Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/43/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Táni Rapčanovej v sporovej veci žalobcu: HERN s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, zastúpenému zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: BorgWarner Akasol AG, so sídlom Kleyerstraße 20, D-64295 Darmstadt, Nemecká spolková republika, v konaní o zaplatenie 47.279,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. -56 zo dňa 24. marca 2023

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. -56 zo dňa 24. marca 2023 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I/ vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom II/ tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 15.11.2022, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 47.279 Eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že na základe vzájomného dodávateľsko-odberateľského vzťahu a objednávok žalovaného dodával žalobca žalovanému od roku 2021 tovar - súčiastky označené kódom produktu 35002M0002099, 35002M002133, 35002M002215. V priebehu roku 2022 si žalovaný objednal u žalobcu dodávku uvedených súčiastok, a to o.i. na základe nasledovných objednávok: 1. objednávka zo dňa 25.03.2022, č. 4500013994, termín dodania 25.07.2022, 2. objednávka zo dňa 25.03.2022, č. 4500013996, termín dodania 29.08.2022, 3. objednávka zo dňa 30.03.2022, č. 4500014174, termín dodania 19.09.2022, 4. objednávka zo dňa 08.04.2022, č. 4500014504, termín dodania 28.09.2022, 5. objednávka zo dňa 08.04.2022, č. 4500014505, termín dodania 31.10.2022, 6. objednávka zo dňa 08.04.2022, č. 4500014525, termín dodania 17.10.2022, 7. objednávka zo dňa 08.04.2022, č. 4500014526, termín dodania 21.11.2022, po zadaní ktorých pristúpil žalobca k ich realizácii. Za týmto účelom zabezpečil potrebný materiál vo forme oceľového plechu, pričom samotná výroba prebiehala jednak prostredníctvom samotného žalovaného ako aj prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti ALDAN, s.r.o., so sídlom Tomanoczyho 377, 027 43 Nižná, IČO: 47 989 297. Žalobca zdôraznil, že predmetom kontraktu bolo výlučne dodanie požadovaného tovaru bez toho, aby bolo dojednané, aký subjekt má tieto výrobky zhotoviť. Dňa 20.07.2022 žalovaný bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia zaslal žalobcovi e-mail, v ktorom uviedol, že nakoľko dodávané výrobky neboli vyrobené priamo v závode žalobcu, ale spoločnosťou ALDAN, s.r.o., ruší všetky otvorené objednávky. Žalobca odpovedal žalovanému, že jeho dôvody na zrušenie objednávok neakceptuje. V čase oznámenia o zrušení objednávok bola objednávka č. 4500013994 vyrobená a pripravená na expedíciu (dátum dodania bol stanovený na 25.07.2022), a preto bol žalovaný vyzvaný,

aby si vyrobený tovar prevzal, čo odmietol. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať tovar objednaný a vyrobený v zmysle jeho objednávky č. 4500013994, žalobca sa domáha v samostatnom konaní týchto nárokov a podal návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu.

