Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-56-2023.pdf
PDF · 121.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/56/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu č. 4, Trnava, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, G., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s. r. o., so sídlom 919 52 Dolné Dubové 249, IČO: 53 598 806 a otec H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 26.05.2023, č. k. 61P/31/2023-69, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd nahradil súhlas otca s podaním prihlášky na zápis maloletého do 1. ročníka na Cirkevnej spojenej školy J. C., Org. zložke Cirkevná základná škola J. C. a Cirkevná základná umelecká škola sv. C., K. L. XXXX/X, XXXXX M., prípadne do 1. ročníka na Základnej škole N. I., N. I. XXX, XXX XX N. I., pre školský rok 2023/2024.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s. p.“), § 2 ods. 1, § 111 písm. b/, c/, d/, h/ zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C. m. p.“), § 28 ods. 2, § 35 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine„), § 20 ods. 2, 5, § 144a ods. 1, 2, 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej „školský zákon“) konštatujúc, že matka návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého sú manželia žijúci v spoločnej domácnosti, vzťahy medzi manželmi sú však trvalo a vážne rozvrátené. Po návrhu matky je na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 61P/27/2023 vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému synovi na čas po rozvode manželstva a pod sp. zn. 61P/28/2023 konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, v ktorých matka žiada, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, a to najmä z dôvodu naviazanosti maloletého na matku, trávenie väčšiny času maloletého s matkou, dostatok priestoru matky venovať sa maloletému, časovej flexibilnosti matky v súvislosti s prípadnými chorobami maloletého, najmä však v bežnej starostlivosti o maloletého. Matka v návrhu uviedla, že rešpektuje postavenie otca v živote dieťaťa, ona sama ako i jej okolie eviduje v správaní maloletého negatívne javy spočívajúce v zmene jeho správania, pričom aktuálne výchovné prostredie (spoločná domácnosť) nie je za daných okolností najvhodnejším miestom pre pokojnú výchovu maloletého. Matka kúpila do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom, v ktorom vytvára pokojný domov pre maloletého, maloletý nastupuje v septembri tohto roku do 1.ročníka ZŠ a je v jeho najlepšom záujme navštevovať základnú školu čo najbližšie k jeho bydlisku. V tomto bode nedospeli rodičia k dohode, nakoľko otec neudelil matke súhlas na zápis do základnej školy mimo G., čoho dôsledkom je matka nútená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka navrhuje, aby maloletý začal od septembra 2023 navštevovať Cirkevnú spojenú škola J. C., M. (ďalej „ZŠ M.“), ktorá sa nachádza v obci, kam sa matka spolu s maloletým plánuje presťahovať, maloletý by mal základnú školu v mieste bydliska, so spolužiakmi by začal v kolektíve fungovať hneď od počiatku a následne by nemal problém s prestupom a začleňovaním sa do už fungujúceho kolektívu žiakov. Matka zdôraznila praktickú stránku veci a možnosť efektívnejšieho využívania času ušetreného cestovaním z a do základnej školy v mieste súčasného bydliska (v G.). ZŠ M. matke uviedla, že by maloletému bolo umožnené navštevovať túto školu pre prípad, že s tým budú súhlasiť obaja rodičia, prípadne ak o tom rozhodne súd. Otec však zaslaním svojho nesúhlasu znemožnil zapísať maloletého práve do tejto ZŠ a vzhľadom pre krátkosť času je tu riziko, že ZŠ M. naplní svoje kapacity. Pre tento prípad matka alternatívne navrhla, aby bol maloletý A. zapísaný do 1. ročníka na Základnej škole N. I. (ďalej len „ZŠ N. I.“), vzdialenej 8 km od obce M., t.j. budúceho bydliska maloletého, aj z ktorej strany bola matke oznámená podmienka súhlasu oboch rodičov, resp. ak o tom rozhodne súd.
