Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-197-2013.pdf
PDF · 75.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/197/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ J. B., nar. XX. X. XXXX, v rade 2/ R. B., rod. P., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom Q. XX, obaja zastúpení Mgr. Ivetou Žerebákovou, advokátkou so sídlom v I., V.. A. X. XX proti odporcovi J. E., nar. X.. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, zastúpenému JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom so sídlom v I., Š. R. X, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Ružomberku, č.k. 5C/156/2010-236 zo dňa 13. marca 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k parcele KNC č. 3095/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 a KNC č. 3095/17 - záhrady o výmere 172 m2 v k.ú. K., vytvorených geometrickým plánom č. 10913262-44/2010 zo dňa 20. 10. 2010, overeného Správou katastra v Ružomberku dňa 8. 11. 2010, ako i určenia, že navrhovateľka v rade 2/ je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 7/84-ín k nehnuteľnostiam KNC parcely č. 3095/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 a KNC parcely č. 3095/17 - záhrady o výmere 172 m2 v k.ú. K., vytvorených geometrickým plánom č. 10913262-44/2010 zo dňa 20. 10. 2010. Zároveň zamietol návrh navrhovateľa v rade 1/, ktorý sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 7/84- ín k nehnuteľnostiam KNC parcely č. 3095/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 a KNC parcely č. 3095/17 - záhrady o výmere 172 m2 v k.ú. K., vytvorených tým istým geometrickým. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, keď konštatoval, že navrhovatelia nemohli nadobudnúť spoluvlastnícke podiely každý 7/84-ín k nehnuteľnostiam vytvoreným geometrickým plánom č. 10913262-44/2010 zo dňa 20. 10. 2010, lebo tieto nehnuteľnosti, ako bolo preukázané, užíva odporca ako súčasť svojich pozemkov parcely CKN č. 3095/3 a 3095/5, a preto ani nemohli splniť jednu zo základných podmienok vydržania, a to nerušenú držbu nehnuteľností. Pokiaľ navrhovatelia sa domáhali určenia bezpodielového spoluvlastníctva v spoluvlastníckom podiele 35/42- ín k nehnuteľnostiam, a to KNC parcely č. 3095/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2 a KNC č. 3095/17 - záhrady o výmere 172 m2 na základe kúpnych zmlúv, tu súd konštatoval, že v kúpnych zmluvách prevádzané pozemky sú označené len údajmi podľa pozemkovej knihy, sú neurčité a nezrozumiteľné a ako také preto i neplatné.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovatelia. Žiadali napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že prvostupňový súd, hoci vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, nesprávne právne posúdil vec. Prvostupňový súd nemal dôvod opätovne preskúmavať
riadne zavkladované kúpne zmluvy, ktoré boli zapísané do pozemkovej knihy z hľadiska ich absolútnej neplatnosti. Odporca predložil rozsudky najvyššieho súdu, ktoré nemajú nič spoločné s prejednávanou vecou, nakoľko sa jedná o vkladové konanie, ktoré povoľuje správny orgán, a to do budúcna. Odporca zároveň neuniesol dôkazné bremeno, že v držbe nie sú navrhovatelia dobromyseľní, nakoľko vlastníctvo odvodzovali priamo od pozemnoknižných vlastníkov a na to uvádzali, že súdy spravidla požadujú, aby účastník, ktorý tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, vedel svoje vlastníctvo dôvodiť od posledného vlastníka, ktorý bol zapísaný v pozemkovej knihe. Oprávnená držba je odvodená od pôvodných vlastníkov navrhovateľov a súd túto skutočnosť prehliadol, ani sa nevysporiadal s nadobudnutím vlastníckeho práva navrhovateľov ako pozemnoknižných vlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe. Súd sa len stroho vyporiadal s tým, že ide o absolútnu neplatnosť zmlúv, avšak ak je už dotknuté právo v pozemkovej knihe, zmluvy sa považujú za platné. Práve odporca nepreukázal v konaní odôvodnenie svojho vlastníctva, ani k jeho zameraným pozemkom, pretože pristúpil k oprávnenej držbe aj napriek tomu, že nemal odkúpené nehnuteľnosti. Nesúhlasili ani s tvrdením svedka D. E., že k vytýčeniu hranice došlo na základe geometrického plánu, nakoľko by museli obe zmluvné strany s takýmto priebehom hranice súhlasiť. Priebeh pozemnoknižnej hranice parcely č. 1085/3 nebol ani odporcom spochybňovaný, nakoľko keďže sa jedná o združené pozemky, najdôležitejšia hranica je hranica pozemnoknižná. Svedok P. sa nevedel vyjadriť k odpredaju parcely č. 1085/3 odporcovi, čo je práve v rozpore s úvahou súdu k tomu, či pozemok zameraný odporcom sa skladá z troch, prípadne viacerých pozemkov. Otázka identifikácie v tomto konaní ostala podľa ich názoru spornou, preto súd mal nariadiť znalecké dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti. Pokiaľ tak neučinil, odňal im právo na súdnu ochranu.