Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Er/2833/2012

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Bernard Janík. so sídlom Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Y.. T. W., W.. XX.X.XXXX, Č., G. V. XXX, XXX XX Č., zastúpený zákonným zástupcom matkou: Y.. E. W., W.. XX.X.XXXX, Č. G. V. XXX, XXX XX Č., právne zast. JUDr. Ladislav Ščury, advokát so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti povinnému: K.. T. W., W.. XX.X.XXXX, M. X, XXX XX Ž., takto

rozhodol:

I. Exekúciu v celom rozsahu z a s t a v u j e .

II. Oprávnenému trovy exekučného konania v časti rozhodovania o zastavení exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -115 zo dňa 5.3.2012, predbežne vykonateľný v časti bežného výživného dňa 21.3.2012, bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie - vymoženie nedoplatku na výživnom vo výške 120,-€ od 1.9.2011 do 5.3.2012, zameškaného výživného za mesiac apríl 2012 vo výške 2042 €, ďalej vymoženie bežného výživného vo výške 120,-€ mesačne od 1.5.2012, trov právneho zastúpenia a trov exekúcie.

I.

Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko dňa 26.6.2012 uhradil celé zameškané výživné, trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie. Poukázal na to, že zriadil trvalý príkaz na platenie bežného výživného a čestne prehlásil, že bude bežné výživné platiť riadne a včas.

Súdny exekútor pri predložení návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril, že s návrhom súhlasí, povinný uhradil celé zameškané výživné a bežné výživné platí riadne a včas. O trovách exekúcie nežiadal rozhodnúť, nakoľko tieto boli v celej výške uhradené.

Oprávnený sa vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný opomenul uhradiť zvýšenú výšku výživného na 120,-€ za obdobie od 21.3.2012 do 31.6.2012, keď exekučný titul nadobudol predbežnú vykonateľnosť dňa 21.3.2012, a preto bol povinný hradiť výživné vo výške 120,-€ od tohto dátumu, čo neplnil. Tiež nemá vedomosť o tom, že by povinný zaplatil trovy právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie.

O návrhu povinného bolo rozhodnuté uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č.k. -20 zo dňa 6.3.2013, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý ako nedôvodný.

V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu povinný podal odvolanie, v ktorom poukázal opäť na to, že svoju povinnosť si splnil u súdneho exekútora a bežné výživné platí riadne a včas. Predložil aj kópiu potvrdenia z 26.6.2012 od súdneho exekútora, že uhradil jednak zameškané výživné, trovy exekúcie ako aj trovy oprávneného. Nad rámec exekučného titulu a návrhu na vykonanie exekúcie z opatrnosti uhradil dňa 26.3.2013 čiastku 20,42 €, ktorú oprávnený požaduje uhradiť vo svojom vyjadrení zo dňa 27.12.2012. Ďalej poukázal na to, že od začiatku riadne plní vyživovaciu povinnosť, už od r. 2001 ihneď po rozchode s matkou maloletého dobrovoľne a pravidelne platil výživné, dokonca sám navrhol zvýšenie výživného na 120,-€. Nakoľko však matka maloletého podala voči rozsudku odvolanie, čakal na nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o zvýšenom výživnom. Jeho nevedomosť o predbežnej vykonateľnosti rozsudku pri výživnom spôsobila, že platil výživné naďalej len v pôvodnej výške, bez úmyslu nezaplatiť výživné vo zvýšenej sume. Trovy konania oprávneného dokonca uhradil vo vyššie výške, ako je nárok v zmysle vyhlášky č. Preto navrhuje odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu a exekúciu zastaviť a tiež rozhodnúť o trovách exekúcie.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že povinný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v návrhu na zastavenie exekúcie nepriložil súdu dôkazy o tom, že dlžnú sumu uhradil u súdneho exekútora, preto súd mohol vychádzať len z vyjadrení účastníkov konania, a preto je jeho rozhodnutie vecne správne. Povinný neuhradil celé trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené navrhuje odvolanie povinného v plnom rozsahu zamietnuť a napadnuté uznesenie potvrdiť. Zároveň si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie a k odvolaniu povinného, ktoré žiadal priznať.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa , odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku (EP), proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že podaním odvolania povinným proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom o zamietnutí návrhu na zastavenie konania došlo k jeho zrušeniu zo zákona, a vo veci opäť rozhodne sudca.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ EP, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 80 EP, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

V predmetnej veci sa vedie exekúcia na podklade rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -115 zo dňa 5.3.2012, ktorý je predbežne vykonateľný v časti bežného výživného dňa 21.3.2012. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Čadca č. z 20.12.2005 a povinnému bola uložená vyživovacia povinnosť voči oprávnenému sumou 120,-€ mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc od 1.9.2011. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2011 do 5.3.2012 v sume 120,-€ boli povinnému povolené splátky po 15,-€ mesačne s bežným výživným, počnúc mesiacom apríl 2012 do zaplatenia, pod stratou výhody splátok.

Oprávnený dňa 30.4.2012 podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, a to na zameškané výživné vo výške 120,-€, nakoľko povinný stratil výhodu splátok, zameškané výživné vo výške 20,42 € za mesiac apríl 2012 a bežné výživné vo výške 120,-€ mesačne od 1.5.2012, ako trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie.

Ako bolo vyššie konštatované exekučný titul v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nadobudol predbežnú vykonateľnosť dňa 21.3.2012, ale iba v časti bežného výživného a nie v časti zameškaného výživného za obdobie od 1.9.2011 do 5.3.2012 vo výške 120,-€. Preto v tejto časti bola exekúcia začatá neoprávnene. Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie a exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, čo v danom prípade splnené nebolo v časti zameškaného výživného. Preto súd v tejto časti exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a/ EP.

