Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-4-2012.pdf
PDF · 100.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. S., H.. XX.XX.XXXX, bývajúcu u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, dieťa rodičov matky B. Š., H.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v G. Č.. XXX a otca S. S., H.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho H. Z. V. Č.. XX N. E., za účasti starého otca maloletej Z.. A. Š., H.. XX.X.XXXX, bývajúceho N. G. Č.. XXX, v konaní o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/126/2006 zo dňa 13.11.2006 a zveruje maloletú B. S., H.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej záležitosti.
Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletej B. S. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach podal na Okresnom súde Košice I dňa 11.4.2011 návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletej B. do jeho osobnej starostlivosti, zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima. K návrhu pripojil fotokópiu rodného listu maloletej, žiadosť obce G. o urgentné riešenie a úradný záznam z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 11.4.2011. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá B. bola rozhodnutím súdu zverená do starostlivosti starého otca, otec si pri návšteve dcéry všimol, že starý otec mal zrejme recidívu, bol totiž abstinujúcim alkoholikom, dňa 8.4.2011 mu starostka obce G. oznámila, že starý otec vnučku zo školy nevyzdvihol a nestalo sa to prvýkrát, preto ju bol prevziať následne otec sám, odvtedy je maloletá v jeho starostlivosti, matka maloletej sa nachádzala v tom čase na protidrogovom liečení a stará matka bola hospitalizovaná v nemocnici pre psychické problémy, na základe uvedeného, keďže sa vie a chcel o dieťa postarať, žiadal oj zverenie maloletej do jeho starostlivosti.
Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 21P/67/2011 zo dňa 14.4.2011 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletú B. S., H.. XX.XX.XXXX, do starostlivosti otca a matke určil prispievať na výživu
maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Dňa 1.8.2011 podal otec maloletej na Okresnom súde Košice I návrh na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany matky v zákonnom stanovenej minimálnej výške, ktorý návrh odôvodnil tým, že maloletá je v jeho osobnej starostlivosti od apríla 2011, spolu s jeho družkou sa o maloletú stará, maloletá má vlastnú izbu, stravuje sa v školskej jedálni, so starostlivosťou mu pomáha aj jeho matka a keďže sa dokáže a chce o maloletú postarať, žiadal o jej zverenie do jeho starostlivosti.
Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 21P/67/2011 zo dňa 11.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2011, postúpil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že maloletá mala pobyt v obvode Okresného súdu Košice II.
Okresný súd Košice II s prenesením príslušnosti nesúhlasil a dňa 12.1.2012 vec predložil Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8NcC/4/2012-45 zo dňa 8.2.2012 rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Košice II.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca maloletej, kolízneho opatrovníka, matky a starého otca maloletej prostredníctvom dožiadaného súdu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletá B. S., H.. XX.XX.XXXX, bola rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/126/2006 zo dňa 13.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.3.2008, zverená do osobnej starostlivosti starého otca Z.. A. Š., H.. XX.X.XXXX, zároveň súd týmto rozsudkom zaviazal matku prispievať na výživu maloletej sumou 702 Sk mesačne a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 2.000 Sk mesačne.
Matka maloletej svojím podaním zo dňa 27.7.2012 súdu oznámila, že žiada zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s čím otec maloletej nesúhlasil, neskôr matka od tohto návrhu upustila, keďže nemá na starostlivosť o maloletú vytvorené vhodné podmienky a so zverením maloletej otcovi súhlasila.
Kolízny opatrovník vo svojej správe z prešetrenia pomerov v rodine maloletej zo dňa 6.6.2012 uviedol, že otec maloletej na podanom návrhu trval, v tom čase bol evidovaný na úrade práce, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 110,30 € a prídavku na dieťa vo výške 22,54 €, matka maloletej s návrhom súhlasila, nemala vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, s maloletou sa pravidelne stretávala, platila na maloletú výživné, maloletá B. bola v tom čase žiačkou 2. ročníka ZŠ C. N. E., bola zdravá, vo voľno čase navštevovala športový krúžok hádzanej a tanečný krúžok, otec nemal s ňou žiaden výchovné problémy, kolízny opatrovník odporučil návrhu otca vyhovieť.
Matka sa následne na adrese trvalého pobytu nezdržiavala, bola umiestnená v resocializačnom stredisku Q. H. Ľ. V. Č.. XX N. C. a nemohla sa zúčastniť pojednávania, tunajší súd požiadal dňa 28.2.2013 o jej vypočutie príslušný dožiadaný súd a to Okresný súd Bratislava 1.
Okresný súd Bratislava 1 dňa 25.4.2013 doručil tunajšiemu súdu zápisnicu z výsluchu matky maloletej, matka vo svojej výpovedi dňa 19.4.2013, uviedla, že s návrhom otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti súhlasí, keďže sa v tom čase nachádzala v resocializačnom zariadení kvôli drogovej závislosti, po prepustení sa s otcom maloletej budú vedieť ohľadom maloletej dohodnúť, maloletá má s otcom dobrý vzťah, ona má len maloletú, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, prispieva na maloletú po 25 € mesačne, po prepustení by sa chcela zamestnať a prispievať na maloletú viac, čo sa týka jej príjmov uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi 125 €, z toho platí za resocializáciu 76 € a výživné 25 €, po preliečení by sa chcela podieľať na výchove dcéry, chce jej pomáhať a byť dobrou mamou.
