Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Saz-14-2013.pdf
PDF · 89.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9Saz/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: V. W. U., narodenej X.X.XXXX, štátnej príslušníčky W.J.a, podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy Q., Š. Z., W., aktuálne s miestom pobytu G. XXX, I., zastúpenej pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 6.3.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-771-12/PO-Ž-2012 zo dňa 25.1.2013 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-771-12/PO-Ž-2012 zo dňa 25.1.2013 p o t v r d z u j e.
Krajský súd v Bratislave navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-771-12/PO-Ž-2012 zo dňa 25.1.2013 odporca podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľke nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Opísal v ňom zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade navrhovateľka prestala spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Ďalej uviedol, že z vyhľadaných a do spisu založených správ vyplýva, že bezpečnostná situácia v meste Mogadišo a jeho okolí sa v dôsledku vytlačenia povstalcov hnutia Al Shabaab (ďalej len „Al Shabaab“) v auguste 2011 zlepšila natoľko, že pominula hrozba vážneho bezprávia (z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Cca jeden milión ľudí, ktorí toto mesto pred časom opustili v dôsledku bojov v tomto regióne, sa vrátilo do mesta, podobne ako sa tam vrátili viaceré medzinárodné organizácie a diplomatické misie. Odporca uviedol, že vládne sily zabezpečili v tomto regióne kontrolu, včítane regiónu mesta Afgoye, ktoré sa nachádza v blízkosti Mogadiša, ako aj v regiónoch miest Baidoa, Beletweyn, El Buur, gedo, Kismayo. Poukázal tiež na celkovo zlepšenú situáciu v strednom a južnom Somálsku, pričom tiež dodal, že aj keď vnútroštátny konflikt v Somálsku nie je úplne ukončený, v regióne mesta Mogadišo došlo k takému zlepšeniu bezpečnostnej situácie, ktoré umožňuje prípadný návrat navrhovateľa a teda že navrhovateľovi nehrozí vážne bezprávie v zmysle ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 6.3.2013, ktorým sa domáhala jeho zrušenia § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Potvrdila, že zo správ, ktoré sú k dispozícii vyplýva, že v Mogadiši sa bezpečnostná
situácia zlepšila, existuje však neustála hrozba zo strany Al Shabaab (útoky Al Shabaab, ohrozujúce obyvateľstvo). Uviedla, že podľa listu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z 22.1.2013 z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie táto organizácia nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti Somálska. Namietala, že odporca nezobral do úvahy skutočnosť, že pochádza z minoritného kmeňa a aj to, že je osamelou ženou a že z rozhodnutia nie je zrejmé z akých dôvodov požiadala v minulosti o medzinárodnú ochranu. Tiež dôvodila, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch poskytol, resp. predĺžil doplnkovú ochranu osobám pochádzajúcich z blízkeho mesta Afgoye.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval pritom na dôvodoch, ktorými odôvodnil napadnuté rozhodnutie.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľky, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-771/PO-Ž-2012, ako aj so spismi predchádzajúcimi: ČAS: MU-533/PO-Ž-2010 a MU-502/PO-Ž-2011.
Zo spisu ČAS: MU- 533/PO-Ž-2010 súd zistil, že odporca rozhodnutím z 20.12.2010 navrhovateľke azyl neudelil, poskytol jej však doplnkovú ochranu na dobu jedného roka z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v oblasti mesta Mogadišo, odkiaľ pochádza, ktoré bolo v tom čase pod plnou kontrolou Al Shabaabu-u. V tomto konaní ako jediný dôvod svojej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany uviedla terorizovanie obyvateľov Magadiša týmto hnutím, ktorého objektom sa stala jej rodina. Iné problémy neprezentovala.
Zo spisu ČAS: MU-502/PO-Ž-2011 je zjavné, že navrhovateľka požiadala o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany z totožného dôvodu ako v jej prvom azylovom konaní. Odporca žiadosti vyhovel a rozhodnutím z 9.1.2012 doplnkovú ochranu predĺžil.
