Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-270-2012.pdf
PDF · 81.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/270/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX XX V. 453, zast. JUDr. Michalom Mistríkom, advokátom, Gunduličová 6, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 31690904 zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Boženy Nemcovej 22, 040 01 Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku, t a k t o
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice, IČO: 44325452, so sídlom Alžbetína 41, 040 01 Košice zo dňa 19.01.2012 č.k.: 2C/1832/2012, ktorý ukladá žalovanému L. U., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX, aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatil žalobcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska 2, Košice peňažnú sumu vo výške 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur celom rozsahu.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku na tom základe, že dňa 22.11.2012 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice so sídlom Alžbetína 41, 040 01 Košice zo dňa 19.01.2012 v konaní sp.zn.: 2C/1832/2012 na základe, ktorého mu bolo uložené zaplatiť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalovanému 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na účet žalovaného. Vo svojej žalobe uviedol, že navrhuje, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Ďalej v žalobe uviedol, že vo vzťahu k žalovanému vystupuje ako spotrebiteľ nakoľko poistná zmluva, ktorú uzavrel so žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukazoval na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 40, ods. 1, písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaný od začiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej XIV. v časti Všeobecných podmienok, aby v prípade vzniku sporov z poistnej zmluvy boli tieto mzdy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný. Rozhodcovská doložka nebola zmluvnými stranami osobitne vyjednaná a rozhodcovský súd naviac neúplne zistil skutkový stav nakoľko v zmysle oznámenia o zániku poistenia zo dňa 13.04.2010 mu žalovaný vrátil preplatok o ukončení poistenia a napriek tomu rozhodcovský súd priznal žalovanému pohľadávku, ktorá vôbec z vykonaných dôkazov nevyplýva. Rozhodcovský rozsudok nemá odôvodnenie vzniku, titulu a výšky priznanej pohľadávky a je podľa názoru žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu s tým, že vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho zástupcu žalovaný uviedol, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor a žalobca nie je oslobodený od platenia súdneho poplatku. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ rozhodcovský rozsudok bol vydaný a
nebol zrušený v osobitnom inštančnom konaní podľa § 40 a nasl. Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má byť riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Tento rozhodcovský rozsudok podľa odporcu bol vydaný v skrátenom konaní na základe podkladov predložených žalovaným ako navrhovateľom. Podaním odporu zo strany žalobcu by došlo k jeho zrušeniu a následne by došlo k ďalšiemu pokračovaniu v konaní pred rozhodcom vo veci samej. Preto žalovaný vznáša námietku podľa § 106, ods. 1 OSP ku prednosti kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu a navrhuje konanie zastaviť. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že rozhodcovská doložka bola jednoznačne individuálne dojednaná osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu všeobecných poistných podmienok. Na základe oznámenia žalovaného z 13.04.2010 došlo k zániku poistnej zmluvy s preplatkom vo výške 408,75 Eur. Podpísaním poistnej zmluvy vznikla poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy. Preto nemôže ísť v tomto spore v žiadnom prípade o požadovanie plnenia od žalobcu bez právneho dôvodu. Preto žalovaný navrhol zastaviť konanie obžalobe alebo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Na pojednávaní žalobca ako aj zástupca žalobcu zotrvali na podanej žalobe s tým, že žalobca ďalej dodal, že podpísal čisté tlačivá pracovníkovi žalovaného. Tieto tlačivá boli nevyplnené. Žiadne rozhodcovské konanie nedohodol a o tom, čo to znamená rozhodcovské konanie sa dozvedel až keď podával žalobu.
Zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil svoje stanovisko v tom smere, že žalobca v podstate nemá námietky, aby žalovanému uhradil nejakú províznu odmenu avšak žalovaný si u žalobcu takúto pohľadávku žiadnym spôsobom neuplatnil.
Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení a poukázal, že samotný žalobca nepopiera svoj podpis na poistnej zmluve a takisto na všeobecných poistných podmienkach. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s osobitnou časťou nemusel to podpisovať, pretože poistná zmluva by bola platná aj v prípade nepodpísania osobitnej časti všeobecných zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka bola podľa žalovaného dohodnutá v súlade so zákonom.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1-8, ako aj jej prílohami na čl. 9-40, vyjadrením zástupcu žalovaného, ako aj s jeho prílohami na čl. 47-70, správou Arbitrážneho súdu Košice ako aj obsahom spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn.: 2C/1832/2012 na čl. 73-104.
