Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-56-2013.pdf
PDF · 77.14 KB
Case nature
Subarea
11Co/56/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: M. K., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, N. č. XXXX/XX, E., proti odporcovi: N. K., nar. XX.XX.XXXX, N. č. XXXX/XX, E., zastúpenému: Mgr. Valér Podoľskij, advokát, Námestie slobody č. 1, Humenné, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18C/82/2012 - 87 zo dňa 19. marca 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd predmetným uznesením vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a úplne vylúčil odporcu z užívania X-izbového bytu č.X/X P v bloku č. G vo vchode č. XX na ulici N. č. XXXX v E., ktorého prenajímateľom je Mesto Humenné a v ktorom býva navrhovateľka s maloletými deťmi N. K., nar. XX.X.XXXX, a I. K., nar. X.X.XXXX, až do právoplatného skončenia konania, vedeného Okresným súde Humenné pod sp. zn. 18 C 82/2012, v zmysle § 102 ods. 1, § 75 ods. 2, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 77 O.s.p.. Zároveň vyslovil, že o trovách konania predbežného opatrenia rozhodne vo veci samej podľa § 145 O.s.p.. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi, uvádzanými navrhovateľkou a pri rozhodovaní prihliadal aj na záujmy maloletých detí, pre ktoré je zdravé sociálne prostredie nevyhnutné pre telesný a psychický vývoj. Poukázal tiež na to, že odporca má kde bývať, keďže uviedol, že býva u rodičov.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie odporca písomným podaním zo dňa 16.4.2013 z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Zdôrazniac charakter inštitútu predbežného opatrenia namietal, že okresný súd skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo nezistil a vydanie predbežného opatrenia je v rozpore s účelom tohto právneho inštitútu podľa § 74 ods. 1 O.s.p.. V tomto prípade absentuje nevyhnutnosť bezodkladne zabezpečiť takúto ochranu, a to vzhľadom na to, že navrhovateľka sa v súčasnosti zdržiava u sestry, čo uvádza v čestnom vyhlásení ona sama, jej matka a sestra. Sestra pritom rozporuplne a schizofrenicky uvádza, že deti museli odísť z domu zo strachu a nemajú kde bývať, pritom na druhej strane tvrdí, že deti majú u nej vytvorené vhodné podmienky na bývanie. Vyhlásenia matky a sestry považuje za plne nevierohodné a dostatočne nepreukazujúce nutnosť vydania predbežného opatrenia, nakoľko ide o osoby jej blízke, ktoré sú navyše navrhovateľkou ovplyvňované a zaujaté voči osobe odporcu. Uviedol, že za súčasného stavu neexistuje naliehavosť bezodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, nakoľko navrhovateľka sa zdržiava mimo predmetného bytu, a v prípade, keby sa odvolateľ odsťahoval z predmetného bytu, ostal by ten prázdny. Súd nesprávne aplikoval právnu normu o predbežnom opatrení, na ktorej použitie neboli splnené predpoklady. Súd taktiež nedostatočne zistil skutkový stav. Ďalej uviedol, že on nemá v súčasnosti vytvorené iné vyhovujúce bytové podmienky, aké má v predmetnom byte. Jeho rodičia bývajú v dvojizbovom byte v E., ku ktorému on nemá ani vlastnícke a ani užívacie právo, pričom otec je veľmi ťažko zdravotne postihnutý - má operovaný bypass a jeho matka je starobná dôchodkyňa. Za nepravdivé vyhlásil tvrdenia navrhovateľky, že ju uráža a vyhráža sa jej. V tomto prípade chýbajú podmienky nutnosti úpravy
pomerov, nakoľko obdobné absurdné tvrdenia navrhovateľka uvádzala už vo svojej žalobe na zrušenie spoločného nájmu bytu manželmi po rozvode, t.j. v žalobe vo veci samej. Okolnosti medzi ním a navrhovateľkou sa nezmenili a už v čase podania návrhu vo veci samej súd prvého stupňa správne vyhodnotil absurdnosť tvrdení navrhovateľky tým, že vydal uznesenie o prerušení konania. Podľa odvolateľa, ak by tu boli skutočne dôvody na nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľka by návrh podala oveľa skôr. Navrhovateľka sa v záujme doslova vyštvať odporcu z predmetného bytu neobratne snaží umelo vytvárať dôkazy vo svoj prospech, a tým nahrádzať absenciu akýchkoľvek dôkazov v jej prospech a za rukojemníka používa staršiu dcéru maloletú N.. Odvolateľ uviedol, že má snahu starať sa o svoje maloleté deti a chce im vytvoriť priaznivé prostredie na výchovu a vývoj. Navrhovateľka však svojim provokačným správaním má neustále tendenciu vyvolávať hádky, resp. problémy, čo sa jej však nedarí, a preto sa uchyľuje k úmyselnému manipulovaniu dcér voči nemu. Zneužíva ďalej orgány činné v trestnom konaní a súd na dosiahnutie pre ňu priaznivého súdneho rozhodnutia v konaní ohľadne úpravy rodičovských práv k maloletým deťom a v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu manželmi po rozvode. V tomto smere podotkol, že nebol doposiaľ právoplatným rozhodnutím postihnutý ani len za spáchanie priestupku. Odvolateľ prehlásil, že žiadne nebezpečenstvo navrhovateľke, ani ich spoločným deťom nehrozí. Osočovanie jeho osoby a pôsobenie na maloleté dcéry navrhovateľka využíva len v súvislosti so snahou o vytvorenie si chýbajúcich dôkazov. Už samotný fakt, že pätnásťročné dieťa vydá čestné prehlásenie a tým rieši problémy dospelých rodičov, svedčí o tom, že tak konalo pod nátlakom zo strany navrhovateľky. Prístup navrhovateľky v tom zmysle, že na pojednávanie