Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7P-28-2023.pdf
PDF · 73.94 KB
Case nature
Subarea
7P/28/2023
Uznesenie
Okresný súd Senica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, H., V. T. I., prechodne bytom K.. XX/B, XX XXX P. B., V. T. I., dieťa rodičov: D. X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, H., V. T. I., prechodne bytom K.. XX/B, XX XXX P. B., V. T. I. a S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, X., prechodne bytom X. XX, X., o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Senica n e m á právomoc vo veci konať.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.06.2023 domáhala zvýšenia výživného na maloletého E., ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 2P/120/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2017, zo sumy 150,- € mesačne na sumu 250,- € mesačne počnúc dňom 01.07.2023.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výšky výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého. Maloletý navštevuje vyšší stupeň základného vzdelania, tzn. prípravu na strednú školu, venuje sa futbalu a ďalším koníčkom, ktoré financuje výhradne matka maloletého. Otec na výživu syna od roku 2019 neprispieva, nekupuje mu oblečenie, obuv, neposiela darčeky, nenavštevuje ho a ani sa o syna nezaujíma. Na otca je podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy. Matka je vydatá, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletú V. I.. Matka s manželom, maloletým E. a maloletou V. žijú v V.. Matka je momentálne na rodičovskej dovolenke a jej príjem je 700,- € mesačne a prídavky na dieťa vo výške 250,- € mesačne.
3. Vzhľadom k tomu, že matka a maloletý E. sa nachádzajú v V., súd zisťoval, či má v danej veci právomoc konať. Dopytom na matku bolo zistené, že sa v súčasnej dobe matka s rodinou nachádza v V. a kvôli manželovým pracovným povinnostiam sa v najbližšej dobe situácia nezmení. Do budúcnosti nevylučuje návrat na T..
4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 2P/120/2016 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 2P/120/2016 - 28 zo dňa 26.01.2017 bol maloletý E. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletého E. sumou 150,- € mesačne splatnou k rukám matky vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou od 01.10.2016.
5. Z lustrácie v registri obyvateľov SR súd zistil, že maloletý E. má evidovaný trvalý pobyt J. X, H., V.Á. T. I.. Z predloženého potvrdenia o návšteve školy zo dňa 12.06.2023 súd zistil, že maloletý navštevuje školu v V..
6. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
7. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
10. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva (ďalej len „nariadenie o výživnom).
12. Podľa čl. 3 nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
13. Podľa Čl. 10 nariadenia o výživnom, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
14. Podľa Čl. 15 nariadenia o výživnom, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
15. Podľa čl. 3 bod 1 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
16. Podľa čl. 3 bod 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť v prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právny poriadok štátu nového obvyklého pobytu.
17. Zo znenia nariadenia vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdov členských štátov sa považuje obvyklý pobyt povinného aj jednak obvyklý pobyt oprávneného.
18. Z dôvodu, že neexistuje legálna definícia pojmu obvyklý pobyt, Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pristúpil k jeho objasneniu a uviedol, že tento pojem treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu ( rozsudok Súdneho dvora EÚ z 02.04.2009 vo veci C-523/07 ).
19. Vzhľadom na vyššie uvedené, pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, je potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde navštevuje školské zariadenie, pričom u väčšiny maloletých detí bude sledovať jeho obvyklý pobyt jeho rodiča, s ktorým dieťa žije.
20. Z obsahu podaného návrhu ako aj z pripojených listinných dôkazov, mal súd za preukázané, že maloletý E. sa dlhodobo zdržiava na území V. so svojou matkou, kde navštevuje základnú školu. Na území tohto štátu žije spolu so svojou matkou.
21. Podľa názoru súdu nie je naplnená ani ďalšia podmienka právomoci tunajšieho súdu na konanie o návrhu matky a síce, že výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme maloletého. Tunajší súd má za to, že výkon jeho právomoci pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému nie je v jeho záujme, nakoľko obvyklý pobyt maloletého je na území V., kde sa riadne zdržiava a žije.
22. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citové ustanovenia Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti a Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.(§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).