Zo spisu ČAS: MU-771/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľka 2.11.2012 opätovne požiadala o predĺženie doplnkovej ochrany s odôvodnením, že dôvody pre ktoré jej bola poskytnutá pretrvávajú. Odporca s navrhovateľkou vykonal pohovor v priebehu ktorého navrhovateľka uviedla, že sa pridržiava dôvodov, ktoré uviedla v roku 2010 v prvom konaní o udelenie azylu. Poukázala na správy o bezpečnostnej situácii v Mogadiši, ktoré podľa jej názoru svedčia o pretrvávajúcej nepriaznivej situácii. Odporca vyhľadal a do spisu založil správy, týkajúce sa aktuálnej bezpečnostnej situácii v Somálsku s osobitným zameraním na hlavné mesto, resp. okolité regióny, ktoré konkretizoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke, že zistenie skutkového stavu z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo je nedostatočné na posúdenie veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vyhľadal a do spisu založil správy, zamerané na zistenie ev. vážneho bezprávia v krajine pôvodu navrhovateľky. Z ich obsahu vyplýva, že bezpečnostná situácia v oblasti mesta Mogadiša sa od leta roku 2011, kedy mesto, jeho okolie, ako aj ďalšie centrá prešli pod kontrolu vlády sa zlepšila, stabilizovala, ktorá skutočnosť sa prejavila v návrate státisícov repatriantov do tohto regiónu. Ani odporca v rozhodnutí nekonštatoval absolútne bezpečnú situáciu, správne však zo správ konštatoval, že aktuálna situácia nedosahuje stupeň nebezpečnosti, ako ju má na mysli ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle, konkrétne bod. 3. tohto ustanovenia. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporca sa nezaoberal otázkou jej ohrozenia z titulu jej pôvodu z minoritného kmeňa, resp. z dôvodu že je osamelou ženou súd poukazuje na skutočnosť, že ak by tieto dôvody ohrozenia existovali, boli by súčasťou vyhľadaných správ, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov. Nakoľko sa v nich nenachádza žiadna zmienka tohto druhu, možno konštatovať že tieto ohrozenia objektívne neexistujú. Naviac navrhovateľka sa nikdy - teda v žiadnom z azylových konaní nezmieňovala o problémoch, ktoré by mali súvis s jej etnickým pôvodom či jej postavením. K dôkazu, priloženému k návrhu (list Medzinárodnej organizácie pre migráciu - IOM z 22.1.2013) súd poznamenáva, že je v ňom iba konštatovaný aktuálne postoj tejto organizácie k návratom somálskych repatriantov a preto ako taký nemôže slúžiť k objektívnemu zisteniu a posúdeniu bezpečnostnej situácie, potrebnej pre rozhodovanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle.
K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Odporcovo rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti, predpokladané tak zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ako aj zákonom o azyle. Odporca v ňom konkretizoval ustanovenia, na základe ktorých rozhodol, opísanie zisteného stavu veci, správnu úvahu na základe ktorej dospel k výroku. Všetky tieto náležitosti sú zrozumiteľne formulované, logicky usporiadané, predovšetkým však z nich je zjavné, ako a na základe čoho odporca zhodnotil stav veci a teda prečo navrhovateľkinej žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany nevyhovel. Navrhovateľka požiadala o predĺženie jej poskytnutej doplnkovej ochrany a preto sa odporca správne zaoberal vyhodnotením, či existujú dôvody pre je predĺženie. I keď odporca výslovne nezopakoval dôvody jej poskytnutia či predchádzajúceho predĺženia, z kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú tieto zrejmé - doplnková ochrana bola poskytnutá z dôvodu možného individuálneho ohrozenia nedotknuteľnosti osoby navrhovateľky počas trvania vnútroštátneho konfliktu, prebiehajúceho pôvodne v oblasti hlavného mesta, odkiaľ navrhovateľka pochádza. Naviac skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odporcu nie je nezrozumiteľným či nedostatočne odôvodneným, je zrejmá z obsahu samotného návrhu v ktorom navrhovateľka reaguje na jeho jednotlivé jeho časti či v ňom uvedenú správnu úvahu.
K námietke, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch poskytol, resp. predĺžil doplnkovú ochranu osobám pochádzajúcich z blízkeho mesta Afgoye, čím mala byť v konaní odporcu zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia:
Podobne ako predchádzajúce aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. K tejto námietke súd poznamenáva, že navrhovateľka nepredložila súdu jediný dôkaz o tomto jeho tvrdení. Avšak aj keby odporca vo veci žiadateľa o poskytnutie či predĺženie doplnkovej ochrany rozhodol v inom prípade či prípadoch tak, ako to navrhovateľka naznačila, táto skutočnosť nemôže automaticky znamenať, že ide o postup odporcu, ktorý má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jednak preto, lebo pod vadou konania v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. je potrebné rozumieť
vadu v konaní správneho orgánu, teda v jeho (procesnom) postupe pri vedení konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie (v konaní o udelenie azylu napr. nepoučenie žiadateľa o jeho právach a povinnostiach zákonným spôsobom, zabezpečenie tlmočenia nezákonným spôsobom a pod.). Jednak však aj preto, lebo každá žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany sa musí poúdiť individuálne, po zohľadnení všetkých zistených tak subjektívnych, ako aj objektívnych skutočností. Ako to vyplýva zo samotného opravného prostriedku, navrhovateľka v ňom poukazovala na údajné rozhodnutia, týkajúce sa žiadateľov, pochádzajúcich z mesta Afgoye. I keď toto mesto sa nachádza v blízkosti hlavného mesta Mogadiša, nejde o totožné mestá, pričom nie sú z opravného prostriedku zrejmé aj iné okolnosti, týkajúce sa iných žiadateľov o poskytnutie medzinárodnej ochrany, ktoré nutne majú vplyv na rozhodnutie. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že iba existencia niektorých z vád rozhodnutia, konkretizovaných v ust. § 250j ods. 2, ods. 3 O.s.p. môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Súd tiež poznamenáva, že k prevzatiu kontroly vládou nad mestom Afgoye došlo v inom časovom období. Preto ani túto námietku súd neuznal ako dôvodnú.
O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľka i keď bola v konaní neúspešná, je zo zákona oslobodená od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).