aj za cenu absencií v škole ťahá so sebou aj maloletú dcéru N. na súd bez toho, aby ju súd predvolával, svedčí o jej úplnom zúfalstve v dôsledku nedostatku relevantných argumentov, pričom si neuvedomuje, že zaťahovanie maloletej do problémov dospelých neprispieva jej zdravému vývoju. Odvolateľ tiež vyslovil názor, že v prípade, keď existujú, resp. v čase rozhodovania existovali, nejaké pochybnosti, mal súd v záujme spravodlivého rozhodnutia pristúpiť k výsluchu odporcu, pričom tento by nesmeroval k zmareniu účelu predbežného oparenia, ale naopak, priniesol by objasnenie všetkých sporných skutočností. V závere vyslovil názor, že vydanie napadnutého predbežného opatrenia nahrádza rozhodnutie súdu vo veci samej a predbežne napovedá, ako bude predmetný spor rozhodnutý, čo je podľa platného práva SR a konštantnej judikatúry neprípustné. Taktiež považuje minimálne za sporné a neprípustné, že súd rozhodol predbežným opatrením v čase, keď konanie vo veci samej je jeho právoplatným rozhodnutím prerušené. Odvolateľ preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, alebo aby ho zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 37,81 Eur.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila písomným podaním zo dňa 30.4.2013 navrhovateľka. Vyhlásila, že všetky ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé a naopak, tvrdenia odporcu a jeho právneho zástupcu nepravdivé. Uviedla, že s deťmi sa zdržiavala v byte u svojej sestry z dôvodu obavy o svoj život a v prvom rade o život svojich detí. Sestra sa podieľa na výchove a starostlivosti o deti v čase jej neprítomnosti. Podľa nej, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu prekrúca fakty, a tým zavádza aj súd. Uviedla, že sa v súčasnosti zdržiava v byte aj s deťmi. Ako klamstvo označila aj tvrdenie odporcu o bytových pomeroch jeho rodičov, pretože títo bývajú v 2,5-izbovom byte, kde odporca užíva svoju vlastnú izbu. K vyhláseniu dcéry N. uviedla, že táto vyvinula vlastný záujem podieľať sa na súdnom konaní, keďže bola niekoľkokrát svedkom verbálnych útokov a vyhrážok svojho otca na jej osobu. Naďalej trvá na svojom tvrdení, že má vážne obavy o svoj život a o život svojich detí, pričom poukázala na skutočnosť, že odporca ju už počas manželstva v minulosti psychicky a aj fyzicky týral, čo bolo hlavným dôvodom rozvodu, a psychické týranie pretrváva dodnes. Za nemenej dôležité považuje to, že sám odporca priznal svoje nevyspytateľné správanie a liečil sa aj u psychiatra, čo teraz samozrejme popiera. Navrhla, aby odvolací súd odvolaniu odporcu nevyhovel.
Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 74 a nasl. O.s.p., upravujúcich predbežné opatrenie, ktoré svojim charakterom a cieľom predstavuje zabezpečovací inštitút v občianskom súdnom konaní, považuje odvolacie námietky odporcu v predmetnej právnej veci za nedôvodné. Súd sa v prípade rozhodovania formou predbežných opatrení vyrovnáva len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu na jeho nariadenie a z príslušnej právnej úpravy najmä hmotného práva, bez nutnosti vykonávať rozsiahle dokazovanie. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd skúma to, či je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, a ak áno, v akom rozsahu. Vychádza pritom z naliehavosti potreby tejto úpravy, pričom zohľadňuje závažnosť možných následkov, ktoré by v prípade nevydania predbežného opatrenia mohli nastať. V neposlednom rade musí prihliadať aj na intenzitu zásahu jeho nariadenia do práv a oprávnených záujmov osôb, ktoré sú predbežným opatrením postihnuté.
Zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu, za splnenia zákonných podmienok, predbežným opatrením v danom prípade na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov i obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným (§ 705a Občianskeho zákonníka).
Vychádzajúc z citovaného hmotno-právneho zákonného ustanovenia, neobstojí odvolacia námietka absencie preukázania podmienok na nariadenie predbežného opatrenia v danom prípade, lebo odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, vychádzajúc z podaného návrhu o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželov po rozvode a z navrhovateľkou vyslovených skutočností, týkajúcich sa správania odporcu, potvrdených najmä vyjadrením maloletej dcéry účastníkov N. (vo veku 15 rokov), je toho názoru, že je tu preukázaná existencia reálnej obavy, pre ktorú sa navrhovateľke a maloletým spoločným deťom účastníkov ďalšie spolužitie s odporcom v jednej domácnosti stalo neznesiteľným. Táto reálna obava z hrozby násilím sama osebe stačí v zmysle hmotnoprávnej úpravy možnosti zániku spoločného nájmu bytu v prípade rozvedených manželov podľa § 705a Občianskeho zákonníka na to, aby súd na návrh obmedzil užívacie právo jedného z nájomcov, pričom súd berie do úvahy nemenej dôležitý záujem maloletých detí.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, keďže mal rovnako ako okresný súd za preukázanú naliehavosť potreby navrhovanej dočasnej úpravy, potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, považujúc ho za vecne správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami § 75 O.s.p. (§ 219 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.