Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-271-2012.pdf
PDF · 94.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/271/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Z. A., J.. XX.X.XXXX M. N., J.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 v Košiciach, pracovisko Košice II, deti rodičov matky S. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. E. W. Č.. XX I. H. a otca Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. H. K. Č.. XX, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletým deťom takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletým deťom Z. A., J.. XX.X.XXXX M. N., J.. XX.XX.XXXX, za účelom ktorej umiestňuje obe maloleté deti do Detského domova v I..
Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletých A. M. N. výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každú z maloletých dcér od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova I..
Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletých A. M. N. výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každú z dcér od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova v I..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajší súd uznesením sp. zn. 23P/271/2012 zo dňa 6.12.2012 začal konanie bez návrhu o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletým deťom Z. A., J.. XX.X.XXXX M. N., J.. XX.XX.XXXX, z dôvodu, že predbežným opatrením sp. zn. 4PPOm/26/2012 zo dňa 29.11.2012 boli dočasne zverené maloleté deti Z. A. M. N. do starostlivosti Detského domova I. na návrh Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. č. 9, Košice, a teda následne v súlade s ustanovením § 76 ods. 3 O. s. p. vydal tunajší súd uznesenie o začatí konania, keďže doposiaľ nebol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti maloletých. Vyššie uvedený návrh na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 29.11.2012 prijal podnet z Mestskej polície H. - Z., ktorá našla rodinu s maloletými deťmi v kríkoch neďaleko zrušenej nelegálnej osady J. H., následne bolo zistené, že sa rodina zdržiava s deťmi v provizórnom prístreší v kríkoch, maloleté deti nemali zabezpečené základné životné potreby ako stravu, vhodné oblečenie, rodina nemala zdroj tepla a bola tam zima, rodičia detí žili neusporiadaným životom a nedokázali deťom zabezpečiť vhodné podmienky pre ich rast a vývin.
Kolízny opatrovník odporučil nariadiť ústavnú starostlivosť u maloletých detí.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím rodičov maloletých detí, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Dňa 29.11.2012 bolo tunajším súdom vydané predbežné opatrenie sp. zn. 4PPOm 26/2012, ktorým súd dočasne umiestnil maloleté deti A. Z., J.. XX.X.XXXX a N. Z., J.. XX.XX.XXXX, do Detského domova I. z dôvodu, že výživa a výchova maloletých detí bola v domácom prostredí vážne ohrozená, maloleté deti sa nachádzali v nevyhovujúcich podmienkach a preto bolo potrebné dočasne ich umiestniť do zariadenia, kde by sa im poskytla potrebná starostlivosť a ochrana. Predbežné opatrenie sa stalo vykonateľným dňa 29.11.2012.
Tunajší súd uznesením sp. zn. 23P/271/2012 zo dňa 6.12.2012 začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti maloletých detí bez návrhu v zmysle ust. § 76 ods.3 O. s. p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O. s. p., keďže nebol podaný návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti maloletým deťom.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 18.12.2012 a 16.5.2013 vyplýva, že otec maloletých detí nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani poberateľom rodičovského príspevku, v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 21.3.2011 do 17.4.2011 a bol vyradený pre nespoluprácu.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 7.1.2013 vyplýva, že matka maloletých detí poberala v tom čase rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, naposledy bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.5.2009 do 27.10.2009 a bola vyradené z evidencie pre nespoluprácu.