3. Okrem nároku na zaplatenie kúpnej ceny vyrobeného tovaru, vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného žalobcovi škoda, a to v podobe nákladov na rozpracované výrobky, ktoré zadal do výroby po ich objednaní tak, aby si riadnym spôsobom splnil svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému. Škoda pre žalobcu spočíva v nákladoch, ktoré pri výrobe týchto rozpracovaných výrobkov znášal (energie, ľudské zdroje, materiál atď.), a to nasledovne: 1. typ výrobku 35002M0002099, počet vyrobených kusov 1.100, nákladová cena spolu 323,-Eur, 2. typ výrobku 35002M002133, počet vyrobených kusov 2.100, nákladová cena spolu 119,- Eur, 3. typ výrobku 35002M002215, počet vyrobených kusov 17.200, nákladová cena spolu 5.579,-Eur. Škoda v súvislosti s realizáciou rozpracovaných objednávok predstavuje spolu sumu vo výške 6.021,- Eur. V súvislosti so zadanými objednávkami objednal žalobca u svojich dodávateľov tovar - plechové tabule rôznych rozmerov, z ktorého sa produkty realizovali. Bez uvedených objednávok by si žalobca predmetný tovar neobjednal. V zmysle priložených faktúr predstavovala kúpna cena dodaného plechu sumu vo výške spolu 21.668,14 Eur (všetko kúpené pre účely zhotovenia výrobkov pre žalovaného). V čase zrušenia objednávok predstavovali skladové zásoby nespotrebovaného a aktuálne pre žalobcu nepotrebného materiálu 3.464 kg, čo zodpovedá škode vo výške 11.698,- Eur. Okrem škody v podobe nespotrebovaného materiálu vznikla žalobcovi z dôvodu protiprávneho konania žalovaného aj škoda v podobe nákladov vynaložených na formy, prostredníctvom ktorých boli predmetné výrobky pre žalovaného vyrábané a ktorých výroba bola nevyhnutná na splnenie zmluvného záväzku žalobcu, ktoré formy vyrobila spoločnosť ALDAN, s.r.o. výlučne pre výrobu „na mieru“ žalovaným objednaných produktov a za týmto účelom vystavila žalobcovi dňa 28.03.2022 faktúru č. 2200171 na sumu 29.560,- Eur bez DPH, ktorá bola žalobcom v celom rozsahu uhradená. Nakoľko tieto formy nie je možné použiť iným spôsobom, v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 29.560,-Eur. Žalobca k rozhodnému právu a príslušnosti poukázal na Článok 4 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, Článok 7 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, keď mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o predaji tovaru, a teda v danom prípade sa vec spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky, pretože v zmluvnom vzťahu vystupoval ako predávajúci žalobca. Právomoc na rozhodovanie v tejto veci prináleží súdom Slovenskej republiky, nakoľko žalovaný odmietol tovar prevziať a v dôsledku jeho omeškania sa došlo k dodaniu tovaru ako aj ku vzniku škody na území Slovenskej republiky a v obvode Okresného súdu Námestovo.

4. Okresný súd citoval a , v spojení s Článkom 4 bod 1., Článkom 5 bod 1., Článkom 7, Článkom 63 bod 1., Článkom 62 bod 2., Článkom 26 bod 1., Článkom 28 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej „Nariadenie“).

5. Na posúdenie právomoci súdu na konanie okresný súd aplikoval Článok 7 bod 2. Nariadenia, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Pri preskúmavaní procesných podmienok podľa a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že žaloba bola podaná na slovenský súd, pričom nejde o prípad, pri ktorom je daná právomoc slovenských súdov. Toto konanie sa týka nároku z mimozmluvnej zodpovednosti - nároku na náhradu škody, nie priameho nároku zo zmluvy, ako tvrdí žalobca v žalobe (sám pritom uvádza, že zmluvný nárok voči žalovanému si už uplatnil v inom konaní o vydanie európskeho platobného rozkazu). V prípade uplatnenia nároku z mimozmluvnej zodpovednosti sa právomoc súdu určuje podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. Žalobca svoj nárok voči žalovanému v tomto konaní uplatnil na základe toho, že žalovaný od neho bezdôvodne odmietol prevziať tovar, vyrobený podľa jeho objednávky č. 4500013994, čím mu spôsobil škodu, ktorú predstavuje hodnota surovín, foriem a pracovnej sily, ktorú použil na výrobu daného tovaru. Skutočnosťou, ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, bolo teda odmietnutie prevzatia žalovaným objednaného a žalobcom vyrobeného tovaru - k odmietnutiu došlo na území Spolkovej republiky Nemecko, kde má sídlo žalovaný. O odmietnutí prevzatia tovaru žalovaný žalobcu informoval e-mailom.

6. Okresný súd v súlade s Článkom 7 bod 2. Nariadenia uzavrel, že v danom prípade ide o osobitnú právomoc a súdom, ktorý disponuje právomocou, je súd príslušný podľa sídla žalovaného. Na konanie nie je príslušný žiadny súd ani iný orgán Slovenskej republiky, preto postúpenie veci v zmysle nie je možné. Na základe uvedeného, keďže nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci, a teda nie je daná ani právomoc Okresného súdu Námestovo, s poukazom na a konanie zastavil.