3. Súd prvej inštancie mal po vyhodnotení návrhu matky, stanoviska kolízneho opatrovníka, vyjadrenia sa otca k návrhu matky, skutočností zistených počas dvoch stretnutí rodičov v rámci Cochemského modelu s koordinátorkou súdu a psychologičkou za osvedčené, že rodičia maloletého sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti v G.. Manželstvo rodičov je rozvrátené, matka podala návrh na rozvod, otec s návrhom na rozvod súhlasí, ani jeden nemá záujem zotrvať v manželskom spolužití. Komunikácia rodičov je narušená, nevedia sa dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Matka má záujem o zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, chce sa s maloletým presťahovať do obce M.. Otec s týmto nesúhlasí, má záujem o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletý navštevuje materskú školu v G., v septembri by mal nastúpiť do školy na plnenie povinnej školskej dochádzky. Matka bez súhlasu otca prihlásila maloletého do ZŠ M.. Otec po obdržaní e-mailu zo ZŠ M. zaslal škole nesúhlas s prihlásením maloletého do danej školy. Rodičia prihlásili maloletého do ZŠ G., ktorá rozhodnutím zo dňa 16.05.2023 maloletého prijala na základné vzdelávanie. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd za otca udelil súhlas so zápisom maloletého do ZŠ M., alternatívne ZŠ N. I. a zároveň sa matka návrhom vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 61P/28/2023 domáha, aby súd rozhodol o tom, že maloletý bude na čas do rozvodu manželstva navštevovať ZŠ M., príp. ZŠ N. I.. Podľa správy ZŠ s MŠ G. zo dňa 19.05.2022, adaptácia maloletého na začiatku školského roka prebehla bez problémov. V druhom polroku sa dieťa začalo správať voči ostatným deťom i triednym učiteľkám vzdorovito so známkami agresivity, ktoré sa prejavovali krikom, búchaním do stola a sácaním detí v triede. Dieťa v MŠ vedomostne prosperuje, je samostatné, avšak je emocionálne nestabilné s problémovým správaním. Na pôde MŠ prejavuje dieťa k obom rodičom kladný vzťah, rodičia prejavili snahu situáciu riešiť. Podľa správy ZŠ s MŠ G. zo dňa 12.12.2022 maloletý navštevuje MŠ G. už tretí školský rok, je v prostredí MŠ adaptovaný. Dieťa je samostatné, vedomostne prosperuje, v kolektíve obľúbené, škôlku navštevuje rado. Znaky agresivity v jeho správaní oproti minulému roku pominuli, avšak v poslednom období je dieťa introvertné, plačlivé bez udania dôvodu. Na pôde MŠ prejavuje dieťa k obom rodičom kladný vzťah. Podľa správy zo psychoterapeutických stretnutí vypracovanej Centrom pre rast osobnosti dňa 13.04.2023, maloletý žije s rodičmi, ktorých vzťah je dlhodobo nefunkčný, hostilný a výrazne konfliktný, čo má na maloletého výrazne negatívny vplyv, je dôvodom jeho psychosomatických ťažkostí a vážne ohrozuje jeho zdravý psychický vývin. Rodičia sa na starostlivosti o maloletého a podstatných veciach týkajúcich sa maloletého nedohodli prostredníctvom mediácie, o ktorú sa pokúsili, ani na stretnutiach v rámci Cochemského modelu na súde.
