Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3P-1-2013.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou v v právnej veci navrhovateľky: K. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, L., právne zastúpená: Centrum právnej pomoci, IČO: 30798841, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, Kancelária Tvrdošín, so sídlom Školská 165/2, Tvrdošín, proti odporcovi: G. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, L., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: S. E., nar. XX.XX.XXXX, mal. dieťa v tomto konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, takto
rozhodol:
I/ Súd manželstvo navrhovateľky K. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a odporcu G. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 07.11.2009 v L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L., vo zväzku 10, ročník 2009, strana 100, pod poradovým č.47, r o z v á d z a.
II/ Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na pojednávaní dňa 06.06.2013 v nasledovnom znení:
IIa/ Maloleté dieťa S. E., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia.
IIb/ Otec G. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX sumou po 150 EUR mesačne, a to vždy do každého 28. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
III/ Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
IV/ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66 eur na účet Okresného súdu Námestovo č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.1.2013 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, ktoré s odporcom uzavrela dňa 7.11.2009 v L. a mal. dcéru S. E., nar. X.X.XXXX pochádzajúcu z tohto manželstva na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti, pričom odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou po 150 € mesačne, a to vždy do každého 30. dňa v mesiaci vopred na jej bankový účet. Návrh odôvodnila tou skutočnosťou, že manželstvo, ktoré s odporcom
uzavreli po 5 mesačnej známosti a z dôvodu jej tehotnosti bolo od počiatku problematické, nakoľko ju odporca napádal tak slovne ako aj fyzicky. Ona mala po dlhšiu dobu snahu toto manželstvo udržať jednak z dôvodu, že verila, že odporca sa zmení, ako aj s ohľadom na mal. dcéru. Keďže sa nič nezmenilo, jej city voči odporcovi ochladli, pričom od 9/2012 nežijú ani intímne, ona opustila spoločnú domácnosť a v súčasnosti už má novú vážnu mimomanželskú známosť. Z uvedených dôvodov žiada, aby súd jej manželstvo rozviedol, nakoľko toto neplní a už ani do budúcna nebude plniť svoj spoločenský účel.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.3.2013 /viď čl. 26 spisu/, v ktorom uviedol, že s návrhom na n rozvod manželstva súhlasí, b no nesúhlasí s výškou výživného v sume 150 € , nakoľko jeho príjem nie je taký veľký aby mohol takouto sumou pravidelne prispievať na mal. dcéru.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7.5.2013, ktoré pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu, že odporca nemal doručenie predvolania riadne vykázané. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené na deň 6.6.2013, ktorý termín pojednávania zástupca kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa zobral na vedomie osobne na pojednávaní dňa 7.5.2013. Nakoľko na pojednávanie dňa 6.6.2013 sa kolízny opatrovník nedostavil, svoju neúčasť ničím neospravedlnil súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, a to s poukazom na ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Na pojednávaní dňa 6.6.2013 m navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva, pričom ďalej uviedla, že Manželstvo s odporcom bolo uzatvárané z dôvodu mojej tehotnosti, keďže s odporcom sme sa pred jeho uzavretím poznali pomerne krátku dobu, a to asi 5 mesiacov. Toto manželstvo bolo spočiatku z môjho pohľadu usporiadané, normálne, no zhruba po pol roku od jeho uzavretia začali medzi nami vznikať konflikty a hádky, kedy sme sa hádali už kvôli všetkému. Nehovorím, že odporca ma fyzicky napádal, ale z jeho strany voči mne boli realizované štuchance, čo spôsobilo, že ja som voči nemu stratila dôveru a začala som ho zanedbávať aj ako muža, čo vyvrcholilo tým, že v roku 2012 som si našla nového partnera s ktorým momentálne žijem aj v spoločnej domácnosti. Z môjho pohľadu príčinou rozvratu bolo, že sme sa pred uzavretím manželstva dobre nespoznali, mali sme iné predstavy o spoločnom živote, ako aj o spoločných potrebách. Čo sa týka mojich momentálnych pomerov, ja ako som už uviedla žijem s novým partnerom v rodičovskom dome jeho matky v J., pričom momentálne som dobrovoľne nezamestnaná, keďže mi skončila rodičovská dovolenka k mal. dcére, ktorá dovŕšila tri roky, a to 04.04.2013, k tejto si momentálne vybavujem predĺženú rodičovskú dovolenku. Dcéra chodí do škôlky len v prípade, keď sa táto nachádza u odporcu, keďže u nás v minulosti bol zaužívaný taký systém, že odporca v dobe keď bol doma a teda keď nepracoval mimo SR mal dcéru u seba, napr. naposledy sa to realizovalo vo februári marci, kedy bola dcéra u neho vyše mesiaca. Počas tejto doby som ju sporadicky navštevovala. Striedavú starostlivosť si s odporcom dohodnúť nechceme, keďže táto by sa nemohla realizovať pravidelne práve z dôvodu, že turnusy u odporcu sú v rôznom trvaní, a teda v rôznom trvaní je aj doba, kedy tento sa zdržuje na území SR. S odporcom nežijeme v spoločnej domácnosti od 10/2012, kedy som ja túto opustila a presťahovala som sa do J. k svojmu priateľovi do vtedy prenajatého bytu. Čo sa týka mojich príjmov tak momentálne nemám žiaden príjem, keďže mi skončilo poberanie rodičovského príspevku, výdavky dcéry som rozpísala a súdu zaslala, tieto sa nezmenili ( viď čl. 25a spisu). Na podanom návrhu na rozvod trvám, pretože k odporcovi už po citovej stránke už viac nič necítim a vylučujem obnovenie manželského spolužitia.
