo sa či a kedy vznikne a v akej výške. Preto sa na uznanie záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici nemožno odvolávať v súvislosti s vymáhaným záväzkom povinnej a nemožno naň ani prihliadať.

35. Nakoľko základom predmetného exekučného konania bola práve takáto nekalá notárska zápisnica, ktorú sú nepovažuje za spôsobilý, materiálne vykonateľný exekučný titul pre vymáhanie nároku vymedzeného v návrhu na vykonanie exekúcie a nie sú splnené zákonné podmienky na pokračovanie v exekúcii, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju na návrh povinných zastavil. Zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú nebráni oprávnenému, aby právo na vrátenie poskytnutého úveru, ktorý sa podľa jeho tvrdenia stal splatný celý, uplatnil žalobou v základnom súdnom konaní, alebo aby povinných vyzval na spísanie takej notárskej zápisnice, ktorá bude spĺňať predpoklady materiálnej vykonateľnosti, a teda bude spôsobilým exekučným titulom.

36. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd zároveň vyhovel návrhu povinných a povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

37. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

38. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

39. Podľa (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez nároku súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Vzhľadom na výsledok konania, ktorý znamená procesný úspech povinných, ktorí podaným návrhom docielili zastavenie exekúcie v dôsledku toho, že oprávneným bol súdu predložený nespôsobilý exekučný titul, prináleží povinným plná náhrada trov tohto konania, nakoľko zastavenie konania je už z vyššie uvedeného dôvodu zavinené práve oprávneným. Vzhľadom na plný procesný úspech povinných, prináleží im plný nárok na náhradu trov konania voči procesne plne neúspešnému oprávnenému. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

42. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia a po predložení vyúčtovania súdnym exekútorom. Obdobný názor

vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...O náhrade trov konania však môže súd rozhodnúť aj po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )