Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_5C-90-2013.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Subarea
5C/90/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: T. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., U. Q., zastúpená JUDr. Vladimír Kyselák, advokát, so sídlom Záhradnická 140, Příbram, Česká republika proti odporcovi M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.-Y.-Y. X, Z., K. Q. H., s pobytom v K. republike na adrese: E. X, C., o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.5.2013 domáhala voči odporcovi vydania predbežného opatrenia, ktorým mu súd zakáže nakladať s bytom č. XX, nachádzajúcim sa na ulici E. X, X. poschodie, C. a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní vedenom pred Okresným súdom V Kežmarku pod sp. zn. 2C 5/2007.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že existuje reálne nebezpečenstvo a obava, že by neskorší výkon vo vyššie uvedenej veci, v ktorej bol vydaný rozsudok, ktorý ale doposiaľ nenadobudol právoplatnosť mohol byť vzhľadom na správanie odporcu zmarený. Uviedla, že žalobou zo dňa 12.1.2007 sa domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 225 000 Sk s 9,5% úrokom predstavujúcim bezdôvodné obohatenie z titulu nájomného poberaného odporcom z rodinného domu č. XXX nachádzajúceho sa na adrese K. R., E., patriaceho do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka napriek snahe nedospela s odporcom k dohode, bola nútená podať ďalšie žaloby, ktoré potom boli Okresným súdom v Kežmarku spojené na spoločné konanie dňa 25.1.2013 bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 9 831,42 Eur s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 3 696,98 Eur od 17.1.2007 do zaplatenia, zo sumy 2 155 Eur od 13.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 3 979 Eur od 17.1.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania vo výške 2 395,29 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením zo dňa 8.4.2013 bola opravená suma istiny zo sumy 9 831,42 Eur na sumu 9 811,98 Eur. Odporcovi tiež bola dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8.4.2013 uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 120,14 Eur na účet Okresného súdu v Kežmarku. Uvedené rozhodnutia doposiaľ nenadobudli právomoc a z konania odporcu je zrejmé, že k výkonu rozhodnutia, resp. k úhrade priznaných súm navrhovateľke bude mať odporca negatívny prístup, čo navrhovateľka osvedčovala tou skutočnosťou, že odporca sa snaží „zbaviť“ svojho vlastníctva k bytu č. XX, ul. E., C., pričom k návrhu pripojila inzerát zo dňa 7.3.2012. Takýmto konaním sa podľa tvrdení navrhovateľky odporca, ktorý sa prevažne zdržuje v H. K. snaží uniknúť svojej povinnosti. Navrhovateľkino mnohoročné úsilie a výsledok tohto úsilia by tak vyšli nazmar.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ods. 2, veta prvá citovaného ustanovenia, príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci.
Podľa § 88 ods. 1 písm. h), namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b).
Podľa § 75 ods. 1, veta prvá O.s.p, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 2, veta druhá O.s.p., z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa . § 76 ods. 1, písm. e), predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi okrem iného aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Súd konštatuje, že predbežné opatrenie nariadené v zmysle § 74 a nasl. O.s.p. je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania účastníkov, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Predbežné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutí a napokon uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Cieľom nariadenia predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť nerušené judikovanie vo veci samej ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, nesmie sa ním prejudikovať výsledok konania vo veci samej a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádza najmä zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, to však neznamená, že predbežné opatrenie súd nariadi len na základe tvrdení navrhovateľa. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, a teda musí potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov (predpoklady dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia) riadne osvedčiť.
Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, do obsahu ktorého patrí aj nárok alebo právo, ktoré nie je dostatočne zabezpečené inštitútmi hmotného práva pred ich ohrozením alebo porušením, a ktoré je možné zabezpečiť nariadením predbežného opatrenia. Okrem osvedčenia právneho vzťahu sa teda vyžaduje aj osvedčenie nároku alebo práva, ktorá je ohrozované, resp. porušované, a ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (osvedčenie jeho dôvodnosti). Je teda potrebné, aby navrhovateľ a odporca boli vecne legitimovaní a taktiež aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený.
Ďalším z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako jednej zo základných náležitostí predbežného opatrenia.
Nariadením predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nesmie vytvoriť nenávratný (nenapraviteľný) stav; účinky predbežného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov konania. Ďalším z predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je jeho primeranosť a priama súvislosť s vytýkaným zásahom do práv navrhovateľa (R 35/97 s.270).
