Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/54/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci starostlivosti o maloletého Z. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J., dieťa rodičov C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. č. XXX/XX, t.č. bytom J., M. č. XX/X a otca S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Ul. Z. č. XXX/XX/XX, zast. E.. J. L., C. so sídlom v J., N. č. X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. februára 2013, č.k. -83, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z., naposledy určenú rozsudkom OS Prievidza, č. zo dňa 11.02.2010 zo sumy 130 Eur mesačne na sumu 260 Eur mesačne, počnúc 01.09.2012, ktoré výživné otca dieťaťa zaviazal platiť k rukám matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia výživného za dobu od 01.09.2012 do 28.02.2013 v sume 780 Eur otcovi dieťaťa uložil zaplatiť matke dieťaťa v mesačných splátkach po 65 Eur, spolu s bežným výživným, s tým, že prvá splátka je splatná počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní dvoch po sebe idúcich splátok. V rozhodnutí konštatoval, že matka dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na sumu 400 Eur mesačne, s poukazom na dobu od poslednej úpravy výživného a zmenu pomerov. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného ubehlo 3-ročné obdobie, počas ktorého došlo k zmene pomerov, tak na strane maloletého dieťaťa, ako i otca ako osoby k výžive povinnej. Maloletý je v súčasnej dobe študentom strednej školy, v súvislosti s čím mu vznikajú omnoho vyššie výdavky ako v čase, keď bol žiakom základnej školy, okrem toho sa maloletý venuje športovým aktivitám, v súvislosti s čím mu tiež vznikajú nemalé výdavky. Zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorého príjem podstatne vzrástol a v súčasnosti dosahuje sumu 1.230 Eur mesačne. Z takéhoto príjmu musí byť v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého vyššou sumou, preto otcovi s účinnosťou od 01.09.2012, kedy maloletý nastúpil na strednú školu, zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 260 Eur mesačne. Zároveň vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2012 do rozhodnutia súdu, ktoré v súlade s ust. otcovi povolil platiť v mesačných splátkach po 65 Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a otca zaviazal uhrádzať mesačné výživné na maloletého Z. v sume 180 Eur mesačne. V odvolaní uviedol, že si je vedomý, že vzhľadom na to, že jeho syn začal navštevovať strednú odbornú školu obchodu a služieb na Hotelovej akadémii, sa jeho výdavky zvýšili, avšak súd prvého stupňa podľa jeho názoru dostatočne neprihliadol aj na jeho zvýšené životné

náklady. Súd mal za to, že náhrada cestovných výdavkov vo výške 830 Eur mesačne je súčasťou jeho príjmu, s týmto názorom súdu však nemôže súhlasiť, keďže uvedená náhrada cestovných výdavkov podľa o cestovných náhradách má slúžiť na náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných výdavkov za ubytovanie, za stravu a na náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a ďalších výdavkov zamestnanca na zahraničnej pracovnej ceste. Z uvedených diét uhrádza všetky náklady, spojené s jeho dvojmesačným „kočovným“ životom, pričom v krajinách, v ktorých pracuje - O., X., P. sú služby oveľa nákladnejšie. Z diét si platí napr. aj kartu profesionálneho šoféra 150 Eur, pričom musí zaplatiť ďalších 55 Eur v kolkoch, taktiež absolvuje psychotesty, čo predstavuje sumu 80 Eur a preventívnu prehliadku každé dva roky za 50 Eur. Spláca ďalej ešte úver spoločnosti W. vo výške 150 Eur mesačne. To znamená, že z diét, ktoré mu uhrádza jeho zamestnávateľ, minie okolo 550 Eur mesačne. Súd taktiež vo svojom rozhodnutí uviedol, že jeho priateľka sa musí podieľať na jeho výdavkoch za bývanie, absolútne sa však nevenoval tomu, že manžel matky by mal tiež prispievať na jej bývanie, pretože tento síce pracuje v K., ale každý týždeň dochádza do J.. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že jej manžel zarába mesačne sumu 1.400 Eur, lebo v K. takúto sumu nezarába ani upratovačka, a nie ešte technik strojárskej spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že výdavky na potreby jeho syna sa zvýšili a zároveň má ako jeho otec záujem o jeho zdravý vývoj, prihliadnuc na vývoj jeho životných nákladov navrhol, že bude prispievať na výživu syna sumou 180 Eur mesačne.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Tvrdenia otca o jeho výdavkoch označila za prehnané. Z jeho celkového príjmu, vrátane diét spolu vo výške 1.230 Eur mesačne, minie podľa jeho vyjadrenia cca 500 Eur mesačne len na seba, okrem toho mu na pokrytie jeho ďalších životných potrieb ostáva ešte cca 680 Eur, čo v porovnaní s jej mesačným príjmom 460 Eur je nadštandardné, nakoľko syna nemá v osobnej starostlivosti, a teda aj výdavky spojené s jeho výživou má okrem doposiaľ určeného výživného len v čase, keď je syn u neho, čiže len zriedkavo. Ide len o bežné výdavky, ktoré nepokrývajú pravidelné a nevyhnutné výdavky hlavne na školu, školské, mimoškolské aktivity syna. Poukázala na to, že nie všetky platby uvedené otcom sú mesačné platby, jedná sa skôr o platby ročné a dvojročné. Taktiež úver spoločnosti W. sa jej zdá zavádzajúci a vykonštruovaný, nakoľko tento argument otec neuviedol na pojednávaní súdu prvého stupňa. Tvrdenie otca o tom, že jej manžel dosahuje určite vyšší príjem ako uviedla, t.j. 1.400 Eur, je nepravdivé, čo môže dokázať jeho výplatnou páskou. Okrem toho si jej manžel musí platiť prenájom bytu v K. v sume 300 Eur mesačne, taktiež má náklady na stravu, cestovné a iné výdavky. Podotkla, že napriek tomu, že jej manžel nemá vyživovaciu povinnosť voči jej synovi a nie je preto povinný sa podieľať na jeho výdavkoch, napriek tomu tieto výdavky uhrádza, ale nechce, aby otec dieťaťa túto skutočnosť využíval vo svoj prospech a zbavoval sa tak svojich rodičovských povinností na úkor jej manžela.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Uviedol, že s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa, ako aj schopnosti otca maloletého súd prvého stupňa rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca správne.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. , a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča, v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériám podľa ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania ( ), ani na jeho doplnenie podľa ust. , Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletému bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. zo dňa 11.02.2010 na sumu 130 Eur mesačne. V čase citovaného rozhodnutia bol maloletý Z. žiakom 7. ročníka základnej školy. Priemerný čistý príjem otca u zamestnávateľa predstavoval sumu 410,64 Eur, otec mal pozastavené podnikanie, pričom súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že otec mal príjem z prenájmu pohostinstva v sume 15.000,- Sk. Matka maloletého dosahovala zárobok 474,91 Eur.

V súčasnosti je matka opätovne vydatá, jej manžel sa zdržuje prevažne v K.. Žije spolu so synom v prenajatom byte v J., jej výdavky na bývanie predstavujú sumu 350 Eur mesačne. Pracuje v F. L. C., kde dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok 460 Eur. Otec maloletého pracuje ako vodič kamiónu, podľa potvrdenia zamestnávateľa za rok 2012 dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 406 Eur a za rok 2012 mu boli vyplatené cestovné náhrady v sume 9.954,98 Eur, čo priemerne mesačne predstavuje sumu 829,50 Eur. Maloletý Z. je študentom 1. ročníka Hotelovej akadémie v J., v súvislosti s čím má zvýšené výdavky spojené s nákladmi vynaloženými na zakupovanie pracovného oblečenia, príspevkov na zakupovanie potravín, cestovaním do školy. Venuje sa športovým aktivitám (hádzanej a zápaseniu), v súvislosti s čím mu vznikajú ďalšie náklady potrebné na zakúpenie športového oblečenia a obuvi, poplatku do klubov, kúpu liečiv. Maloletý má ďalšie výdavky spojené so štúdiom (náklady na zakúpenie učebníc, poplatok na stužkovú slávnosť, exkurzie), ďalšie náklady spočívajú v nákladoch na cestovanie mestskou hromadnou dopravou a stravovanie.

Z uvedeného je zrejmé, tak, ako správne konštatoval aj súd prvého stupňa, že preukázateľne došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, a to najmä na strane maloletého Z., ktorého náklady oproti predchádzajúcej úprave výživného podstatne vzrástli. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zmene pomerov nepochybne došlo aj na strane otca, ktorého príjem oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu podstatne vzrástol, a priemerne dosahuje sumu 1.230 Eur mesačne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že z takéhoto príjmu musí byť v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého sumou 260 Eur mesačne, pričom otcovi aj po zaplatení výživného v tejto výške zostane dostatok finančných prostriedkov na úhradu vlastných nákladov na živobytie. Pokiaľ otec poukazuje na to, že vyplácané diéty nemožno považovať za súčasť jeho príjmu, s týmto sa nie je možné stotožniť, nakoľko vyplatené diéty otec nepochybne používa na úhradu svojich nákladov spojených s bývaním a stravovaním, ktoré by otec inak musel hradiť zo svojho mesačného zárobku. Treba pritom zdôrazniť, že u Z. sa jedná o maloleté dieťa, ktoré je odkázané svojou výživou výhradne na svojich rodičov, pričom jeho matka, ktorej priemerný mesačný príjem dosahuje len sumu 460 Eur mesačne, nie je schopná sama hradiť všetky jeho preukázané výdavky. Za takejto situácie je potom na otcovi, ktorého príjem v porovnaní s matkou je podstatne vyšší, aby vo vyššej miere plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému Z., pričom odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu je prvoradá povinnosť rodiča, ktorá má v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine pred inými výdavkami rodiča prednosť.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Z. z doterajších 130 Eur mesačne na sumu 260 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2012 za správne. Za správny považoval aj výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým vyčíslil nedoplatok otca na výživnom za obdobie od 01.09.2012 do rozhodnutia súdu, ktorý súd povolil otcovi splácať za podmienok uvedených vo výroku rozsudku.

Preto odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .