Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_ZA-32S-21-2023.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-32S/21/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ PROXIMA, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 784/5, 010 01 Žilina, IČO: 36 384 224, 2/ MARCOOP ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR, s.r.o., so sídlom Na Bystričku 14/A, 036 01 Martin, IČO: 36 851 981, 3/ Obec Jazernica, so sídlom Jazernica 50, 038 44 Jazernica, IČO: 00 316 725, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OOP3-2023/006844-003 zo dňa 31.01.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu zo dňa 31.03.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31.03.2023, doručenou Krajskému súdu v Žiline, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/006844-003 zo dňa 31.01.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Turčianske Teplice, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-TR-OSZP/2022/000381-023 zo dňa 06.07.2022, ktorým ten rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „IBV Jazernica - Západ“ predložená navrhovateľom – PROXIMA, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 784/5, 010 01 Žilina, IČO: 36 384 224, zastúpený spoločnosťou MARCOOP ARCHITEKTONICKÝ ATELIÉR, s.r.o., so sídlom Na Bystričku 14/A, 036 01 Martin, IČO: 36 851 981, sa nebude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“). Zároveň prvostupňový orgán podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uložil navrhovateľovi podmienky, ktoré majú eliminovať alebo zmierňovať vplyvy na životné prostredie.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil poukazom na ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“). Vo vzťahu k ochrane životného prostredia poukázal na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti, ktoré vystupujú do popredia pri jeho ochrane súdnou cestou. Predmetné princípy je možné použiť v prípadoch ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí a podľa žalobcu je potrebné ich spájať s inštitútom odkladného účinku. Ďalej poukázal na to, že vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia
sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je napadnuté rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej uviedol, že princíp právnej istoty je vnútorne spravovaný dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Žalobca má za to, že je potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z uvedených možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil tomu druhému. S poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky zakazujúcu prílišný formalizmus má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku. Pri rozhodovaní priznania odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok znamenalo by to, podľa žalobcu, nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
3. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 09.05.2023 vyzval žalovaného a ďalších účastníkov konania, aby sa vyjadrili k správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nedostatočne konkretizuje hroziace následky, ktoré by okamžitým výkonom rozhodnutia mohli nastať a spôsobiť tak závažnú ujmu na životnom prostredí. Žalovaný cituje uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/125/2019 zo dňa 06.08.2019, v ktorom súd uviedol, že na priznanie odkladného účinku žalobe nestačí, aby existovala len potencialita akejsi hrozby, pretože hrozba musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty, na ktorom je budovaný právny štát. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, pričom takéto rozhodnutie má mimoriadny charakter, a to z dôvodu, že súd tu ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý je nutné hľadieť ako na zákonný a vecne správny, pokiaľ nebol ako celok zákonným postupom zrušený. Takéto rozhodnutie správneho súdu je preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré sú zákonodarcom vymedzené v § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP, pričom správny súd musí mať dostatočne osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade s týmto ustanovením. Preto sa od navrhovateľa odkladného účinku vyžaduje, aby tento jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenie, resp. je povinnosťou navrhovateľa osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, pričom hrozba musí byť priama a nie len hypotetická, a tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Žalovaný má za to, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Ďalší účastníci konania sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadrili.
4. Podľa § 1 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zriaďujú: a) Správny súd v Banskej Bystrici, b) Správny súd v Bratislave, c) Správny súd v Košiciach.
5. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: a) z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, b) z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave, c) z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
6. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
9. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný právny predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
11. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k predmetnému návrhu žalobcu, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.
12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba všeobecnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by dôvodil splnenie podmienok podľa § 185 písm. a) SSP. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).