Po preskúmaní skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a navrhovateľkou predložených listinných dôkazov (rozsudok Okresného súdu v Kežmarku, č.k. 2C/5/2007- 257 zo dňa 25.01.2013, opravné uznesenie Okresného súdu v Kežmarku, č.k. 2C/5/2007- 264 zo dňa 8.4.2013, dopĺňací rozsudok, Okresného súdu v Kežmarku, č.k.2C/5/2007 zo dňa 8.4.2013, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, inzerát zo dňa 7.3.2013 uverejnený na internetovej stránke www.reality.bazos.sk <http://www.reality.bazos.sk>,) mal súd za to, že navrhovateľka súdu dostatočne neosvedčila potrebu nariadenia ňou navrhovaného predbežného opatrenia.
Súd má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko z návrhu navrhovateľky jednak nie je zrejmé, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej, tak ak ako to výslovne vyplýva z znenia citovaného ustanovenia § 75 ods. 2, veta druhá, okrem toho však navrhovateľka nepreukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov v súvislosti s bezprostredne hroziacou ujmou a nepreukázala ani súvislosť medzi tvrdenou hrozbou zmarenia neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia a povinnosťou, ktorú žiadala uložiť odporcovi v tom smere, že na základe samotnej skutočnosti, že sa odporca snaží predať byt v jeho vlastníctve, (pričom aj túto skutočnosť možno na základe jedného inzerátu len s ťažkosťami považovať za spoľahlivo osvedčenú) nie je možné osvedčiť, že tým bude ohrozený prípadný neskorší výkon rozhodnutia v prospech navrhovateľky, nakoľko jednak odporca predajom nehnuteľnosti získa finančné prostriedky z ktorých môže pohľadávku navrhovateľky uspokojiť, jednak odporca vlastní ďalší majetok, ktorého je podielovým spoluvlastníkom spolu s navrhovateľkou, z čoho nepochybne vyplýva, že pohľadávku navrhovateľky (za predpokladu, že jej bude priznaná právoplatným rozhodnutím) bude možné prípade výkonu rozhodnutia (či už dobrovoľného alebo cestou exekúcie) uspokojiť aj z tohto majetku, resp. jeho úžitkov (napr. z nájmu). Ďalšia tvrdená skutočnosť navrhovateľkou, ktorú navyše žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila, a to, že odporca sa mieni zo Slovenska odsťahovať je v súvislosti s hrozbou zmarenia výkonu rozhodnutia právne irelevantná, nakoľko táto skutočnosť nebráni výkonu rozhodnutia, keďže odporca vlastní na území Slovenskej republiky ďalší majetok a tiež, je v zmysle príslušných noriem Európskej únie možné, samozrejme za presne stanovených podmienok uznať rozhodnutie vydané na území iného členského štátu únie a viesť na jeho podklade výkon v inom členskom štáte únie.
.
Sumarizujúc uvedené, nemožno dospieť k inému záveru, ako je ten, že v danom prípade navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy, ktorú vidí v možnom ohrození výkonu súdneho rozhodnutia a to z vyššie uvedených dôvodov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že zo strany navrhovateľky neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Súd v súvislosti s navrhovaným predbežným opatrením poukazuje na to, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania s nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky (núteným obmedzením vlastníckeho práva), a preto je v prípade takého predbežného opatrenia potrebné riadne osvedčenie základných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia tak, aby súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov pred rozhodnutím vo veci samej, čo v tomto prípade podľa názoru súdu navrhovateľka nesplnila. Ako vyplýva aj z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 35/97, str. 270) podmienkou, resp. predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je aj jeho primeranosť vo vzťahu k povinnosti ukladanej povinnému (odporcovi) a tiež priama súvislosť s vytýkaným zásahom do práv navrhovateľa, pričom tieto predpoklady podľa názoru súdu v danom prípade absentujú. Súd na základe zistení vyplývajúcich tak z návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že uloženie povinnosti zákazu nakladania odporcovi s jeho nehnuteľným majetkom na dobu do právoplatného skončenia veci vedenej pred Okresným súdom v Kežmarku pod
sp. zn. 2C/5/2007 by bolo neprimeraným obmedzením vlastníckeho práva odporcu vo vzťahu k rozsahu jeho možnej, doposiaľ právoplatne nejudikovanej povinnosti voči navrhovateľke a aj z tohto dôvodu odporcovi takúto povinnosť predbežným opatrením neuložil a návrh zamietol.
Nakoľko v tomto prípade ide o samostatné tzv. predsúdne konanie, súd nerozhodoval o náhrade trov konania podľa § 145 O.s.p., ktoré možno aplikovať už v začatom súdnom konaní. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov predsúdneho konania aplikoval primerane ustanovenie § 142 odsek 1 O.s.p. v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, mal súd za to, že nárok na náhradu trov konania vznikol odporcom. Nakoľko odporcom žiadne trovy konania v predmetnom predsúdnom konaní nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolenie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods.1 O.s.p./ .