4. Súd prvej inštancie, poukazujúc na zmysel a zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine) a rodičovské práva a povinnosti vykonáva len jeden z rodičov v prípade, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne ak bol jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností alebo mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. O bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ktorými je potrebné rozumieť záležitosti, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa, sú oprávnení rozhodovať obaja rodičia samostatne. Na druhej strane, podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Podstatnou vecou je potrebné rozumieť nielen to, čo sa objektívne v právnom živote dieťaťa javí podstatné (napríklad zastúpenie), ale aj to, čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje len demonštratívny výpočet podstatných záležitostí maloletého dieťaťa, preto súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ako uvedenú v citovanom zákonnom ustanovení. Pre posúdenie, či ide o vec bežnú alebo podstatnú, týkajúcu sa maloletého dieťaťa, je potrebné vyhodnotiť, či nezhoda rodičov v konkrétnej veci môže alebo nemôže zásadným spôsobom ohroziť skutočný záujem maloletého dieťaťa. Výber školy a zápis do školy súd prvej inštancie posúdil ako podstatnú vec týkajúcu sa maloletého, o ktorej majú rozhodnúť obaja rodičia a v prípade, ak k ich dohode nedôjde, môže ktorýkoľvek z rodičov navrhnúť, aby rozhodol súd. Maloletý je riadne prijatý do ZŠ G. na základe dohody rodičov. Hoci matka má záujem presťahovať sa s maloletým do obce M. a záujem, aby si maloletý plnil povinnú školskú dochádzku v základnej škole v tejto obci (prípadne v blízkej obci N. I.), takúto zmenu musí konzultovať vopred s otcom maloletého, najmä z toho dôvodu, aby neboli obmedzené práva otca na starostlivosť o maloletého, resp. stretávanie otca s maloletým. V prípade, ak otec nesúhlasí, môže o danej otázke rozhodnúť súd, ak by mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za osvedčené, resp. v konaní vo veci samej riadne preukázané, že uvedená zmena je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Matka nemá právo sama rozhodnúť o výbere školy pre maloletého.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že hoci vzdialenosť miesta bydliska otca od obce, do ktorej sa matka s maloletým chce presťahovať, v zásade úplne neobmedzuje stretávanie otca s maloletým, je nutné vziať do úvahy skutočnosť, že otec má záujem o zverenie maloletého na čas po rozvode aj do rozvodu rodičov do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prípadne do svojej osobnej starostlivosti a aktuálne prebiehajú na súde konania, v ktorých bude predmetom dokazovania práve otázka najvhodnejšej formy starostlivosti o maloleté dieťa. Rozhodnutím súdu v zmysle návrhu matky (t.j. udelením súhlasu so zápisom maloletého do ZŠ M.) pritom môže byť zmarené resp. sťažené úsilie otca o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, prípadne striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keď vzdialenosť bydlísk oboch rodičov, resp. vzdialenosť bydliska otca od školy maloletého, môže komplikovať dochádzanie do školského zariadenia od otca. Z obmedzeného dokazovania, ktoré bolo možné vykonať v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, pritom súd nemal za osvedčené, že v najlepšom záujme maloletého je jeho zverenie do výlučnej starostlivosti matky, keď rodičia spolu stále žijú v spoločnej domácnosti, podľa správ materskej školy, ktorú maloletý navštevuje, maloletý prejavuje k obom rodičom kladný vzťah, obaja rodičia majú záujem osobne sa starať o maloletého a zo správy zo psychoterapeutických stretnutí nevyplýva, že by dôvodom ťažkostí maloletého bolo správanie otca, ale výrazne konfliktný vzťah rodičov, ktorý vážne ohrozuje vývin maloletého. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že bez riadneho dokazovania, a tiež vzhľadom na prebiehajúce konania o rozvode manželstva rodičov a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, je najvhodnejšie zachovať aktuálny stav, t.j. aby maloleté dieťa navštevovalo školské zariadenie v mieste doterajšieho obvyklého pobytu maloletého, na ktorom obvyklom pobyte aj zápise maloletého do základnej školy sa rodičia riadne dohodli, a teda nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Vzhľadom na uvedené návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia napokon zdôraznil, že keďže matka sa domáha vydania rozhodnutia o nahradenie súhlasu otca so zápisom do základnej školy aj vo veci samej a súd nemal z doterajšieho dokazovania (ktoré je obmedzené lehotou na nariadenie neodkladného opatrenia) za osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia, vykoná o tejto otázke riadne dokazovanie v konaní vo veci samej (v konaní vedenom pod sp. zn. 61P/28/2023).
6. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Podľa názoru matky rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Matka namietla, že súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie výlučne na ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdeniach/ návrhoch otca. Konštatácie otca súvisiace s jeho hodnotením úrovne starostlivosti matky o maloletého nie sú pravdivé, práve otec sa nikdy o problémy a starosti maloletého nezaujímal. Maloletý chodí do aktuálnej škôlky nerád, má tam problémy s rovesníkmi ako aj s pedagógmi, čo vyústilo do odporúčania jeho psychologičky, aby matka zvážila ďalšie navštevovanie aktuálneho predškolského zariadenia, nakoľko toto nie je v najlepšom záujme maloletého. Matka aktívne rieši nepriaznivý psychicky stav maloletého ako na odporúčania škôlky tak na odporúčania psychologičky z Centra pre rast osobnosti v O. (matka predložila správu o stave maloletého a jeho správaní sa z 26.05.2023). Otcovi nezatajuje informácie o zdravotných prehliadkach dieťaťa, tento sa môže kedykoľvek o zdravotnom stave syna informovať, resp. si môže zriadiť elektronický prístup do zdravotnej dokumentácie dieťaťa. Na odporúčanie psychologičky pracujúcej s maloletým sa matka s dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti do svojho domu v M. (24.05.2023 ), maloletý už nenavštevuje MŠ v G., a to na odporúčanie riaditeľky škôlky a odporúčanie psychologičky a psychoterapeutky. Podľa názoru matky je najvhodnejšou školou pre dieťa škola v blízkosti miesta jeho pobytu, nakoľko cestovanie skoro ráno a v neskoršom popoludní je pre prváčika náročné, následne je potrebné sa pripraviť na ďalší vyučovací deň. Matka otca o odsťahovaní a pobyte maloletého riadne informovala, zároveň sa s ním vie vždy dohodnúť na stretnutiach, dokonca je ochotná sa stretnutí zúčastňovať, nakoľko maloletý na stretnutia s otcom nechce chodiť. Vzhľadom na diametrálne odlišné návrhy oboch rodičov nie je predpoklad skorého ukončenia konania o rozvod manželstva ako aj konania o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Syn by mal od 9/2023 nastúpiť do 1 ročníka, nechce ísť do školy so svojimi rovesníkmi, s ktorými mal na dennom programe konflikty v škôlke, zároveň nie je v jeho záujme každodenné dochádzanie 2 x 86 km z M. do G.. Podľa názoru matky vybrané základné školy by boli aj po rozhodnutí vo veci samej pre syna vhodným výberom. Aj pri predpoklade, že by súd otcovi vyhovel a maloletého by zveril do striedavej osobnej starostlivosti alebo do jeho starostlivosti, otec v G. vlastní byt a vzdialenosť do školy v M. alebo N. I. by bola dostupnejšia ako z G.. Podľa matky je situácia stále riešiteľná, avšak aktuálne je nástup maloletého do ZŠ v G. pre dieťa úplne nevhodný. Matka napokon uviedla, že v dôsledku zamietnutia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k uplynutiu lehoty na zápis do 1 ročníka základnej školy, obe základné školy sú však ochotné maloletého prijať na štúdium. Syn je prihlásený a zapísaný do G. len formálne, nakoľko tento postup bol matke odporúčaný zo strany riaditeľov iných základných škôl, pričom tento len formálny súhlas matky na administratívne účely, nie je možné považovať za jej konečný súhlas s návštevou školy v G..
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu matky zo dňa 09.06.2023 navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Konštatoval, že na pojednávaní dňa 07.06.2023 sa rodičia zhodli, že do najbližšieho termínu pojednávania (14.06.2023) prídu s rodičovskou dohodou ohľadom predškolského zariadenia maloletého. Obaja rodičia na pojednávaní uviedli, že vlastnia nehnuteľnosti v G. a súhlasili s tým, že by maloletý mohol navštevovať predškolské zariadenie v G..
8. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť konštatujúc, že návrh na rozhodnutie súdu o podstatnej otázke maloletého dieťaťa podala matka v rámci viacerých konaní (v konaní o rozvod manželstva, v konaní o úpravu práv a povinností maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 61P/28/2023, kde je ďalšie konanie vytýčené na deň 09.08.2023). Je nepochopiteľné, že matka sa odvolaním domáha nahradenia súhlasu otca so zápisom do 1. ročníka základnej školy, keď v konaní vo veci samej matka predložila správu o tom, že maloletý nie je školsky zrelý a je mu odporúčaný odklad povinnej školskej dochádzky. K uvedenému otec zaujíma rovnaký postoj ako psychologička C. P. (prítomná na informačnom stretnutí rodičov na Okresnom súde Trnava v máji 2023), že dieťa sa v tomto období veľmi rýchlo vyvíja a testovanie, ktoré bolo robené vo veku 5- tich rokov dieťaťa, nemusí reflektovať aktuálny stav, resp. ktorý bude mať dieťa na konci augusta tesne pred nástupom do školy. Za nepochopiteľné otec mal, prečo sa matka domáha zápisu do 1. triedy určenej školy, keď vo veci samej sa domáha nahradenia súhlasu otca s pokračovaním predprimárneho povinného vzdelávania namiesto nástupu na primárne vzdelávanie (postup matky odporuje zásadám formálnej logiky). Matkou navrhovaný petit neodkladného opatrenie je nevykonateľný, nakoľko A. už do 1. ročníka základnej školy so súhlasom matky zapísaný je (v ZŠ v G.), a nie je ho možné ho zapísať do 1.ročníka inej základnej školy. K tvrdeniam matky o len formálnom súhlase so zápisom do základnej školy v G. uviedol, že školský zákon nerozlišuje súhlasy na formálne a neformálne, vyžaduje jednoducho súhlas oboch rodičov. Otec zdôraznil, že v danom momente je nevyhnutné zatiaľ zabezpečiť maloletému riadnu dochádzku do základnej školy, na ktorú je so súhlasom obidvoch rodičov prijatý a ktorou je spádová škola v G., a to aj vzhľadom na prebiehajúce súdne konania. K tvrdeniam matky produkovaným v odvolaní ďalej uviedol, že podľa správy z Materskej školy v G. bolo dohodnuté, že dieťa dokončí povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole G. a že preloženie do inej materskej školy nie je vhodným riešením. Matka prestala maloletého na povinné predprimárne vzdelávanie privádzať, avšak po upozornení zo strany materskej školy, že túto skutočnosť budú musieť nahlásiť ÚPSVaR, maloletého do škôlky opäť privádza. A. sa do škôlky v G. vždy teší keď je s otcom, trávi tam čas veľmi rád, rozsah dočasného stretávania s dieťaťom dohodnutým na pojednávaní dňa 14.06.2023 je nedostačujúci, problémové situácie u dieťaťa nastávajú iba v prípade, že maloletého do škôlky odprevádza manželka (pri rozlúčke a odlúčení dieťaťa od matky). S matkou má A. prejavy správania prameniace z tlaku, ktorý neustále matka na dieťa vyvíja. A. problémy v prítomnosti matky pramenia z postoja matky k osobe otca, ktorý maloletý vníma a ktorým v ňom matka vyvoláva silný konflikt lojality. Matka otca v ústnej aj písomnej komunikácii oslovuje vulgárnymi výrazmi, a to dokonca aj pred maloletým synom. Otec konštatoval, že o syna sa od narodenia vzorne staral, bol s ním doma, robil mu zábaly, varil, pravidelne mu dávkoval lieky keď bolo dieťa choré. A. nemá v M. nikoho okrem svojej tety B. s rodinou, ktorá je vzdialená niekoľko kilometrov a stretávajú sa iba raz za mesiac, manželkini rodičia bývajú v B. vzdialenom 80 km. Mal by aj naďalej navštevovať školské zariadenie v G. kde má svojich rovesníkov a po škole tu má zázemie svojej milujúcej rodiny (babka s dedkom, krstní rodičia, tetu a uja). V G. má veľa kamarátov, ktorých denne stretáva, keď sa chodia bicyklovať alebo hrať na futbalové ihrisko, dostupnosť blízkej rodiny je práve v G. a nie vo M.. Pokiaľ ide o psychologickú správu zo dňa 26.05.2023 doloženú matkou, táto je podľa otca neobjektívna a účelová, psychologička vôbec nereflektovala na oznámenia otca o manipulácii syna matkou a o tom, že ho neustále núti vybrať si medzi dvoma rodičmi. Matkina manipulácia synom je závažného charakteru, maloletý je ovplyvňovaný matkou tak závažným spôsobom, že je to proti jeho najlepšiemu záujmu a spôsobuje to v ňom konfliktu lojality. Dieťa je s otcom v pohode, veselé, šťastné, práve u otca nachádza pokojné a zdravé prostredie, v ktorom sa môže kľudne rozvíjať, hrať sa a v ktorom sa mu plne venuje milujúci otec. Otec napokon poukázal na to, že matka okrem zrušenia dvoch mediácií na rozvodovom pojednávaní v júni 2023 súhlasila s tým, že predškolské zariadenie maloletého bude v G., s čím súhlasil aj otec. O dva dni však otcovi oznámila, že si to rozmyslela a nesúhlasí s tým. S poukazom na uvedené, matka (podľa otca) doterajšími postojmi nepreukázala schopnosť rodiča dohodnúť sa o výchove s druhým rodičom, o čom svedčí aj to, že sama rozhoduje o synovi a bez súhlasu otca dieťa vytrhla z jeho domova a necitlivo ho premiestnila do M..
9. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru o jeho nedôvodnosti.
10. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že na Okresnom súde v Trnave sú vedené dve, doposiaľ nerozhodnuté konania, týkajúce sa maloletého dieťaťa, a to :
- konanie sp. zn. 61P/27/2023 o návrhu matky, doručeného súdu dňa 24.04.2023, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
- konanie sp. zn. 61P/28/2023 o návrhu matky, doručeného súdu dňa 24.04.2023, ktorým sa domáha na čas do rozvodu manželstva zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 400 eur mesačne a styk otca s maloletým upraviť každý párny týždeň od soboty od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod, každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka 18:00 hod., s osobitnou úpravou počas prázdnin a sviatkov. Podaním zo dňa 03.05.2023 matka doplnila tento návrh a žiada, aby súd rozhodol aj o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa tak, že maloletý bude na čas do rozvodu manželstva navštevovať ZŠ M., prípadne ZŠ N. I..
11. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 2 ods. 2 C. m. p. na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
13. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
19. Podľa § 20 ods. 2 prvej vety školského zákona zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“).
20. Podľa § 20 ods. 5 školského zákona žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy príjme na základné vzdelávanie.
21. Podľa § 144a ods. 1 školského zákona na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak.
22. Podľa § 144a ods. 2 školského zákona podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.
23. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje so závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celosti poukazuje a konštatuje ich správnosť a len k ich doplneniu uvádza nasledovné ( § 2 ods. 1 C. m. p., § 387 ods. 2 C. s. p.).
24. Zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
25. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
26. V prejednávanom prípade sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vydania rozhodnutia podľa § 325 ods. 1 písm. d/ C. s. p., ktoré svojim obsahom a navrhnutým spôsobom rozhodnutia nadväzuje na konanie podľa § 35 Zákona o rodine pokrývajúceho prípady, kedy sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktoré je výlučne návrhovým konaním. V návrhu matka okamžitú potrebu nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia odôvodnila partnerskými nezhodami rodičov a ich vypätými vzťahmi, zmenou bydliska dieťaťa z G. (poslednej spoločnej domácnosti rodičov) do M. po rozhodnutí matky sa presťahovať (cca 80 km) a v odvolaní naviac postojom syna, ktorý „nechce ísť do školy so svojimi rovesníkmi, s ktorými mal na dennom programe konflikty v škôlke“.
27. Odvolací súd sa v danej veci plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o neosvedčení zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého matkou, ktorý dostatočne a zrozumiteľne prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Stotožňuje sa s jeho úvahou v tom, že otázka výberu základnej školy a zápisu do základnej školy, je podstatnou vecou týkajúcou sa maloletého dieťaťa, v ktorom prípade, ak nedôjde k dohode rodičov, môže ktorýkoľvek z nich navrhnúť, aby rozhodol súd. Matkou navrhované neodkladné opatrenie, však nepredstavuje rozhodnutie súdu vydané podľa § 35 Zákona o rodine (v ktorom prípade je súd viazaný návrhom a o ktorom rozhoduje po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci), ale predstavuje len okamžité a efektívne rozhodnutie súdu vydané podľa § 325 ods. 1 písm. d/ C. s. p., ktorého cieľom je (za predpokladu splnenia zákonných podmienok) prevencia vzniku neprimeranej ujmy na strane maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z osvedčeného stavu veci odvolací súd prisvedčuje záveru súdu prvej inštancie v tom, že pomery maloletého dieťa nevyžadujú okamžitú ingerenciu súdu, keďže maloletý A. je po vzájomnej dohode rodičov rozhodnutím riaditeľky Základnej školy s materskou školou, E. F., G. zo dňa 16.05.2023, č. 27/2023/ZŠ/ZAP prijatý na základné vzdelávanie v tejto základnej škole. Na tejto úvahe nemôže nič zmeniť ani argumentácia matky o tom, že súhlas so zápisom maloletého dieťaťa do spádovej školy udelila len „formálne“, keď matka vzhľadom na svoje vzdelanie, vek a skúsenosti, si musela byť vedomá obsahu a dôsledkov svojho prejavu vôle. V prípade Základnej školy v G. sa naviac jedná o spádovú školu maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na to, že matka na základe svojho jednostranného rozhodnutia a bez súhlasu otca, zmenila od konca mája aktuálne bydlisko maloletého dieťaťa (maloletý býva spoločne s matkou v obci M.). Je treba zdôrazniť i to, že vecné a skutkové odôvodnenie konania matky, pre ktoré rozhodla, bez dohody s otcom a jeho súhlasu, o presťahovaní sa spoločne s maloletým dieťaťom do obce M., vzdialenej cca 80 km od obce G., v aktuálnom štádiu konania nespĺňajú parametre možnej ospravedlniteľnosti a týmito sa bude súd prvej inštancie dôsledne zaoberať pri rozhodovaní o návrhoch matky na úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu podľa § 24, § 35 a § 36 Zákona o rodine. Oprávnenú pochybnosť o nevyhnutnosti matkou požadovanej okamžitej úpravy súdu, zasahujúcej do pomerov maloletého dieťaťa a jeho rodičov, vzbudzuje i to, že matka v podanom návrhu a ani v odvolaní neosvedčila tvrdenie, že nástup maloletého na Základnú školu v G. (oboma rodičmi zvolenej základnej škole), by znamenal pre maloletého akékoľvek ohrozenie. Aj keď matka v priebehu konania uvádzala tvrdenia o denných konfliktoch maloletého so svojimi rovesníkmi, z vyjadrenia Materskej školy v G. takáto skutočnosť nevyplýva (z vyjadrenia materskej školy z 08.06.2023 vyplýva, že maloletý je v aktuálnom školskom roku introvertný, skôr utiahnutý a problémy v správaní – vzdorovitosť, výbuchy hnevu a agresivita sú len pri rozlúčke a odlúčení ráno s matkou).
28. K matkou doloženému vyjadreniu psychologičky Centra pre rast osobnosti N. O. zo dňa 26.05.2023, odvolací súd pri posudzovaní odvolania matky neprihliadal. Vychádzajúc z obsahu tejto správy konštatuje, že záver a odporúčania prijala psychologička len po interakcii s maloletým dieťaťom a na základe jednostranných informácií oznámených jej matkou. Má za to, že tento dôkazný prostriedok nespĺňa atribúty komplexného odborného posúdenia, pričom pri vzájomne rozporných vyjadreniach sa rodičov, týkajúcich vhodnej formy osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, bude práve v konaní vo veci samej úlohou súdu prvej inštancie vykonať riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (vrátane posúdenia schopnosti rodičov rešpektovať postavenie a úlohu druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa).
29. Na rodičov maloletého dieťaťa apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah (ktorého komplikovanosť je bez akejkoľvek pochybnosti možné vyvodiť z doterajšieho obsahu predloženého spisu). Zdôrazňuje im, že ich syn nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré mu umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a ktorý vzhľadom na svoj vek, potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov a v prostredí, v ktorom obaja rodičia dokážu rešpektovať úlohu a postavenie druhého rodiča v živote dieťaťa. Rodičia by si mali uvedomiť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude maloletý postupom času viac vnímať a všímať si ich, mu sprostredkovávajú hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov (za správne hodnotové vzory nie je však možné považovať neschopnosť rodičov sa v základných otázkach starostlivosti o dieťa dohodnúť). Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné dieťa úplne oprávnene a prirodzene očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo. Rodičom dáva do pozornosti, že doterajší obsah spisu signalizuje, že maloletý vníma kvalitu vzájomného vzťahu rodičov, ktorí ho však svojim vzájomným správaním, vo vnímaní dôležitosti postavenia každého z rodičov aktuálne zneisťujú, čoho dôsledkom môže byť aj rozdielne správanie sa maloletého pri výkone osobnej starostlivosti každého z rodičov a vzdorovité správanie sa dieťaťa pri jeho odovzdávaní matkou v materskej škole.
30. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C. s. p. ako vecne a právne správne potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C. m. p.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).