7. Okresný súd poukázal na to, že existencia právomoci súdu patrí medzi procesné podmienky konania, ktorej absenciu nemožno odstrániť, pričom súd splnenie tejto podmienky skúma ex offo v každom štádiu konania. V danom prípade spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky a vec ani nemožno postúpiť, keďže právomoc konať vo veci patrí súdom iného členského štátu. Preto konanie vo veci zastavil.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd nepostupoval podľa , hoci zastavenie konania (z procesného hľadiska) zavinil žalobca tým, že podaním žaloby vyvolal súdny spor, na rozhodovanie ktorého tunajší súd nemal právomoc. V tomto štádiu sporového konania (pred doručením žaloby žalovanému) by však nebolo hospodárne formálne rozhodovať o nároku žalovaného na náhradu trov konania, ktorých výšku (0,- Eur) by následne určoval svojím rozhodnutím vyšší súdny úradník, ak už teraz je zrejmé, že formálne (procesne) úspešnej sporovej strane žiaden nárok na náhradu trov objektívne nemohol vzniknúť. Preto rozhodol o nepriznaní náhrady trov žiadnej zo strán ( ).

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodu podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom vyhodnotil povahu zodpovednosti za spôsobenú škodu, keď uviedol, že sa jedná o nárok z mimozmluvnej zodpovednosti. Ako je zrejmé z predložených dôkazov (najmä objednávok žalovaného), medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého mal žalobca dodávať žalovanému tovar (súčiastky). Na základe zmluvného vzťahu žalobca aj reálne tovar žalovanému dodával. Až dňa 20.07.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že ruší všetky nevybavené objednávky, t.j. že neprevezme od žalobcu žiadny tovar, ktorý si objednal. V čase doručenia tejto správy už bola jedna z objednávok vyrobená a pripravená na expedíciu (dátum dodania bol stavený na 25.07.2022). Nakoľko žalovaný pristúpil k bezdôvodnému zrušeniu objednávok (vypovedaniu zmluvného vzťahu, na základe ktorého bol tovar pre žalovaného vyrábaný a následne dodávaný - každá individuálna objednávka a jej akceptácia predstavovala samostatnú zmluvu), dopustil sa protiprávneho konania. V súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda podrobne špecifikovaná v žalobe. Keďže žalovaný bez relevantného dôvodu odmietol prevziať už vyrobenú objednávku a zrušil všetky ďalšie objednávky, dostal sa s prevzatím vyrobeného tovaru do omeškania. V dôsledku jeho omeškania sa došlo k dodaniu vyrobeného tovaru na území Slovenskej republiky v obvode Okresného súdu Námestovo. Škoda, ktorá následne vznikla žalobcovi, vznikla výlučne v dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaného a táto vznikla výlučne na území SR. Na rozhodnutie vo veci má preto súd prvej inštancie právomoc v zmysle Článku 7 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012. Aj v prípade, ak by okresný súd vyhodnotil povahu zodpovednosti za škodu správne, t.j. že by sa skutočne jednalo o škodu z mimozmluvnej zodpovednosti, aj v takom prípade by bola založená právomoc Okresného súdu Námestovo. Je síce pravdou, že ku skoncipovaniu e-mailu zo dňa 20.07.2022, ktorým žalovaný oznámil zrušenie objednávok, došlo v Nemecku, avšak uvedené nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody z mimozmluvnej zodpovednosti. Za takéto skutočnosti je možné považovať (i) až doručenie takejto správy žalobcovi, k čomu došlo na území SR v Námestove, pretože až doručením tejto správy žalovaný prejavil vôľu neodobrať od žalobcu objednaný tovar (napísanie správy na území iného členského štátu a nedoručenie tejto žalobcovi by žiadny nárok nezakladalo, pretože by sa žalobca o zrušení objednávky a vypovedaní zmluvy samozrejme nedozvedel - žalovaný by žiadnu vôľu neprejavil a bez prejavu vôle sa nemôže jednať o perfektný právny úkon) a (ii) skutočnosť, že žalovaný nárok (škoda) v podobe nákladov na výrobu rozpracovaných výrobkov, kúpu materiálu a nákladov na výrobu foriem, vznikol výlučne na území SR. Aj v prípade mimozmluvnej zodpovednosti za spôsobenú škodu tak bola založená právomoc Okresného súdu Námestovo, a to s poukazom na Článok 7 bod 2. Nariadenia EÚ parlamentu a Rady č. 1215/2012. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. a bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu zrušil podľa , a podľa ustanovenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. Podľa v spojení s , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

12. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmavané v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v podanom odvolaní v podaní zástupcu zo dňa 11.04.2023 (č.l. 68-69 spisu). Žalobca vymedzil odvolací dôvod v tom smere, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