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Navrhovatelia poukazovali na to, že geometrický plán č. 14/98 si dali vyhotoviť, nakoľko chceli mať vedomosť o priebehu pozemnoknižnej hranice. Tento plán bol vyhotovený dňa 15. 2. 1999, pričom všetky kúpne zmluvy boli vyhotovené podľa údajov v pozemkovej knihe a uzatvorené v roku 1998, z čoho bezpochybne vyplýva, že sama nevedela, ktoré časti zemského povrchu kupuje. Práve preto sa judikatúra zhodla v tom, že kúpne zmluvy vyhotovené podľa údajov v pozemkovej knihe trpia neurčitosťou a aj absolútnou neplatnosťou. Nemohlo dôjsť ani k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu 1/6 k novovytvoreným pozemkom, nakoľko žalobkyňa nedržala predmetné pozemky. Pokiaľ navrhovatelia poukazujú, že súd priznal vlastníctvo odporcovi, táto skutočnosť podľa jeho názoru sa nezakladá na pravde, nakoľko súd o jeho vlastníctve nerozhodoval, ani sa nemohol takouto otázkou zaoberať. Konanie o určenie vlastníctva je návrhovým konaním, a preto je súd viazaný návrhom a mohol sa zaoberať len tým, čo navrhli navrhovatelia.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, navrhovatelia sa svojím návrhom domáhajú určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám KNC č. 3095/16 a 3095/17, vytvorených geometrickým plánom č. 10913262-44/2010 zo dňa 20. 10. 2010, keď tvrdia, že tieto parcely boli vytvorené z parcely č. 1085/3, zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území K., ku ktorej nadobudli vlastnícke právo v časti vydržaním na základe osvedčenia a v časti prevodom na základe kúpnopredajných zmlúv. Odporca naopak tvrdí, že tieto parcely sú súčasťou parciel vedených na LV č. XXX pre katastrálne územie K. ako parcela KN č. 3095/3 a 5, ktoré vlastnícky patria jemu.
Vychádzajúc z týchto skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či navrhovatelia mohli nadobudnúť vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám KNC č. 3095/16 a 3095/17 na základe titulov, od ktorých svoje vlastnícke právo odvodzovali. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh zamietol.
Navrhovatelia sú vedení ako vlastníci parcely EKN 1085/3, zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území K.. Údaje v katastri nehnuteľností register „E“ nie sú záväznými údajmi katastra. Parcela registra E KN je parcela, ktorú nenájdeme na katastrálnej mape. Je to pôvodná parcela (z pozemkovej knihy), ktorá sa nachádza na pôvodných mapách. Jej hranice nie sú v teréne viditeľné. Je možné ju geometrickým plánom obnoviť do registra C KN. Takto bude mať presnú výmeru a súradnice lomových bodov. Naproti
tomu parcela C KN je parcela, ktorá sa nachádza na katastrálnej mape, jej hranice sú viditeľné v teréne a každý pozemok má pridelené parcelné číslo, pričom súčasne tieto parcely tvoria katastrálne územie.
Pokiaľ teda navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke právo od právnych úkonov (osvedčenie o vydržaní, kúpne zmluvy) z roku 1998, kedy kupovali nehnuteľnosti v pozemnoknižnom stave bez identifikácie, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo i k novovytvoreným nehnuteľnostiam, ktoré už v tom čase boli vedené v registri „C“ ako parcela C KN 3095/3 a 5 vlastnícky patriace odporcovi.
Pokiaľ išlo o posúdenie otázky vydržania, aj v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Osvedčenie bolo vydané v roku 1998 na pozemnoknižný stav, ktorý nezodpovedal stavu reálnemu a v tom čase nemohli ani navrhovatelia reálne novovytvorené parcely držať, keďže už boli súčasťou C KN parciel. Tak ako je to už vyššie uvedené, navrhovatelia mohli nadobudnúť vlastníctvo k pôvodnej pozemnoknižnej parcele len v rozsahu - vo výmere, akú v skutočnosti mala ku dňu uzatvorenia kúpnopredajných zmlúv, čo by boli i zistili v prípade riadnej identifikácie predmetu zmluvy, a preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.