Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18Er-2897-2010.pdf
PDF · 116.52 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/2897/2010
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Rišian, so sídlom ul. Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyová 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: B. O., I.. X.X.XXXX, W..L.. Š. XXX/XX, XXX XX Ž., toho času na adrese E. XXX, XXX XX E., takto
rozhodol:
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.6.2010, exekučných titulov - právoplatný a vykonateľný platobný výmer č.k. PV 501/01497/2010 zo dňa 8.3.2010 a právoplatný a vykonateľný platobný výmer č.k. PV 501/01533/2010 zo dňa 8.3.2010 a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 075785* dňa 14.7.2010.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 22.9.2010 povinný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 5.10.2010 námietky proti exekúcii. Ako dôvod neplnenia si povinností uvádza nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožnila platiť zdravotné poistenie. Povinný ďalej uvádza, že oprávnenému nahlásil zmenu prechodného pobytu, na ktorú mu má doručovať všetky písomnosti, no žiadna predexekučná výzva mu na túto adresu doručená nebola. O dlhu voči oprávnenému teda nemal žiadnu vedomosť a dozvedel sa o ňom až z upovedomenia od súdneho exekútora.
Oprávnený sa k námietkam vyjadril, že predexekučná výzva bola povinnému síce doručená na adresu trvalého pobytu, no nevrátila sa ako nedoručená zásielka. Bola zaslaná dňa 14.5.2010. Následne bol, v dôsledku nezaplatenia dlhu, oprávneným dňa 24.6.2010 podaný návrh na vykonanie exekúcie. Povinný nahlásil zmenu prechodného pobytu až dňa 1.7.2010. Ako dôkaz oprávnený pripojil výpis z registra poistencov oprávneného.
O námietkach povinného proti exekúcii bolo rozhodnuté uznesením vydané vyšším súdnym úradníkom č.k. 18Er/2897/2010-22 zo dňa 31.8.2012, ktorým boli námietka ako nedôvodné zamietnuté.
V zákonom stanovenej lehote povinný proti uzneseniu podal odvolanie. Uvádzal, že oprávnený mu nezasiela zásielky na kontaktnú adresu, ktorý si nahlásil dňa 22.12.2009, kedy mu bola do vlastných rúk doručená výzva na úhradu nedoplatkov. Dňa 1.7.2010 apeloval na zamestnankyňu oprávneného, aby zodpovednej vedúcej osobe prízvukovala, že sa zdržiava celý rok na kontaktnej adrese a nie v mieste trvalého bydliska. Doplnením svojho odvolania uviedol, že ako dôkaz, že sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval, je potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, kde bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Oprávnený sa vyjadril, že trvá na pôvodnom vyjadrení k námietkam povinného, keďže sa nevyskytli žiadne nové skutočnosti ani informácie. Predpokladá, že výzvu o úhrade nedoplatkov obdržal, keďže ju doložil ako prílohu k odvolaniu.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, 31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 50 ods. 4 EP, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podaním odvolania povinným proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorým boli námietky proti exekúcii zamietnuté, bolo napadnuté uznesenie zo zákona zrušené a vo veci opäť rozhodne sudca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“
Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie a exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné. Teda exekučný súd skúma či ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Exekučným titulom v danej veci bol platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin z 8.3.2010 č.k.: PV 501/01497/2010, č. návrhu: 1033077413 a platobný výmer zo dňa 8.3.2010, č.k.: PV 501/01533/2010, č. návrhu: 1033077513, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému poistné za zdravotné poistenie za obdobie 1.4.2004 - 30.4.2004, 1.10.2004 - 31.12.2004 v sume 43,64 €, trovy konania 5,-€ a preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie
za obdobie 1.1.2005 - 30.11.2005, 1.2.2008 - 30.4.2008, 1.7.2009 - 21.12.2009 v sume 566,74 € a trovy konania 5,-€.
Povinný namietal, že všetky zásielky mu boli doručované na adresu trvalého bydliska, hoci sa v tom čase zdržiaval na adrese Závod 642.
Podľa § 58 ods. 1 zák.č. 273/1994 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 17a ods. 1 zák.č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia, ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Podľa odseku 9 tohto ustanovenia, na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou jeho doručovania.
Podľa § 77 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Platobný výmer z 8.3.2010 č.k.: PV 501/01497/2010, č. návrhu: 1033077413 bol vydaný na základe ustanovení zák.č. 273/1994 Z.z. a platobný výmer zo dňa 8.3.2010, č.k.: PV 501/01533/2010, č. návrhu: 1033077513 v zmysle ustanovení zák.č. 580/2004 Z.z. a zák.č. 581/2004 Z.z. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení na doručovanie platobný výmerov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní zák.č. 71/1967 Zb.
Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. Podľa odseku 2 rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok. V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§ 57 ods. 1 písm. a/, b/ a g/). Patrí teda medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pri tom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. V súvislosti s posudzovaním riadneho doručenia rozhodnutia súd považuje za potrebné uviesť, že § 25 ods. 2 zák.č. 67/1971 Zb. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.
Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 25 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené a údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou orgánu, ktorý dal zásielky na doručenie vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa. Povinný sa v námietkach proti exekúcii bránil, že všetky listiny mu boli zasielané na adresu trvalého bydliska, hoci sa v tom čase zdržiaval na kontaktnej adrese Závod 642 a na preukázanie svojho tvrdenia doložil potvrdenie úradu práce. Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z 19.4.2013 a z 24.5.2013 č. 2013/36446 mal súd preukázané, že povinný v čase od 22.12.2009 do 6.5.2010 vrátane bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Malacky na základe požiadania o sprostredkovanie zamestnania v mieste prechodného pobytu a dodržiaval stanovené termíny návštev a spolupracoval s týmto úradom. Vyradený z evidencie bol dňa 7.5.2010.
Súd si pripojil spisy, v ktorých boli vydané exekučné titulu za účelom preverenia doručenia týchto povinnému. Platobný výmer z 8.3.2010 č.k.: PV 501/01497/2010, č. návrhu: 1033077413 bol oprávnenému doručený dňa 18.3.2010. Povinnému bol tento doručovaný na adresu trvalého bydliska Žilina. M. R. Štefánika 900/24, pričom prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol dňa 15.3.2010, opakované doručenie dňa 16.3.2010 a v rovnaký deň bola zásielka uložená. Dňa 8.4.2010 bola zásielka vrátená Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Totožný postup doručovania bol aj v prípade platobného výmeru zo dňa 8.3.2010, č.k.: PV 501/01533/2010, č. návrhu: 1033077513. Vychádzajúc z konštatovaného má súd za to, že povinný preukázal, že v čase doručovania platobných výmeroch, ktoré tvoria exekučné tituly v tomto konaní sa nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, ale na adrese prechodného bydliska v Závode 642, z ktorého dôvodu bol aj evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR v Malackách, a nie v Žiline, kde má trvalé bydlisko. Exekúcia môže byť riadne vedené len na základe vykonateľného exekučného titulu. Nakoľko platobné výmery neboli povinnému riadne doručené, tieto nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, z ktorého dôvodu súd námietkam povinného v celom rozsahu vyhovel. P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24.6.2010, exekučných titulov - právoplatný a vykonateľný platobný výmer č.k. PV 501/01497/2010 zo dňa 8.3.2010 a právoplatný a vykonateľný platobný výmer č.k. PV 501/01533/2010 zo dňa 8.3.2010 a žiadosti súdneho exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 075785* dňa 14.7.2010.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 22.9.2010 povinný podal v zákonom stanovenej lehote dňa 5.10.2010 námietky proti exekúcii. Ako dôvod neplnenia si povinností uvádza nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožnila platiť zdravotné poistenie. Povinný ďalej uvádza, že oprávnenému nahlásil zmenu prechodného pobytu, na ktorú mu má doručovať všetky písomnosti, no žiadna predexekučná výzva mu na túto adresu doručená nebola. O dlhu voči oprávnenému teda nemal žiadnu vedomosť a dozvedel sa o ňom až z upovedomenia od súdneho exekútora.
Oprávnený sa k námietkam vyjadril, že predexekučná výzva bola povinnému síce doručená na adresu trvalého pobytu, no nevrátila sa ako nedoručená zásielka. Bola zaslaná dňa 14.5.2010. Následne bol, v dôsledku nezaplatenia dlhu, oprávneným dňa 24.6.2010 podaný návrh na vykonanie exekúcie. Povinný nahlásil zmenu prechodného pobytu až dňa 1.7.2010. Ako dôkaz oprávnený pripojil výpis z registra poistencov oprávneného.
O námietkach povinného proti exekúcii bolo rozhodnuté uznesením vydané vyšším súdnym úradníkom č.k. 18Er/2897/2010-22 zo dňa 31.8.2012, ktorým boli námietka ako nedôvodné zamietnuté.