13. Odvolací dôvod žalobcu podľa ust. spočíval v námietke nesprávne vyhodnotenej povahy zodpovednosti za spôsobenú škodu okresným súdom, ak uviedol, že sa jedná o nárok z mimozmluvnej zodpovednosti. Žalobca poukázal na to, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, podľa ktorého žalobca mal žalovanému dodávať tovar (súčiastky), čo aj žalovanému reálne dodával. Dňa 20.07.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že ruší všetky nevybavené objednávky, t.j. že neprevezme od žalobcu žiadny objednaný tovar, pričom v čase doručenia tejto správy už bola jedna z objednávok vyrobená a pripravená na expedíciu (dátum dodania bol stavený na 25.07.2022). Nakoľko žalovaný pristúpil k bezdôvodnému zrušeniu objednávok (vypovedaniu zmluvného vzťahu, na základe ktorého bol tovar pre žalovaného vyrábaný a následne dodávaný - každá individuálna objednávka a jej akceptácia predstavovala samostatnú zmluvu), dopustil sa protiprávneho konania, v súvislosti s ktorým vznikla žalobcovi škoda, a to výlučne na území SR. Podľa žalobcu na rozhodnutie veci má preto súd prvej inštancie právomoc v zmysle Článku 7 bod 1. písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012. Aj v prípade, ak by sa jednalo o škodu z mimozmluvnej zodpovednosti, bola by založená právomoc Okresného súdu Námestovo podľa Článku 7 bod 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012, pretože za skutočnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody z mimozmluvnej zodpovednosti, je možné považovať (i) až doručenie správy e-mailu zo dňa 20.07.2022, ktorým žalovaný oznámil zrušenie objednávok žalobcovi, k čomu došlo na území SR v Námestove, pretože až doručením ktorej žalovaný prejavil vôľu neodobrať od žalobcu objednaný tovar a skutočnosť, že žalovaný nárok (škoda) v podobe nákladov na výrobu rozpracovaných výrobkov, kúpu materiálu a nákladov na výrobu foriem, vznikol výlučne na území SR.

14. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. Podľa Čl. 7 ods. 2 veta druhá , právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

17. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ má súd skúmať a vyriešiť otázku svojej právomoci vo veci s cudzím prvkom (ktorý môže byť daný či už vzhľadom na strany sporu, vzhľadom na predmet sporu, alebo okolnosti vyplývajúce z predmetu sporu), vychádza z obsahu multilaterálnych, ak týchto niet - bilaterálnych zmlúv (dohovorov), ktorými je ten - ktorý štát viazaný. Len v prípade, ak týchto dohovorov niet, prípadne ich nie je možné v danom prípade použiť, súd aplikuje pri vyriešení otázky, či v predmetnej veci je daná jeho právomoc, normy svojho vnútroštátneho právneho poriadku; spravidla pôjde o kolízne normy (výnimočne i priame normy) upravujúce právne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom. 18. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I bis) je podľa jeho článku 66 bod 1. použiteľné na konania začaté dňa 10. januára 2015 a neskôr.

19. Podľa bodu (13) preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej „Nariadenie“),

medzi konaniami, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie a územím členských štátov by mala existovať väzba. Preto by sa spoločné normy právomoci mali v zásade uplatňovať, ak má žalovaný bydlisko na území niektorého z členských štátov.

20. Podľa bodu (15) preambuly Nariadenia normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.

21. Podľa bodu (16) preambuly Nariadenia okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím nemohla rozumne predvídať. Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.

22. Podľa bodu (34) preambuly Nariadenia treba zaručiť kontinuitu medzi Bruselským dohovorom z roku 1968, nariadením (ES) č. 44/2001 a týmto nariadením a musia sa určiť prechodné ustanovenia na tento účel. Rovnaká potreba kontinuity sa týka aj výkladu Bruselského dohovoru z roku 1968 a nariadení, ktoré ho nahradili, Súdnym dvorom Európskej únie.

