Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/10/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. V., Z. X, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. V., F. X a H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. V., Z. X, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 11. 02. 2013, č. k. -76, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01. 02. 2005 sp. zn. vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživného zo strany otca na mal. E. zo sumy 23,23 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne počnúc dňom 01. 04. 2012 s povinnosťou otca platiť výživné k rukám matky vždy do 15. dňa tohto ktorého mesiaca vopred. Zaostalé výživné za obdobie od 01. 04. 2012 do 31. 01. 2013 vo výške 690,93 Eur súd povolil otcovi splácať po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01. 02. 2005 č. k. -82. Citovaným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola mal. E. zverená do výchovy matke s povinnosťou otca platiť výživné 23,23 Eur (700 Sk) mesačne. V čase tejto úpravy výživného mal. E. bola vo veku 3 rokov, navštevovala materskú školu. Matka pracovala vo firme TIS, v. o. s., R. V. ako predavačka s minimálnou mzdou. Otec pracoval v bezpečnostnej agentúre ABL, s. r. o., J. a jeho priemerný mesačný zárobok činil 10 800 Kč. V súčasnosti maloletá navštevuje 4. ročník Základnej školy v R. V. (od II. polroka prvého ročníka navštevovala Liečebno-výchovné sanatórium F. - L.). Maloletá má zdravotné problémy, navštevuje psychiatrickú ambulanciu raz za tri mesiace, s čím sú zvýšené výdavky v súvislosti s cestovným. Ďalšie výdavky súvisia s tým, že maloletá sa v škole stravuje, pričom mesačný poplatok za stravu predstavuje cca 20 Eur. Matka maloletej je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni a vykonáva prácu na dohodu o vykonaní práce v kaderníckom salóne Y., kde má dojednanú odmenu za kalendárny rok 700 Eur. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej má vyživovaciu povinnosť aj k mal. X.. Matka spolu s deťmi a druhom žijú v prenajatom byte, kde platia nájom 123 Eur mesačne, výdavky na elektrinu a plyn predstavujú cca 40

Eur mesačne. Otec dieťaťa pracuje u zamestnávateľa Mäso ZEMPLÍN, a. s. a jeho priemerný mesačný príjem za obdobie august - december 2011 predstavoval 815,55 Eur a za obdobie január - október 2012 predstavoval 711,15 Eur mesačne, vrátane náhrad preplácaných zamestnávateľom otcovi za vykonané zahraničné pracovné cesty. Otec okrem mal. E. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k H. R., nar. XX. XX. XXXX vo výške 25,36 Eur mesačne a k mal. Z. L., ktorej dátum narodenia otec nevedel uviesť a nebola mu známa ani výška výživného. Zvýšené výdavky má otec v súvislosti s vedenou exekúciou zo strany oprávnenej sociálnej poisťovne, kde dlh predstavuje 600 Eur, ďalší dlh má na zdravotnom poistení vo výške 1 400 Eur. Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a uzavrel, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného zo strany otca z dôvodu, že doposiaľ určené výživné nezodpovedná ani zákonnej výške minimálneho výživného a nezodpovedá ani aktuálnym výdavkom a oprávneným potrebám maloletého dieťaťa. Pri preukázanom príjme otca 700 - 750 Eur mesačne je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 100 Eur mesačne s prihliadnutím aj na dve ďalšie vyživovacie povinnosti a zvýšené výdavky, ktoré má otec v súvislosti s vedením exekučného konania. Súd zároveň uložil otcovi povinnosť podľa druhej vety splácať zaostalé výživné za obdobie od 01. 04. 2012 do 31. 01. 2013 vo výške 690, Eur. Dlžné výživné súd vypočítal ako rozdiel medzi sumou výživného podľa novourčenej výšky výživného a sumou doposiaľ určeného výživného vo výške 23,23 Eur. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30 Eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom nezaplatenie čo i len jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že súd nezohľadnil, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na mal. Z. L., nar. XX. XX. XXXX vo výške 17 Eur mesačne a na mal. H. R., nar. XX. XX. XXXX vo výške 25 Eur mesačne. Ďalej uviedol, že v čase od 06. 12. 2012 do 26. 02. 2013 bol práceneschopný, pričom zamestnávateľ s ním dňa 26. 02. 2013 ukončil pracovný pomer, mesačne spláca dlhy voči Slovenskej konsolidačnej, a. s., vo výške 50 Eur a je voči nemu vedené exekučné konanie zo strany sociálnej poisťovne. Okrem toho mesačne prispieva na úhradu nákladov svojej matke, u ktorej má trvalý pobyt vo výške 110 Eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zvýšil výživné na sumu 40 Eur mesačne. Otec k podanému odvolaniu predložil doklady o pracovnej neschopnosti, rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. -21 o určení jeho vyživovacej povinnosti na mal. Z. L., tiež doložil exekučný príkaz vydaný Exekútorským úradom Stará Ľubovňa - JUDr. Dušan Kormaník, č. k. Ex 241/2006-34 a Ex 118/2006-13, Ex 118/2006-29 a dohodu o rozviazaní pracovného pomeru so zamestnávateľom Mäso Zemplín, a. s..