V zákonom stanovenej lehote povinný proti uzneseniu podal odvolanie. Uvádzal, že oprávnený mu nezasiela zásielky na kontaktnú adresu, ktorý si nahlásil dňa 22.12.2009, kedy mu bola do vlastných rúk doručená výzva na úhradu nedoplatkov. Dňa 1.7.2010 apeloval na zamestnankyňu oprávneného, aby zodpovednej vedúcej osobe prízvukovala, že sa zdržiava celý rok na kontaktnej adrese a nie v mieste trvalého bydliska. Doplnením svojho odvolania uviedol, že ako dôkaz, že sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval, je potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, kde bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Oprávnený sa vyjadril, že trvá na pôvodnom vyjadrení k námietkam povinného, keďže sa nevyskytli žiadne nové skutočnosti ani informácie. Predpokladá, že výzvu o úhrade nedoplatkov obdržal, keďže ju doložil ako prílohu k odvolaniu.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, 31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 50 ods. 4 EP, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podaním odvolania povinným proti uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorým boli námietky proti exekúcii zamietnuté, bolo napadnuté uznesenie zo zákona zrušené a vo veci opäť rozhodne sudca.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“
Podľa § 50 ods. 2 EP o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie a exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné. Teda exekučný súd skúma či ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Exekučným titulom v danej veci bol platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin z 8.3.2010 č.k.: PV 501/01497/2010, č. návrhu: 1033077413 a platobný výmer zo dňa 8.3.2010, č.k.: PV 501/01533/2010, č. návrhu: 1033077513, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému poistné za zdravotné poistenie za obdobie 1.4.2004 - 30.4.2004, 1.10.2004 - 31.12.2004 v sume 43,64 €, trovy konania 5,-€ a preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 1.1.2005 - 30.11.2005, 1.2.2008 - 30.4.2008, 1.7.2009 - 21.12.2009 v sume 566,74 € a trovy konania 5,-€.
Povinný namietal, že všetky zásielky mu boli doručované na adresu trvalého bydliska, hoci sa v tom čase zdržiaval na adrese Závod 642.
Podľa § 58 ods. 1 zák.č. 273/1994 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 17a ods. 1 zák.č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. Podľa odseku 6 tohto ustanovenia, ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Podľa odseku 9 tohto ustanovenia, na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou jeho doručovania.
Podľa § 77 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Platobný výmer z 8.3.2010 č.k.: PV 501/01497/2010, č. návrhu: 1033077413 bol vydaný na základe ustanovení zák.č. 273/1994 Z.z. a platobný výmer zo dňa 8.3.2010, č.k.: PV 501/01533/2010, č. návrhu: 1033077513 v zmysle ustanovení zák.č. 580/2004 Z.z. a zák.č. 581/2004 Z.z. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení na doručovanie platobný výmerov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní zák.č. 71/1967 Zb.
Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 52 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. Podľa odseku 2 rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok. V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§ 57 ods. 1 písm. a/, b/ a g/). Patrí teda medzi ne aj nedostatok formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach
doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pri tom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. V súvislosti s posudzovaním riadneho doručenia rozhodnutia súd považuje za potrebné uviesť, že § 25 ods. 2 zák.č. 67/1971 Zb. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 25 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb., potvrdzuje to, čo je v nej uvedené a údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou orgánu, ktorý dal zásielky na doručenie vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver o účinnom náhradnom doručení je možný, len ak je zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu uvedenú v oznámení doručovateľa. Povinný sa v námietkach proti exekúcii bránil, že všetky listiny mu boli zasielané na adresu trvalého bydliska, hoci sa v tom čase zdržiaval na kontaktnej adrese Závod 642 a na preukázanie svojho tvrdenia doložil potvrdenie úradu práce. Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z 19.4.2013 a z 24.5.2013 č. 2013/36446 mal súd preukázané, že povinný v čase od 22.12.2009 do 6.5.2010 vrátane bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Malacky na základe požiadania o sprostredkovanie zamestnania v mieste prechodného pobytu a dodržiaval stanovené termíny návštev a spolupracoval s týmto úradom. Vyradený z evidencie bol dňa 7.5.2010.
Súd si pripojil spisy, v ktorých boli vydané exekučné titulu za účelom preverenia doručenia týchto povinnému. Platobný výmer z 8.3.2010 č.k.: PV 501/01497/2010, č. návrhu: 1033077413 bol oprávnenému doručený dňa 18.3.2010. Povinnému bol tento doručovaný na adresu trvalého bydliska Ž.. W.. L.. Š. XXX/XX, pričom prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol dňa 15.3.2010, opakované doručenie dňa 16.3.2010 a v rovnaký deň bola zásielka uložená. Dňa 8.4.2010 bola zásielka vrátená Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Totožný postup doručovania bol aj v prípade platobného výmeru zo dňa 8.3.2010, č.k.: PV 501/01533/2010, č. návrhu: 1033077513. Vychádzajúc z konštatovaného má súd za to, že povinný preukázal, že v čase doručovania platobných výmeroch, ktoré tvoria exekučné tituly v tomto konaní sa nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, ale na adrese prechodného bydliska v Závode 642, z ktorého dôvodu bol aj evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR v Malackách, a nie v Žiline, kde má trvalé bydlisko. Exekúcia môže byť riadne vedené len na základe vykonateľného exekučného titulu. Nakoľko platobné výmery neboli povinnému riadne doručené, tieto nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, z ktorého dôvodu súd námietkam povinného v celom rozsahu vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.