23. Podľa Článku 1 bod 1. Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

24. Podľa Článku 4 bod 1. Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

25. Podľa Článku 5 bod 1. Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 26. Podľa Článku 7 bod 1. Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

27. Podľa Článku 7 bod 2. Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;

28. Podľa Článku 63 bod 1. Nariadenia, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

29. Podľa Článku 26 bod 1. Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

30. Prejednaním veci krajský súd zistil, že na Okresný súd Námestovo bola dňa 15.11.2022 žalobcom doručená žaloba proti žalovanému BorgWarner Akasol AG, so sídlom Kleyerstraße 20, D-64295 Darmstadt, Nemecká spolková republika, o peňažné plnenie. Vzhľadom k žalovanému subjektu, ktorý

má sídlo v Nemeckej spolkovej republike, ide o spor s cudzím prvkom. Podľa údajov obsiahnutých v žalobe, žalobca vymedzil skutkový stav tvrdeniami, podľa ktorých mal so žalovaným uzatvorený dodávateľsko-odberateľský vzťah, na základe ktorého a objednávok žalovaného dodával žalovanému od roku 2021 tovar - súčiastky, pričom v priebehu roku 2022 si žalovaný objednal u žalobcu dodávku súčiastok podľa objednávok zo dňa 25.03.2022, 30.03.2022, 08.04.2022 (7 objednávok), po zadaní ktorých pristúpil žalobca k ich realizácii, zabezpečil potrebný materiál, pričom samotná výroba prebiehala jednak u žalovaného ako aj prostredníctvom subdodávateľa. Žalobca zdôraznil, že predmetom kontraktu bolo dodanie požadovaného tovaru. Následne žalovaný dňa 20.07.2022 e-mailom oznámil žalobcovi, že nakoľko dodávané výrobky neboli vyrobené priamo v závode žalobcu, ruší otvorené objednávky, čo žalobca neakceptoval. Pretože žalovaný bezdôvodne odmietol prevziať tovar v zmysle objednávky 4500013994, ktorá objednávka bola vyrobená a pripravená na expedíciu, okrem nároku na zaplatenie kúpnej ceny vyrobeného tovaru vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného žalobcovi škoda v podobe nákladov na rozpracované výrobky, ktoré znášal, teda škoda v podobe nespotrebovaného materiálu, ako aj škoda v podobe nákladov na vynaložené formy.

31. Okresný súd v rámci skúmania svojej právomoci rozhodovať o uplatnenom nároku dospel k záveru, že predmetné konanie sa týka nároku z mimozmluvnej zodpovednosti - nároku na náhradu škody a nie priameho nároku zo zmluvy, že skutočnosťou, ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, bolo odmietnutie prevzatia žalovaným objednaného a žalobcom vyrobeného tovaru, ku ktorému došlo na území Spolkovej republiky Nemecko, a preto v zmysle Článku 7 bod 2. Nariadenia nie je daná právomoc slovenského súdu.

32. Krajský súd však v rámci posudzovania odvolacieho dôvodu žalobcu podľa , po oboznámení sa so spisovým materiálom, žalobou žalobcu a v nej uplatneným nárokom, je toho názoru, že záver okresného súdu o nedostatku jeho právomoci vo veci konať je predčasný, pretože nemá základ v dostatočne vykonanom šetrení a výklade Článku 7 bod 1. a 2. Nariadenia v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora.

33. Odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že pri skúmaní podmienok konania ide o postup súdu v konaní a nie o zisťovanie skutkového stavu, nevykonáva sa dokazovanie podľa a nasl. , ale šetrenie, pri ktorom sa ustanovenia upravujúce postup súdu pri dokazovaní použijú len primerane, tak ak žalobca k tvrdeniam poskytnutým v žalobe dokladal listiny týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného, tieto boli v nemeckom jazyku, a preto vo vzťahu k týmto listinám nebolo možné vykonať relevantné šetrenie k overeniu povahy nároku žalobcu.

34. Krajský súd upriamuje pozornosť na to, že posudzovanie právomoci slovenského súdu v občianskych a obchodných veciach je determinované uplatňovaním tzv. bruselského režimu, ktorý je v oblasti medzinárodnej právomoci v súčasnosti tvorený nariadením Brusel I bis, ktorý má aplikačnú prednosť pred pravidlami národného práva. V súvislosti s posudzovaním právomoci slovenských súdov krajský súd v prvom rade uvádza, že systematika Nariadenia spočíva na všeobecnom pravidle v právomoci súdov členského štátu (Článok 4 bod 1. Nariadenia), v ktorom má žalovaný bydlisko, zatiaľ čo pravidlá osobitnej právomoci stanovené najmä v Článku 7 tohto Nariadenia predstavujú výnimky zo všeobecného pravidla a ako také sa majú vykladať reštriktívne a vzájomne sa vylučujú (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-59/19 zo dňa 24. novembra 2020, bod 26). Pravidlá osobitnej právomoci, ktorých sa žalobca môže dovolávať podľa Článku 7 bod 1. a 2. Nariadenia a ktorých sa žalobca v predmetnej veci dovolával podľa Článku 7 bod 1. Nariadenia, boli zavedené so zohľadnením existencie osobitnej úzkej väzby medzi žalobou a súdom, na ktorý mohla byť žaloba podaná, alebo s cieľom riadneho výkonu spravodlivosti. Uplatniteľnosť Článku 7 bod 1. Nariadenia alebo Článku 7 bod 2. Nariadenia závisí jednak od rozhodnutia žalobcu dovolávať alebo nedovolávať sa niektorého z týchto pravidiel osobitnej právomoci a jednak od preskúmania súdom, ktorý začal konanie, týchto osobitných podmienok upravených v ustanoveniach (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-59/19 zo dňa 24. novembra 2020 bod 28.,29.).

35. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora obidve pravidlá osobitnej právomoci stanovené v Článku 7 bod 1. a 2. Nariadenia sa majú vykladať autonómne s odvolaním sa na systém a ciele Nariadenia tak, aby bolo zabezpečené jeho jednotné uplatňovanie vo všetkých členských štátoch (napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-59/19 zo dňa 24. novembra 2020 bod 25). Táto požiadavka, ktorá platí najmä pre vymedzenie príslušných pôsobností týchto dvoch pravidiel, znamená, že pojmy „zmluvné

veci“ a „nároky z mimozmluvnej zodpovednosti“ sa nemôžu chápať tak, že odkazujú na kvalifikáciu, akú príslušné vnútroštátne právo dáva právnemu vzťahu, o ktorý ide v konaní pred vnútroštátnym súdom (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-548/12 zo dňa 13. marca 2014, bod 18.). Súdu prináleží overiť, či nárok žalobcu má, bez ohľadu na jeho kvalifikáciu podľa vnútroštátneho práva, povahu zmluvnej veci alebo naopak, povahu nároku z mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle Nariadenia. Pokiaľ okresný súd uzavrel, že predmetné konanie sa týka nároku z mimozmluvnej zodpovednosti - nároku na náhradu škody, a to bez zohľadnenia výkladu Článku 7 bod 1. a Článku 7 bod 2. Nariadenia v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora, teda nevyhodnocoval pravidlo príslušnosti vo väzbe na hraničné ukazovatele, a nevyjadril, či pojmy „zmluvné veci“/“nároky z mimozmluvnej zodpovednosti“ posudzoval podľa vnútroštátneho práva alebo zohľadňoval systém, ciele a výklad aplikovaného Nariadenia, čo je nevyhnutné pri zhodnotení, či vec patrí alebo nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, jeho záver, ktorým vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať, bol zhodnotený ako predčasný.

36. Odvolací súd nevylučuje, že vyššie uvedené skutočnosti okresný súd v prvoinštančnom konaní i mohol posudzovať, avšak z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú takéto úvahy a myšlienkové pochody spojené v tejto rovine s prijatými závermi, tak potom nie je miesto pre iné konštatované než také, že táto absencia odôvodnenia na seba viazala záver o predčasnosti prijatých záverov okresným súdom v skutkovej rovine, ktorá sa následne premietla do právneho hodnotenia.

37. V novom konaní bude preto povinnosťou okresného súdu vykonať preskúmanie svojej právomoci so zohľadnením výkladu systému a cieľov Nariadenia tak, aby bolo zabezpečené jeho jednotné uplatňovanie vo všetkých členských štátoch, a to bez ohľadu na kvalifikáciu pojmov „zmluvnej veci“/“nároky z mimozmluvnej zodpovednosti“ podľa vnútroštátneho práva.