Starý otec maloletej bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu Trebišov a vo svojej výpovedi pre dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom v celom rozsahu súhlasí, o maloletú sa príkladne staral, venoval sa jej, trávil s ňou voľný čas, platil potrebné poplatky v škole, maloletá sa nachádza v starostlivosti otca kvôli jeho chybe, keď zaspal a nevyzdvihol maloletú zo školy, od júna 2006, kedy mu bola maloletá zverená do starostlivosti, sa o maloletú staral, rodičia na jej výživu prispievali.
Otec maloletej vo svojich výpovediach uviedol, že na podanom návrhu trvá, žiadal zveriť maloletú do jeho starostlivosti. S maloletou nemá žiadne výchovné problémy, maloletá je v jeho starostlivosti od apríla 2011, pôvodne nevedel o problémoch dcéry, keďže bol dlhodobo v zahraničí, starý otec výhrady voči tomu, že je maloletá u neho nemal, maloletá navštevuje 3. ročník ZŠ, za obedy jej hradí 1 € mesačne keďže je osobou poberajúcou dávku v hmotnej núdzi, výdavky má čo sa týka krúžkov dcéry, za hádzanú platí 20 € polročne a za tanečný krúžok platí polročne 10 €, za keramický krúžok uhrádza 4 € mesačne, zdravotné problémy maloletá nemá, bývajú v 2-izbovom byte spolu s jeho priateľkou, úhrada za ktorý je 180 €, byt patrí jeho matke, okrem maloletej ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, matka dobrovoľne prispieva na jej výživu po 25 € mesačne, vie, že keby mohla prispela by viac, ale nemá finančné prostriedky, aj starí rodičia mu pomáhajú a zasielajú mu na potreby maloletej dobrovoľne po 25 € mesačne, vzhľadom na uvedené nežiadal výživné upravovať spätne ale len od právoplatnosti rozsudku do budúcna.
Kolízny opatrovník trval na písomnom vyjadrení v danej veci, keďže otec má pre maloletú vytvorené vhodné podmienky, maloletá pri osobnom pohovore vyjadrila vôľu ostať u otca, páči sa jej u neho, kolízny opatrovník odporučil návrhu otca vyhovieť.
Zo správy Základnej školy C. XX N. E. zo dňa 31.3.2013 vyplýva, že maloletá B. je žiačkou ich školy od 1.2.2011, navštevuje 3. ročník, je žiačkou s vynikajúcim prospechom, je svedomitá a bezproblémová, v kolektíve je veľmi obľúbená, spolupráca s rodinou je bezproblémová, osobnú starostlivosť zabezpečuje otec.
Zo správ spoločnosti P. S. K., K..Q..X.., K. K. H. E. V. Č.. XXX/XX N. C. zo dňa 12.4.2012 a 29.11.2012 vyplýva, že matka maloletej bola v tejto spoločnosti zamestnaná na dohodu o vykonaní práce a od januára do apríla 2012 dosiahla čistý príjem spolu vo výške 883,39 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 11.2.2013 vyplýva, že matka maloletej poberá od 1.1.2013 dávku v hmotnej núdzi vo výške 125,57 €.
Zo správy Resocializačného strediska Q., Ľ. XX N. C. zo dňa 13.5.2013 vyplýva, že matka maloletej sa od 21.1.2013 zúčastňuje pobytovou formou na resocializačnom programe v ich stredisku pre drogovo závislých ľudí.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 27.4.2012 vyplýva, že otec maloletej poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke vo výške 110,30 € od decembra 2011.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 88,82 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pri rozhodnutí o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca súd vychádzal z vykonaných dôkazov a to najmä zo šetrenia kolízneho opatrovníka, ktorým bolo zistené, že všetku starostlivosť o maloletú vykonáva v súčasnosti otec sám a to od 8.4.2011, túto starostlivosť o maloletú zabezpečuje po všetkých stránkach riadne, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o ňu, matka sa o maloletú v súčasnosti nedokáže postarať, keďže má problémy a lieči sa z drogovej závislosti, so zverením maloletej do starostlivosti otca vyslovila súhlas a s jej zverením otcovi súhlasil aj starý otec, ktorému bola maloletá pôvodne zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd mal za preukázané, že otec sa o maloletú riadne stará, zabezpečuje jej všetko, čo maloletá potrebuje, na základe uvedeného súd návrhu otca vyhovel a maloletú B. zveril do jeho osobnej starostlivosti.
Pri určení výšky výživného zo strany matky voči maloletej B. súd vychádzal zo zistených zárobkových možností a schopností rodičov, z ich majetkových pomerov, z odôvodnených potrieb maloletej a z dôvodu, že matka je nezamestnaná, sociálne odkázaná, poberá dávku v hmotnej núdzi, pričom je na dlhodobom protidrogovom liečení, súd ju zaviazal prispievať na výživu maloletej v zákonne stanovenom minimálnom rozsahu a to sumou po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
V prevyšujúcej časti konanie týkajúce sa spätnej úpravy výživného v súlade s ust. § 96 O.s.p. zastavil, keďže otec na spätnej úprave výživného netrval a žiadal výživné upraviť až od právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, z dôvodu, že matka maloletej na jej výživu pravidelne doposiaľ prispievala, navyše predbežným opatrením zo dňa 14.4.2011 matka bola výživné v uvedenej výške platiť od právoplatnosti tohto uznesenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.