Odporca na pojednávaní dňa 6.6.2013 uviedol, že S podaným návrhom na rozvod súhlasím, keďže medzi nami už nie je možné obnoviť žiadny vzťah a ani city, ktoré tu pôvodne existovali. Rovnako súhlasím aj s rodičovskou dohodou, ktorú sme medzi sebou uzavreli. Ako uviedla navrhovateľka manželstvo sme uzavreli z dôvodu jej tehotnosti, pričom do doby pokiaľ táto neopustila spoločnú domácnosť som ja pracoval väčšinu času mimo domu, sprvoti v ČR niekedy v L. alebo inde. Od 11/2011 som odišiel pracovať do V., kde pre túto firmu na rôznych stavbách pracujem dodnes. Vtedy sme bývali v M. I. v prenajatom byte, potom sme sa odsťahovali do mestského bytu v L., kde ja mám trvalé bydlisko dodnes a kde sa zdržiavam v dobe, keď prídem z práce. Je pravdou, že medzi nami počas vzťahu vznikali časté hádky, tieto však vyvolávala navrhovateľka, ktorá má takú povahu. Je pravdou, že som ju dva krát fyzicky napadol, a to tak, že som ju chytil pod krk, lebo som sa už nechcel hádať. Navrhovateľka
ma dlhšiu dobu podvádzala, na čo ma upozorňovali susedia, čomu som však ja neveril, až do doby, kedy sa mi k tomu sama priznala dva mesiace potom aj opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k priateľovi. V prípade, že pracujem celý mesiac, tak zarobím 1 200 eur v čistom, inak 1 500 eur v čistom z ktorej sumy je však potrebné odpočítať 300 eur na stravu, ktorú nám firma nehradí, prepláca nám na dopravu a ubytovanie, čo sa týka mojich ďalších výdavkov tak za nájomné na byt v L. platím sumu 120 eur, elektriku 94 eur, poistku pre dcéru 16 eur mesačne, internet 20 eur mesačne, telefón 20 eur mesačne, splátky za notebook 16 eur, škôlka pre dcéru 5,90 na deň, okrem toho dcére hradím výdavky na oblečenie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise, pričom rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to z dôvodu nižšie uvedeného právneho a skutkového stavu veci:
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej len "Zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka a odporca sú manželia, ktorý manželstvo uzavreli dňa 7.1.2009 v L., ktorú skutočnosť mal súd preukázanú zo sobášneho listu účastníkov konania zo dňa 7.11.2009 /viď čl. 41 spisu/. V konaní bolo ďalej zistené, že z tohto manželstva pochádza mal. dieťaťa, a to mal. S. E., nar. X.X.XXXX, ktorá žije spolu so svojou matkou, pričom otec sa o túto stará v dobe, keď nie je v práci, keďže v konaní bolo ďalej zistené, že otec pracuje vo V., a to od 11/2011.
Na základe skutkového stavu ustáleného z vykonaných dôkazov, najmä s ohľadom na výpovede účastníkov konania súd dospel k záveru, že intenzita rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi dosahuje kvalifikovaný stupeň predpokladaný vyššie citovaným ustanovením § 23 ods. 1 Zákona o rodine bez reálnej perspektívy podstatného zlepšenia týchto vzťahov do budúcna tak, aby mohlo toto manželstvo napĺňať jednotlivé spoločenské funkcie. Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, obnovenie ktorého zväzku obaja vylučujú po každej stránke, keďže ani jeden z manželov nemal záujem na ďalšom zotrvaní v manželstve. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú, ani spoločne nehospodária od októbra 2012, potom ako navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k svoju priateľovi do J.. Manželia sa spoločne zhodli na tej skutočnosti, že príčinou rozvratu ich manželstva boli iné predstavy o spoločnom manželskom živote, spoločným potrebách, ako aj tá skutočnosť, že sa dobre pred uzavretím manželstva nespoznali a manželstvo uzavreli po pomerne krátkej 5 mesačnej známosti a z dôvodu tehotnosti navrhovateľky.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona. o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Zároveň súd s poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletej S. pochádzajúcej z manželova účastníkov na čas po rozvode tak, že ohľadne tohto dieťaťa s poukazom na § 24 ods. 2 Zákona o rodine schválil rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzatvorili v priebehu konania a ktorej znenie je uvedené vo výrokovej časti II/ tohto rozsudku. Súd je toho názoru, že takto uzavretá rodičovská dohoda nie je v rozpore so záujmom maloletej, ktorej zostane zachované jej doterajšie výchovné prostredie u matky, v ktorej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o dohodu o výške výživného, táto zodpovedá kritériám ustanoveným v § 62 ods. 3, 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd zistil, že otec pracuje na stavbách vo V., kde podľa vlastného vyjadrenia zarobí v čistom 1200 €. Matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná od 4.4.2013, potom ako bola ukončená rodičovská dovolenka k maloletej Spolu s mal. dcérou žije u svojho priateľa v rodičovskom dome jeho matky v J..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na ich náhradu.
Nakoľko v danom prípade návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka, ktorá spolu s podaným návrhom nezaplatila súdny poplatok za podaný návrh, keďže v konaní bola od jeho platenia oslobodená priamo zo zákona, a to s poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súd s poukazom na ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, potom ako navrhovateľke v plnom rozsahu o jej návrhu vyhovel, uložil túto povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za podaný návrh odporcovi, u ktorého nezistil okolnosti, ktoré by ho zbavili tejto povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Námestovo.
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods.3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 OSP),
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, (zákon č. 233/195 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 27 ods. 1,2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Účastníci sa vzdali práva podať odvolanie voči všetkým výrokovým častiam tohto rozhodnutia.