Podľa § 4, ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. v platnom znení (ďalej len ZoRK) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a ich ochranu.
Podľa § 26, ods. 2 ZoRK rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne.
Podľa § 40, ods. 1, písm. c), písm. g) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
Podľa § 52, ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu vydaný Arbitrážnym súdom Košice č.k.: 2C/1832/12.
V danom prípade súd mal za to, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu dňa 21.08.2007 súčasťou, ktorej boli aj Všeobecné poistné podmienky, kde na záver týchto Všeobecných poistných podmienok je uvedené osobitné zmluvné dojednanie k poistnej zmluve podľa, ktorého si zmluvné strany dohodli v prípade vzniku akéhokoľvek sporu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti budú to riešiť rozhodcovským konaním v zmysle XIV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok.
Podľa názoru súdu v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53, ods. 4, Občianskeho zákonníka ku dňu uzavretia poistnej zmluvy 21.08.2007 nebola síce ako nepriateľná podmienka vo forme rozhodcovskej doložky uvedená v zákone avšak § 53, ods. 4 obsahoval výpočet nepriateľných podmienok spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za splnenia podmienok uvedených v § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka mal súd za to, že aj v danom prípade možno označiť za nepriateľnú zmluvnú podmienku rozhodcovskú doložku v prípade, ak spôsobuje značnú nerovnováhu právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo možno považovať za neprijateľné podmienky, ktoré sú vymenované v prílohe článku III. ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a teda za neprijateľnú podmienku sa považuje aj také dojednanie, ktorého účelom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa aby riešil spory výhradne arbitrážou.
V danom prípade v zmysle uvedenej smernice sa za nepriateľnú podmienku považuje taká, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Dohoda o rozhodcovskej doložke nebola účastníkmi individuálne prejednaná, ale tvorila súčasť poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok. Táto rozhodcovská doložka ako to vyplýva z vykonaného dokazovania bola účastníkmi dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy a je v nej výslovne uvedené, že je súčasťou Všeobecných poistných podmienok v časti XIV. Takto sa stala táto rozhodcovská doložka vyžadujúca od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 53, ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka.
Ako to vyplýva z obsahu spisu rozhodcovského súdu na čl. 74-101 rozhodcovský súd vydal rozsudok na základe návrhu na začatie konania o zaplatenie 41,16 Eur, kde žalovaný podal návrh na začatie konania a ako dôvod uviedol vznik pohľadávky 41,16 Eur podľa časti XVII. ods. 7 Všeobecných poistných podmienok s účinnosťou od 01.01.2009 alebo od 01.01.2011 bez toho, aby z tohto návrhu bolo zrejmé, ako táto pohľadávka vznikla na základe čoho je preukázaná dôvodnosť návrhu. Rozhodcovský súd napriek tomu vydal rozsudok bez náležitého odôvodnenia, len s uvedením, že pohľadávka vznikla podpísaním poistnej zmluvy.
Pri rozhodovaní v tejto veci mal súd za to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je upravená iba ako zmluvný odkaz na Všeobecné poistné podmienky a v danom prípade táto rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný (žalobca) bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami budú riešené výlučne rozhodcovským súdom. Samotný podpis na poistnej zmluve a na Všeobecných poistných podmienkach podľa názoru súdu nepostačuje, aby bola riadne preukázaná vôľa žalobcu uzatvoriť rozhodcovskú doložku a možno konštatovať, že táto rozhodcovská doložka je neplatná a nebola zmluvnými stranami osobitne dojednaná.
V danom prípade rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený výlučne postupom podľa § 40 a nasl. ZoRK s tým, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd žalobe žalobcu vyhovel a napadnutá rozhodcovský zrušil v celom rozsahu.
O trovách konania rozhodne súd v zmysle § 151, ods. 3 OSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia nakoľko ide o zložitý prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.