Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-47-2013.pdf
PDF · 76.47 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V. O., dieťa rodičov B. O., bytom V. č. XXX a U. O., bytom Obec V., prechodne J. XXX/XX, V. O., o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. februára 2013, č.k. 6P/7/2013-20, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého U. sumou 110 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do rúk otca dieťaťa, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Zmenil takto rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 09.11.2010, č.k. 5C/93/2010-16 v časti o zverení maloletého U. do osobnej starostlivosti matky a rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 05.10.2011, č.k. 3P/61/2011-17 v časti o výživnom na maloletého U.. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.11.2010, č.k. 5C/93/2010-16 bolo manželstvo rodičov maloletého U. rozvedené a maloleté deti S. a U. boli zverené do osobnej starostlivosti matke, pričom otec sa zaviazal prispievať na ich výživu po 80 Eur mesačne na každé dieťa. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 05.10.2011, č.k. 3P/61/2011-17 bola schválená rodičovská dohoda o výške výživného na maloletého U. po 110 Eur mesačne, od 01.10.2011, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011. Priemerný čistý mesačný zárobok otca v tom čase predstavoval 421,60 Eur a matky 413 Eur mesačne. Obaja rodičia mali dve vyživovacie povinnosti, pričom výživné na maloletú S. zvyšované nebolo. Maloletý U. od septembra 2011 začal navštevovať Spojenú školu internátnu v O. pre deti so zrakovým postihnutím, čím podstatne vzrástli matke náklady na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb a došlo k zvýšeniu výživného. V súčasnosti maloletý U. naďalej navštevuje školu pre zrakovo postihnuté deti v O. a je žiakom X. ročníka. Priemerný netto zárobok otca maloletého U. je 429 Eur mesačne a matky maloletého 469 Eur mesačne. Obaja rodičia majú naďalej dve vyživovacie povinnosti. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa špecifikoval aj výdavky obidvoch rodičov. Poukázal na to, že maloletý U. je vo veku, keď sa má podieľať na rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov bude zverený do osobnej starostlivosti. Rozhodol sa, že chce, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca a pretože jeho rodičia takéto rozhodnutie rešpektujú, súd prvého stupňa konštatoval, že bolo jeho povinnosťou zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otcovi. Matke určil výživné v rovnakej výške, aké bolo určené doposiaľ otcovi maloletého.
Proti rozsudku vo výroku o výživnom na maloletého podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Domáhala sa zmeny napadnutého rozsudku a určenia výživného vo výške 80 Eur mesačne, a to v rovnakej čiastke ako je určená vyživovacia povinnosť otca na dcéru S.. Poukazovala na svoje mesačné výdavky, ktoré predstavujú sumu 366 Eur a jej príjem, ktorý je vo výške cca 430 Eur. Uviedla, že v dôsledku uvedenej zlej finančnej situácie nie je schopná doplácať rozdiel výživného na maloletého U..
Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, t.j. vo výroku o výživnom podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní môže súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Preskúmaním veci bolo zistené, že prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, správne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také okolnosti, ktoré by dávali podklad pre odlišné rozhodnutie vo veci.
Súdne rozhodnutia v oblasti starostlivosti o maloleté deti nie sú nemenné a podliehajú zmenám.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia, týkajúceho sa výkonu rodičovských práv a povinností je zmena pomerov, ktorá musí byť závažného charakteru. Pre odlišné rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletú dieťaťu, najmä pokiaľ ide o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, musí mať súd preto preukázané, že od vydania predchádzajúceho rozhodnutia nastala taká zmena pomerov, týkajúca sa dieťaťa, prípadne rodičov, ktorá odlišné rozhodnutie vo veci odôvodňuje.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle citovaného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností (na jednej, či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napríklad o také zvýšenie, či zníženie zárobku, prípadne iných príjmov alebo ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa inak použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a zabezpečuje potrebu jeho bývania.
V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval dôsledne podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a v súlade so súdnou praxou.
Z obsahu spisu vyplýva, že výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý nadobudol právoplatnosť, bol zverený maloletý U. do osobnej starostlivosti otca, čím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.11.2010, č.k. 5C/93/2010-16 v časti o zverenie maloletého U. do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.10.2011, č.k. 3P/61/2011-17, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011 bola schválená dohoda rodičov, ktorou sa otec zaviazal prispievať na maloletého U. výživným vo výške 110 Eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2011. Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého U. zo sumy 80 Eur na 130 Eur mesačne z dôvodu, že od doby poslednej úpravy výživného sa podstatne
zmenili pomery na strane maloletého U., ktorý od septembra 2011 začal navštevovať Spojenú školu internátnu v O. pre deti so zrakovým postihnutím, čím podstatne vzrástli náklady na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb.
V súvislosti s úpravou výživného, v dôsledku zmeny predchádzajúceho rozhodnutia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti, krajský súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného sa potreby maloletého (na úhradu ktorých je výživné určené), ktorý navštevuje Spojenú školu internátnu v O. pre deti so zrakovým postihnutím, nezmenili. Uspokojovanie základných potrieb maloletého U., ale aj iných potrieb nevyhnutých pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžadujú náklady, ktoré presahujú aj súdom prvého stupňa určenú výšku výživného. Tieto náklady majú predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť uhradené potreby dieťaťa súvisiace s jeho zdravotným stavom, výchovou, záujmami a vzdelávaním. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je však limitovaná schopnosťami, možnosťami, majetkovými a zárobkovými pomermi jeho rodičov. Preto i napriek tej skutočnosti, že potreby dieťaťa sú s prihliadnutím k jeho zdravotnému stavu, cestovným do Bratislavy, ako aj ďalšími výdavkami vyššie, vzhľadom na možnosti osoby povinnej, t.j. matky výživné na maloletého 110 Eur mesačne je primerané.
S poukazom na tieto skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení vyživovacej povinnosti matky na maloletého U. potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .