Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52C-58-2011.pdf
PDF · 91.55 KB
Case nature
Subarea
52C/58/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: U. Y., bytom B.X. X, I., zastúpený Mgr. Petrom Reom, advokátom so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti odporcom: 1. A. C., bytom Š. XX, I., zast. MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 6 906,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni v I. rade trovy právneho zastúpenia v sume 2 406,96 Eur k rukám právneho zástupcu odporkyne v I. rade, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v II. rade trovy konania v sume 250,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania štátu vo výške 248,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15. 03. 2011 sa navrhovateľ domáhal od odporcov spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 6 906,67 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 02. 2013 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. Žiada aby súd rozhodol o trovách konania tak, že v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania neprizná. Návrh týkajúci sa nepriznania trov konania odôvodňuje pohnútkami, ktoré ho viedli k podaniu návrhu a zároveň z dôvodu jeho majetkových, sociálnych a osobných pomerov. Návrh sa rozhodol podať v dobrej viere potom, ako mu lekár vydaním lekárskeho posudku potvrdil, že má nárok na náhradu škody na zdraví vo výške uvedenej v posudku. Ako osoba bez medicínskeho vzdelania si však nijako nemohol overiť pravdivosť zistení lekára. V priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom súdny znalec
rozporoval zistenia ošetrujúceho lekára a určil, že mu prináleží náhrada omnoho nižšia než určil ošetrujúci lekár. Nie je preto možné označiť konanie navrhovateľa za zavinenie zastavenia konania. Dáva do pozornosti, že je invalidným dôchodcom, ktorého mesačný príjem neumožňuje uhradiť trovy konania naraz. Mesačnými splátkami spláca iné dve náhrady trov súdnych konaní a vynakladá nemalé finančné prostriedky na osobné úsilie pri zaopatrení svojej nevládnej 86 ročnej matky.
Odporkyňa v I. rade sa k žiadosti navrhovateľa o nepriznanie trov konania odporcom vyjadrila podaním zo dňa 03. 04. 2013 tak, že považuje za nespravodlivé, aby znášala náklady sporu vyvolaného navrhovateľom, obzvlášť keď bola v spore de facto úspešná, pričom od počiatku zotrvávala na svojich odôvodnených tvrdeniach. Má za to, že navrhovateľ od počiatku mohol a mal vedieť, že jeho nárok je nedôvodný. Navrhovateľ nesie objektívne zodpovednosť za dôvodnosť svojej žaloby.
Odporca v II. rade sa k žiadosti navrhovateľa o nepriznanie trov konania odporcom vyjadril podaním zo dňa 10. 04. 2013 tak, že žiadosť navrhovateľa považuje za nedôvodnú. Navrhovateľ vzal návrh späť na základe vykonaného znaleckého dokazovania, v ktorom vyšli najavo skutočnosti, ktoré odporca v II. rade tvrdil od začiatku sporu, a to hneď pri prvom úkone ktorý mu patril - vyjadrenie zo dňa 20. 05. 2011. Navyše navrhovateľ bol o nedôvodnosti nároku písomne informovaný ešte pred samotným začatím súdneho konania listom odporcu v II. rade zo dňa 29. 12. 2010. Postoj odporcu v II. rade (aj odporcu v I. rade) sa v priebehu konania nijako nemenil a po celú dobu trvania sporu trval na zamietnutí žaloby. Navrhovateľ aj napriek uvedenému trvala na žalobnom návrhu a pokračovaní v konaní. V priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce dôvodnosť jeho nároku a preto ešte pred samotným zamietnutím žaloby vzal žalobu späť. Týmto svojim konaním zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. S poukazom na uvedené považujú za nedôvodnú a nespravodlivú aj požiadavku navrhovateľa, ktorou žiada aby súd v zmysle § 150 O.s.p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o žiadosť o preukázanie jeho majetkových pomerov, túto požiadavku považuje za neopodstatnenú, irelevantnú a šikanóznu. Nikde nie je uvedené, že súd má skúmať majetkové pomery neúspešného účastníka a už vôbec nie, že má skúmať majetkové pomery úspešného účastníka. Odporca je však úspešnou a prosperujúcou spoločnosťou. Navrhovateľ je zastúpený advokátom, čo taktiež vypovedá o jeho majetkových pomeroch.
Odporcovia v I. a II. rade so späťvzatím návrhu a zastavením konania súhlasili, čo potvrdili svojím podpisom v súdnej zápisnici zo dňa 20. 02. 2013. Uplatňujú si náhradu trov konania.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení, a teda z dôvodu späťvzatia podaného návrhu súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľa so súhlasom odporcov v I. a II. rade zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska. Nárok na náhradu trov konania teda musí mať oporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Nakoľko navrhovateľ podaním nedôvodného návrhu, ktorý vzal následne späť, procesne zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, má v zmysle ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. povinnosť uhradiť trovy tohto konania.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Ustanovenie § 150 ods. O.s.p. predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je, existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 M Cdo 2/2008).
Súd s poukazom na vyššie uvedené účastníkov konania vyzval, aby preukázali svoje majetkové pomery. Výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 19. 03. 2013 a následne samotnému navrhovateľovi dňa 21. 05. 2013 (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ a jeho právny zástupca na výzvu súdu v stanovenej lehote nereagovali, a osobné zárobkové a majetkové pomery navrhovateľa nepreukázali. S poukazom na uvedené, keď navrhovateľ napriek tomu, že aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. sám požadoval, neposkytol súdu potrebnú súčinnosť, má súd za to, že navrhovateľ existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa daného prípadu s poukazom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, nepreukázal. Bolo v záujme navrhovateľa preukázať ním tvrdené skutočnosti, a teda opodstatnenosť návrhu na výnimočné nepriznanie trov konania v zmysle § 150 O.s.p. a pokiaľ tak neučinil a súdu neposkytol žiadnu súčinnosť, súdu nezostalo iné ako priať záver, že podmienky pre výnimočné nepriznanie trov konania z dôvodu zlej osobnej, majetkovej a finančnej situácie navrhovateľa splnené neboli.
Súd sa zaoberal aj ďalšími okolnosťami rozhodujúcimi pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dané ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného ustanovenia.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že daná právna vec a ani okolnosti s ňou súvisiace nenesú žiadne znaky výnimočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o tom, že by niektorému z účastníkov nemala byť priznaná náhrada trov konania a len samotná skutočnosť, že sa navrhovateľ domáhal náhrady škody za poškodenie zdravia, prijatie záveru o celkom výnimočnom prípade neodôvodňuje. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať ani fakt, že navrhovateľ sa nároku voči odporcom domáhal v tomto konaní s poukazom na lekársky posudok svojho ošetrujúceho lekára, ktorého správnosť vyvrátilo znalecké dokazovanie vykonané v tomto konaní. Ako to správne uviedli odporcovia, nedôvodnosť návrhu a teda i nesprávnosť lekárskeho posudku tvrdili od začiatku sporu a to hneď pri prvom úkone ktorý im patril. Ich postoj sa nijako nemenil ani v priebehu konania a po celú dobu trvania sporu trvali na zamietnutí žaloby. Navrhovateľ aj napriek uvedenému trval na žalobnom návrhu a pokračovaní v konaní a keďže v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce dôvodnosť jeho nároku, ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu vzal návrh späť. Tieto skutočnosti neodôvodňujú
prijatie záveru o výnimočných okolnostiach daného prípadu, a teda ani aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. spočívajúcu v nepriznaní náhrady trov konania odporcom.
Zákon zdôrazňuje, že na to, aby súd použil ust. § 150 ods. 1 O.s.p., musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom jeho výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach prejednávanej veci, tak i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností súd s poukazom na svoje vyššie uvedené právne závery, prial záver o tom, že v danom prípade podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. splnené neboli.
Z uvedených dôvodov súd priznal odporcom náhradu trov konania, tak ako je uvedené nižšie.
Trovy konania odporcu v I. rade predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. pozostávajú z:
1/ Sedem úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 237,34 Eur /bez DPH/ (§ 10 ods. 1 písm. vyhlášky) vychádzajúc z hodnoty veci 6.906,67 Eur:
- prevzatie a príprava zastúpenia 12. 09. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky)
- písomné podanie na súd vo veci samej 27. 09. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní 28. 09. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 08. 11. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní 09. 11. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 10. 12. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní 20. 02. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 158,22 Eur /bez DPH/ (§ 10 ods. 1 písm. vyhlášky):
- ďalšia porada s klientom 07. 11. 2011 (§14 ods. 2 písm. a) vyhlášky),
3/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 118,67 Eur /bez DPH/ (§ 10 ods. 1 písm. vyhlášky):
- odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré nie vo veci samej 24. 01. 2012 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky),
4/ Režijný paušál - 6 x 7,41 Eur + 2 x 7,63 Eur + 1 x 7,81 Eur, spolu 67,53 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu 2.005,80 Eur + 20 % DPH, t. j. 2.406,96 Eur.
Súd priznal odporkyni v I. rade náhradu trov právneho zastúpenia podľa ich vyčíslenia zo dňa 21. 02. 2013, nakoľko boli vyčíslené správne a primerane v súlade s citovanou vyhláškou.
Trovy konania odporcu v I. rade predstavujú zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 250 Eur, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v II. rade ako náhradu trov konania.
Podľa §148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd zaviazal na úhradu trov konania štátu vo výške znalečného vyplateného štátnych finančných prostriedkov na základe Uznesenia č. k. 52C/58/2011 - 114 zo, t. j. vo výške 248 Eur, v konaní neúspešného navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).