Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-326-2012.pdf
PDF · 81.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/326/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., W. Č.. XX, zastúpeného T.. O. K., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., W. Č.. XX, proti žalovaným v 1. rade M. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., U. Č.. XXXX/X, v 2. rade G. G., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., I. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 o zakázanie rušenia autorského práva a zaplatenie 1.500 euro s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.09.2012 č. k. 36 C 79/2010 - 105 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 23,40 euro a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Pavlovi Kissovi do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu proti žalovanému v 2. rade a žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.000 euro v plnom rozsahu zamietol, konanie o zaplatenie 500 euro za logo voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie a uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia v sume 445,06 eur právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade.
Rozhodol tak o v konaní upresnenej žalobe, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému v 2. rade zákaz používať ním vytvorené logo na internetovej stránke http://www.fuxa.sk ako aj zakáz používať logo na všetkých administratívnych písomnostiach obchodného charakteru. Zároveň žiadal uložiť povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 500 eur za logo a 1000 euro ako peňažné zadosťučinenie za závažnú ujmu nemajetkovej povahy.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca ako zamestnanec žalovaného v 1. rade v priebehu mesiaca október 2008 vyhotovil firemné logo s názvom FUXA (prípadne ako osoba, ktorá toto dielo pre žalovaného v 1. rade vykonala v rámci vzťahu nad rámec ich Dohody o vykonaní práce zo dňa 16.09.2008), ktoré bolo od počiatku jeho vzniku určené pre žalovaného v 2. rade. Dielo bolo žalobcom žalovanému v 2. rade odovzdané a žalovaný v 2. rade ho využíval pre svoje podnikateľské účely ako logo svojej firmy. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade si vyhotovenie loga objednal u žalovaného v 1. rade, ktorému bola odmena za dodanie loga uhradená prostredníctvom svedka R. A..
Z uvedeného vyvodil záver, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade neexistoval žiaden záväzkovo právny vzťah (zmluva od dielo), na základe ktorého by mohol žalobca od žalovaného v 2. rade požadovať zaplatenie odmeny za vyhotovenie diela v sume 500 euro, preto žalobu z tohto dôvodu
proti nemu zamietol. Konštatoval, že žalovaný v 2. rade používaním loga neoprávnene nezasiahol do majetkových práv žalobcu, pretože dielo vo forme firemného loga bolo od počiatku jeho vzniku určené práve na používanie žalovaným v 2. rade. Vzhľadom na neexistenciu neoprávnenosti zásahu do autorských práv žalobcu žalobu o uloženie zákazu používania loga žalovaným v 2. rade a o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 euro ako nedôvodnú zamietol.
Dospel k záveru, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne ozrejmené, či dielo bolo vyhotovené ako tzv. zamestnanecké dielo, respektíve či vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade (dohoda o vyhotovení loga pre žalovaného v 2. rade) je možné posudzovať ako Zmluvu o dielo podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na potrebu ďalšieho dokazovania preto nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za vyhotovenie loga voči žalovanému v 1. rade vylúčil do samostatného konania.
O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa zásady úspechu v konaní, a žalovanému v 2. rade, ktorý mal vo veci plný úspech priznal proti neúspešnému žalobcovi na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu ( podľa § 149 O.s.p.). Trovy právneho zastúpenia predstavujú náhradu za 5 úkonov právnej pomoci v hodnote po 71,37 eura ( prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej, účasť na celkovo troch pojednávaniach) , 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 17,41 eur (účasť na dvoch pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci t. j. vo výške jednej štvrtiny z hodnoty celého úkonu), 4 krát režijný paušál v hodnote po 7,41 eura a 3 krát režijný paušál v hodnote po 7,63 eura, podľa príslušných ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznať. Žiadal, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. spočívajúce v nedisciplinovanosti žalovaného v 1. rade (nerešpektovanie predvolaní na pojednávania a zavádzanie súdu), ktorá zapríčinila prieťahy v konaní. Poukázal aj na judikatúru súdov, podľa ktorej pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zdôraznil, že v konaní bol od zaplatenia súdnych poplatkov oslobodený a jeho majetkové pomery ostali nezmenené. Uplatnené trovy konania vo forme režijného paušálu, na ktoré má advokát iba fakultatívny nárok považoval za nereálne.
Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že už vo vyjadrení zo dňa 11.02.2001 žiadal žalobu voči nemu zamietnuť, keď namietal, že nie je vo veci pasívne legitimovaný a žaloba voči nemu je podaná nedôvodne. Žalobca tak mohol predísť vzniku trov konania, ak by podanú žalobu prehodnotil a voči nemu ju zobral späť. Z tohto pohľadu odôvodnenie vzniku trov nedisciplinovanosťou žalovaného v 1. rade je irelevantné. Uviedol, že samotné oslobodenie žalobcu od zaplatenia súdnych poplatkov nemôže zakladať jeho oslobodenie od náhrady trov konania protistrane v prípade úplnej neúspešnosti v spore, pretože v takom prípade by vznikol priestor na šikanu od osôb oslobodených od súdnych poplatkov, ktoré by mohli podávať aj neopodstatnené žaloby a neznášali by následky vo forme zaplatenia náhrady trov konania. K uplatneniu nároku na náhradu režijného paušálu uviedol, že je právom advokáta takýto inštitút reálne využiť, preto mu patrí aj náhrada takýchto výdavkov a to bez ohľadu na to, či v skutočnosti vznikli a v akej výške.
Odvolaním neboli napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 2. rade ako aj zamietnutí žaloby o zaplatenie nemajetkovej ujmy 1.000 euro a o vylúčení konania o zaplatenie 500 euro za logo voči žalovanému v 1. rade na samostatné konanie, preto v týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmavania odvolacím súdom ( § 206 ods. 2, 3 O.s.p.).
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je nedôvodné.
Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) § 142 ods. 1 O.s.p. sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania, lebo len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, respektíve neúspechu účastníka konania. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u oboch strán sporu, pričom miera úspechu vo veci, toho ktorého účastníka závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu (návrhu).
Súd prvého stupňa založil svoje závery vedúce k dôvodnosti nároku žalovaného v 2. rade na náhradu trov konania na zásade úspechu v konaní, keď uzavrel, že žalovaný v 2. rade, mal v konaní plný úspech, pretože žaloba proti nemu bola zamietnutá v celom rozsahu.
Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že žalovanému v 2. rade patrí plná náhrada účelne vynaložených trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, na zaplatenie ktorých zaviazal neúspešného žalobcu.
K odvolacej námietke žalobcu odvolací súd poznamenáva, že ani prípadné oslobodenie účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok nemá vplyv na jeho povinnosť nahradiť trovy konania v prípade jeho neúspechu, čo v praxi znamená, že účastníka sporu od povinnosti nahradiť trovy konania nie je možné oslobodiť. Skutočnosť, že žalobca bol v konaní od zaplatenia súdnych poplatkov oslobodený nie je preto pre rozhodnutie o náhrade trov konania podstatná.
Za určitú výnimku v tomto smere možno považovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého nemusí súd výnimočne zaviazať účastníka nahradiť trovy konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, t.j. znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v správaní sa žalovaného v 1. rade v priebehu konania, ktorý nerešpektoval predvolania a zavádzal súd. Takéto tvrdenia nemôžu mať vplyv na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ale prvostupňový súd ich vyhodnotí pri rozhodovaní o trovách konania medzi zostávajúcimi účastníkmi sporu.
Medzi účelné trovy právneho zastúpenia okrem odmeny advokáta možno nepochybne zaradiť aj hotové výdavky advokáta a náhradu za stratu času, ktoré sú upravené v tretej časti vyhlášky č. 655/2004 Z.z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Formou náhrady hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 označenej vyhlášky je aj tzv. "režijný paušál", predstavujúci náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v stanovenej výške za každý úkon právnej služby, na ktorý má advokát v súvislosti s poskytovaním právnej služby nárok a tento si aj môže uplatniť.
Správne preto súd prvého stupňa v rámci náhrady trov právneho zastúpenia priznal žalovanému v 2. rade aj náhradu trov konania spočívajúcich v režijnom paušále k jednotlivým úkonom právnej služby.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224. ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov konania úspešnému žalovanému v 2. rade spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k podanému odvolaniu) z hodnoty predmetu odvolania 445,06 euro (t.j. sumy priznaných trov právneho zastúpenia) v hodnote 15,77 eura ( § 10 ods. 2 , § 13 ods. 3 označenej vyhlášky) + režijný paušál 7,63 eura ( § 16 ods. 3 označenej vyhlášky) spolu vo výške 23,40 eura.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.