Matka a kolízny opatrovník k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka k podanému odvolaniu uviedla, že otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k H. R., ktorá je plnoletá.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Správne vyhodnotil jednotlivé zistenia a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospech; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Pre predmetné konanie je dôležitým to, že nejde o rozhodovanie o vyživovacej povinnosti po prvýkrát. Súd sa v tomto konaní správne zaoberal tým, či došlo k takej závažnej podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktorá môže privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia.

Predchádzajúca úprava výživného zo strany otca bola určená rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 01. 02. 2005, č. k. -82. S účinnosťou od 01. 03. 2005 bola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca sumou 700 Sk mesačne (23,23 Eur). V tom čase maloletá navštevovala predškolské zariadenie, otec bol zamestnaný v bezpečnostnej agentúre ABL, s. r. o., Praha s čistým mesačným príjmom 10 800 Kč. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec mal okrem maloletej E. ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. H. R., nar. XX. XX. XXXX a k mal. Z. L., nar. XX. XX. XXXX. Matka dieťaťa bola zamestnaná vo firme TIS, v. o. s., Stará Ľubovňa a mala vyživovaciu povinnosť len k mal. E.. Od tohto rozhodnutia došlo k výraznej zmene pomerov v tom, že mal. E. je v súčasnosti už žiačkou 4. ročníka základnej školy. Má zdravotné problémy, navštevuje psychiatrickú a očnú ambulanciu, v súvislosti s čím vznikajú zvýšené náklady. Ďalšie výdavky na maloletú predstavujú náklady na stravné v základnej škole cca 20 Eur mesačne a bežné výdavky, ktoré súvisia so zakupovaním oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, stravy a školských pomôcok. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, vykonáva prácu na dohodu o vykonávaní práce s odmenou za kalendárny rok 700 Eur. Matke pribudla vyživovacie povinnosť k dcére X. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorá navštevuje materskú škôlku. Otec v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol zamestnaný u zamestnávateľa Mäso ZEMPLÍN, a. s., s čistým mesačným príjmom za mesiace august - december 2011 vo výške 815,55 Eur a za obdobie január - október 2012 vo výške 711,15 Eur, vrátane náhrad, ktoré mu zamestnávateľ preplácal titulom vykonávaných zahraničných pracovných ciest. Otec okrem maloletej E. má podobne ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného vyživovaciu povinnosť k mal. Z. L., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú je rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. určené výživné 16,60 Eur mesačne a k H. R., nar. XX. XX. XXXX, na ktorú má vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa z 24. 02. 2010, č. k. -16 vo výške 25,36 Eur mesačne. Otec v odvolacom konaní preukázal, že má zmenu v pracovnom zaradení s tým, že predchádzajúci pracovný pomer u zamestnávateľa Mäso ZEMPLÍN, a. s., uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 08. 2011 skončil dohodou. K tejto skutočnosti odvolací súd poznamenáva, že ak otec z vlastnej iniciatívy sa vzdal príjmu u zamestnávateľa Mäso Zemplín, a. s. (rozviazal pracovný pomer dohodou) nie je dôvod, pre ktorý by mal súd rozhodnúť o nižšom výživnom, než aké určil súd prvého stupňa. Otec tým, že pracovný pomer skončil dohodou sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pri určení výšky vyživovacej povinnosti odvolací súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval u zamestnávateľa Mäso Zemplín, a. s..

Majúc na zreteli predovšetkým zmenu pomerov u mal. E. odvolací súd dospel k názoru, že správne postupoval súd prvého stupňa, ak rešpektujúc ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na sumu 100 Eur mesačne, lebo vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť zmenu výšky výživného.

Odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V tejto súvislosti treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že podané odvolanie sa svojimi dôvodmi vôbec nedotýka výšky vyčísleného dlhu na výživnom. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný v tomto výroku rozhodnutie súd prvého stupňa bližšie preskúmavať.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa výsledku, lebo ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.