Po upovedomení o začatí exekúcie povinný u súdneho exekútora dňa 26.6.2012 uhradil celkom istinu 900,45 €, ktorá suma pozostáva :

- zameškané výživné 140,42 € (suma 120,-€ zameškaného výživného stanovená v exekučnom titulu, v ktorej časti rozsudok nenadobudol v čase začatia exekučného konania vykonateľnosť + 20,42 € zameškané výživné za mesiac apríl 2012)

- 3 x 20,42 € ako zameškané výživné za mesiace máj, jún a júl 2012

- 303,12 € trovy exekučného konania oprávneného

- 395,65 € trovy exekúcie u súdneho exekútora.

Uvedené mal súd preukázané z príjmového pokladničného dokladu č. 26.6.2012 vystaveného súdnym exekútorom a tiež z vyjadrenia súdneho exekútora pri postúpení návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.6.2012, v ktorom sa vyjadril, že povinný uhradil zameškané výživné, trovy exekučného konania ako aj trovy exekúcie a rovnako hradí bežné výživné riadne a včas.

Povinný zároveň dňa 25.6.2012 dal do banky trvalý príkaz na úhradu zvýšeného bežného výživného 120,-€, počnúc dňom 11.7.2012. O tom, že od tejto doby z účtu povinného je hradené bežné výživné vo výške 120,-€ až do dňa 11.3.2013 svedčí potvrdenie Tatra banky, a.s. zo dňa 21.3.2013.

Vychádzajúc z vyššie konštatovaného vyplýva, že existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Tento si svoju vyživovaciu povinnosť plnil dobrovoľne aj v predchádzajúcom období. V čase začatia exekučného konania nemal splnenú vyživovaciu povinnosť iba za jeden mesiac - apríl 2012, a to v rozdiele 20,42 €, predstavujúcu sumu rozdielu pôvodne stanoveného výživného a novo určenej výšky výživného. Toto svoje konanie povinný odôvodnil tým, že nemal vedomosť o predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti bežného výživného, práve naopak mal vedomosť o odvolaní sa matky oprávneného proti tomuto rozsudku. Preto bol v tej domnienke, že rozsudok nadobudne vykonateľnosť až po jeho právoplatnosti. S poukazom na celkové doterajšie správanie sa povinného, že si svoju vyživovaciu povinnosť predtým riadne plnil, pokračoval v nej aj

po novom rozhodnutí, súd jeho tvrdeniu uveril, že nebolo jeho úmyslom neplniť si riadne vyživovaciu povinnosť. Napokon aj po začatí exekučného konania, z ktorého mu už bolo zrejmé, že rozhodnutie je predbežne vykonateľné, dodatočne splnil svoju povinnosť, zameškané výživné uhradil (aj v časti kde ešte nebolo vykonateľné), doplatil rozdiel na bežnom výživnom a do banky dal trvalý príkaz na úhradu zvýšeného výživného, čo sa doposiaľ plní. Takéto správanie povinného mal súd preukázané aj z potvrdenia banky, z ktorého vyplýva, že povinný si od 13.1.2012 do 11.3.2013 riadne a pravidelne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, okrem mesiacov apríl, máj, jún a júl 2012 keď ju hradil iba v pôvodnej výšky, čo však následne doplatil u súdneho exekútora.

Pokiaľ oprávnený poukazuje na to, že povinný si riadne nesplnil ani vyživovaciu povinnosť za mesiac marec 2012, keď rozhodnutie o zvýšení výživného nadobudlo predbežnú vykonateľnosť dňa 21.3.2012, súd tu upozorňuje na to, že v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie toto obdobie nebolo predmetnom exekúcie. V exekučnom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada. Toto konanie sa môže začať zásadne len na návrh oprávneného. Návrhom je súd viazaný a nemôže byť vydané poverenie pre súdneho exekútora na väčší rozsah, ako je to požadované v samotnom návrhu na začatie exekúcie. Preto námietka oprávneného v tejto časti je neopodstatnená. Navyše povinný si aj túto povinnosť splnil dňa 26.3.2013.

Vychádzajúc z uvedeného súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.

II.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Oprávnený si uplatnil náhradu trov exekučného konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s vyjadrením sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia k odvolaniu sa povinného. Oprávnený v časti exekučného konania, v ktorom sa rozhodovalo o návrhu na zastavenie exekúcie nemal úspech s odkazom na vyššie uvedené odôvodnenie. Trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu oprávneného za vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie a k odvolaniu nepovažoval za potrebné a účelné bránenie práva, lebo pokiaľ poukazoval na skutočnosť, že nemá vedomosť o úhrade výživného a trov konania, jedná sa o vzťah oprávneného a súdneho exekútora, u ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie. Taktiež oprávnený v tejto časti exekučného konania nemal úspech (jednak exekúcia bola začatá aj v časti, v ktorej exekučný titul nenadobudol vykonateľnosť; vyjadrenie sa týkalo aj práva, ktoré nebolo predmetom exekúcie a napokon bolo preukázané, že povinný svojim správaním preukázal, že má záujem riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť a túto plnil aj v minulosti), preto sa nemôže jednať o trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku. Tieto trovy tiež neboli uplatnené v zmysle platnej Vyhlášky č.

Z uvedených dôvodov súd oprávnenému náhradu trov konania v časti rozhodovania o zastavení exekúcie nepriznal.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.