38. Pokiaľ okresný súd uzavrel, že skutočnosťou, ktorá zakladá nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, bolo odmietnutie prevzatia žalovaným objednaného a žalobcom vyrobeného tovaru, ku ktorému odmietnutiu došlo na území Slovenskej republiky, tak odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, v zmysle ktorej je možné konštatovať, že miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok (Článok 7 bod 2. Nariadenia), sa týka tak miesta, kde vznikla škoda (inak miesto následku) ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-12/15 zo dňa 16. júna 2016 bod 28., vo veci C-451/18 zo dňa 29. júla 2019 bod 25., vo veci C-27/17 zo dňa 05. júla 2018 bod 28., vo veci C-133/11 zo dňa 25. októbra 2012 bod 39.), teda pre záver okresného súdu bolo potrebné dôsledne vyhodnotiť Článok 7 bod 2. Nariadenia, a to z hľadiska určenia miesta, kde vznikla škoda alebo mohla vzniknúť, keďže vymedzenie tohto pojmu je potrebné vykladať v zmysle úniového práva zodpovedajúcej judikatúre Súdneho dvora. V súvislosti s aplikáciou Článku 7 Nariadenia krajský súd poukazuje i na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-548/12 zo dňa 13. marca 2014, vo veci C-375/13 zo dňa 28. januára 2015, vo veci C-59/19 zo dňa 24. novembra 2020 ako aj na návrh generálneho advokáta vo veci C-59/19 prednesený dňa 10. septembra 2020.

39. V súvislosti s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora len dáva do pozornosti odvolací súd, že vzhľadom k tomu, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 ruší a nahrádza Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ktoré nahradilo Dohovor z 27. septembra 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení neskorších Dohovorov o pristúpení nových členských štátov k tomuto Dohovoru, platí výklad poskytnutý Súdnym dvorom vo vzťahu k ustanoveniam týchto posledných uvedených právnych nástrojov rovnako aj vo vzťahu k Nariadeniu č. 1215/2012, pretože tieto ustanovenia možno kvalifikovať ako „rovnocenné“ (napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 343/19, bod 22). Ustanovenia Nariadenia Rady č. 44/2001 relevantné v tejto veci, a to konkrétne Článok 5 bod 1. a 3. odrážajú rovnakú systematiku a sú formulované v rovnakom znení ako Článok 7 bod 1. a 2. Nariadenia, ktoré na predmetnú vec aplikoval okresný súd. Z uvedenej rovnocennosti a vzhľadom na rozhodovaciu prax Súdneho dvora je potrebné zabezpečiť kontinuitu vo výklade týchto dvoch predpisov. V tejto súvislosti krajský súd zároveň poukazuje v rámci eurokonformného výkladu i na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, z ktorej vyplýva, že v režime Nariadenia Brusel I bis súd nemôže (s výnimkou veci uvedenej v Článku 24 Nariadenia) preskúmavať svoju medzinárodnú príslušnosť (právomoc) a miestnu príslušnosť skôr, než doručí žalobu žalovanému a umožní sa mu, aby sa k nej vyjadril. Príslušnosť procesného súdu totiž môže byť založená postupom podľa Článku 26 Nariadenia Brusel I bis i tým, že žalovaný sa vyjadrí k žalobe, bez toho, aby najneskôr súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku príslušnosti procesného súdu (uznesenie NS ČR zo dňa 23. septembra 2008 sp.zn. , publikované

v Zbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 14/2009). Ak teda súd potom čo obdrží žalobu, dospeje k záveru, že nejde o prípad výlučnej príslušnosti (Článok 24 Nariadenia), musí žalobu alebo inú rovnocennú písomnosť doručiť žalovanému s výzvou k vyjadreniu sa, pričom k tomuto doručeniu musí dôjsť v dostatočnom predstihu, ktorý mu umožní prípravu na konanie a uplatnenie jeho práv predtým, než je v odosielacom štáte vydaný vykonateľný rozsudok (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 13. júla 1995 vo veci C474/1993 Hengst Import BW proti Anne Marii Cantese).

40. Okresný súd v novom konaní za dodržania procesného postupu v zmysle Nariadenia a jeho rozhodných ustanovení opätovne posúdi svoju právomoc vo veci konať, a to s poukazom na systém a ciele Nariadenia so zohľadnením judikatúry Súdneho dvora, ktorá poskytuje výklad pojmov „zmluvnej veci“/“nároky z mimozmluvnej zodpovednosti“, posúdi aplikáciu Článku 1 bod 1., prípadne Článku 7 bod 2. Nariadenia práve so zohľadnením judikatúry Súdneho dvora, po tomto posúdení vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie náležite zdôvodní.

41. Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

42. Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.