Z výpovede matky vyplýva, že s nariadením ústavnej starostlivosti maloletej A. M. N. nesúhlasí, lebo sa chce starať o svoje deti, ktoré jej vzali, teraz už majú s otcom detí kde bývať, kúpili si chatu, ktorá pozostáva z jednej miestnosti, v chate majú skrinky, oblečenie pre deti, chatu chcú zväčšiť, energie nemajú zavedené, nekúria, lebo nie je zima a varia na plynovej bombe, uviedla, že poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €, výplata rodičovského príspevku jej bola pozastavená, keď jej vzali deti, okrem maloletých detí A. a N. má ďalšie deti, D. H., J.. XX.X.XXXX, I. H., J.. XX.X.XXXX, O. H., J.. XX.X.XXXX, S. H., J.. XX.X.XXXX, J. H., J.. XX.X.XXXX, všetky deti sú umiestnené v detskom domove, o tieto deti by sa tiež chcela starať, ale tie k nej nechcú ísť, lebo nie sú na ňu zvyknuté, v júli 2013 očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, mala aj H. Š., J.. XX.X.XXXX, M. X. H., J.. XX.X.XXXX, ktoré zomreli, X. ako ročná zomrela a osemmesačný H. zomrel následkom opuchu mzgu. Otcom detí H. M. H. Š. nie je otec A. M. N..
Otec na pojednávaní uviedol, že s tým, že im vzali deti, doposiaľ nie je vyrovnaný, za deťmi plače, v súčasnosti už vyriešil aj otázku bývania, kúpili si s matkou chatku, keďže sa chce o deti postarať, s ústavnou starostlivosťou preto nesúhlasí, čo sa týka jeho príjmu uviedol, že pracuje na fuškách bez pracovnej zmluvy, vie zarobiť po 100 € týždenne, okrem týchto 2 detí má syna N. Z., ktorý má už 21 rokov a O. Z., ktorý má 15 rokov, na výživu ktorého platí po 10 € mesačne, čo sa týka zabezpečenia podmienok pre deti v ich obydlí uviedol, že voda je v studni na dvore a je pitná a piecku má odloženú u svokry, tou by kúrili, chatku plánuje zväčšiť, je tam len jedna posteľ, dali by tam gauč, kde by spali deti.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že trvá na nariadení ústavnej starostlivosti oboch maloletých detí, keďže rodičia doposiaľ nezabezpečili adekvátne podmienky pre návrat detí do rodinného prostredia, pri šetrení bol matkou preukázaný dostatok oblečenia, stravy, hygieny, ale majú len jednu posteľ a matka je vo vysokom štádiu tehotenstva, preto je potrebné monitorovať aj jej starostlivosť o novorodenca, keďže v minulosti opakovane zanedbala starostlivosť o maloleté dieťa, v súčasnosti nemajú rodičia vhodné podmienky pre návrat detí, medzi deťmi a rodičmi je silná citová väzba, rodičia deti navštevujú, svoje podmienky si chcú zlepšiť, preto do budúcnosti je perspektíva návratu detí, ale za daného stavu návrat detí do domáceho prostredia nie je možný.
Podľa ust. § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa ust. § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa ust. § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 26 € mesačne).
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže rodičia maloletých detí nemajú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, nemajú zabezpečené dostatočné bývanie a v prístreší, kde bývajú, nemajú zavedenú ani elektrinu a vodu, nemajú dostatok lôžok, žijú v stiesnených podmienkach a nie je tam vytvorené prostredie pre riadnu starostlivosť o maloleté deti, životné podmienky, v ktorých žijú sú pre maloleté deti t.č. nevyhovujúce, v takýchto podmienkach by bol ohrozený život a zdravie detí, kolízna opatrovníčka mala za to, že je v záujme maloletých detí, aby boli umiestnené v detskom domove, kde sa im zabezpečí riadna starostlivosť a ochrana, keďže návrat detí do rodinného prostredia toho času nie je možný. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne preukázané, že nariadenie ústavnej starostlivosti maloletých detí je v danom prípade jedinou možnou formou náhradnej starostlivosti a je v ich záujme, rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti a pre tento účel umiestnil maloleté deti A. M. N. Z. do Detského domova I..
Rodičia dieťaťa sú sociálne odkázanými osobami, matka je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi, otec pracuje len príležitostne a jeho príjem je nízky, preto im súd určil vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonom stanovenej výške, ktorú sumu sú povinní poukazovať na účet Detského domova I..
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 146 ods. 1, písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.