Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/241/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu R.. L. Z., Z. O. N., F. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Andreou Takáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Magurská č. 3, proti žalovanému V. W., Z. O. N., H. Č.. X, zastúpenému Mgr. Ladislavom Suchým, advokátom sídlom v Košiciach, Letná č. 47, o zaplatenie 481,76 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.3.2012 č.k. -209 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému na trovách konania sumu 273,83 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom postúpenej pohľadávky.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že Š. Z.-I. ako zhotoviteľ a žalobca ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola výstavba átriového rodinného domu Č.. XX O. W. R., B. Y. X. XX.XX.XXXX. Zhotoviteľ Š. Z.-I. uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Mráz s.r.o. zmluvu o dielo na základe ktorej obchodná spoločnosť vykonávala konkrétne stavebné práce pre Š. Z.. Ďalej vychádzal zo zistenia, že obchodná spoločnosť Mráz s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa X.XX.XXXX postúpila voči žalovanému pohľadávku v sume 14.513,40 Sk obchodnej spoločnosti UNOSPOL - 2 s.r.o. Košice, ktorá Zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX postúpila predmetnú pohľadávku V. Y. a ten následne Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX postúpil pohľadávku žalobcovi. Uvedená pohľadávka spočívala vo fakturovaní jednotlivých prác obchodnou spoločnosťou Mráz s.r.o. žalovanému a to v sume 2.571,80 Sk za vykonané zemné práce, zo sumy 1.748,70 Sk za vykonané stavebné práce za M. XXXX, za vykonané stavebné práce mesiac V. v sume 10.192,90 Sk a práce na dome č. XX ohľadom garážovej brány.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobca nepreukázal odôvodnenosť svojho nároku, nakoľko nepreukázal právny titul, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok. Tvrdenie žalobcu, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému plnenie, na základe ktorých mu vyfakturoval uplatnenú sumu súd posúdil ako nehodnoverné, keďže žalobca uzatvoril zmluvu o dielo s iným subjektom a to Š. Z. I. a obchodná spoločnosť Mráz, s.r.o. pôvodný veriteľ vykonával práce pre žalovaného na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so spoločnosťou Š.G. Z. I.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný poskytoval platby pre urýchlenie prác priamo obchodnej spoločnosti Mráz, s.r.o., čo potvrdil aj žalovaný aj svedkovia, zamestnanci obchodnej spoločnosti Mráz, s.r.o.. Existencia zmluvného vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou Mráz, s.r.o. a žalobcom nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobca teda nepreukázal vykonanie prác obchodnou spoločnosťou Mráz, s.r.o. na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným, čo vyplýva podľa názoru súdu aj zo zisťovacích protokolov, kde v hlavičke je uvedený zhotoviteľ I. M..L..T.. a obchodná spoločnosť Mráz, s.r.o. je uvedená len ako dodávateľ. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal odôvodnenosť svojho nároku, preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. v spojení s ust. a priznal žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 24, eura a trov právneho zastúpenia v sume 249,76 eura, ktoré v zmysle ust. krátil o 50%. Ohľadom trov konania súd uviedol, že pokiaľ ide o právnu a skutkovú náročnosť veci a nevyhnutnú aktivitu právneho zástupcu žalovaného mal za to, že nešlo o právne náročnú vec. Pokiaľ išlo o skutkovú náročnosť veci, návrh bol podaný 13.8.2003 a súd vykonával rozsiahle dokazovanie vzhľadom k dôkaznej núdzi žalobcu, ktorý navrhoval rozsiahle dokazovanie za účelom preukázania svojho nároku. Aktivita v tomto konaní bola najmä na strane žalobcu a jeho právnej zástupkyne a právny zástupca žalovaného a žalovaný okrem popretia uplatneného nároku a návrhu niekoľkých dôkazov, neboli nútení v predmetnom konaní vyvíjať zvýšenú aktivitu. Za úkon právnej služby zástupcu žalobcu nepovažoval úkon vyjadrenie zo dňa 8.2.2006, pretože tento úkon nie je podľa jeho názoru úkonom právnej služby v súlade s ust. vyhl. č. , keďže nešlo o vyjadrenie na výzvu súdu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a proti výroku o trovách konania aj žalovaný.

Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby rozsudok zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 481,76 eura s prísl.. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, vydaný na základe jednostranného, zaujatého a neúplného hodnotenia len niektorých dôkazov súdom a tým nezistenie skutkového skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval také rozhodnutie aké súd vydal. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 22.11.2005 navrhol, aby žalovaný predložil dôkaz o tom, že účtovanie stavebných prác bolo duplicitné, súd tento dôkaz nevykonal, hoci týmto žalovaný zdôvodnil odpor proti platobnému rozkazu. Má za to, že svoje tvrdenie o duplicitnom plnení žalovaný nepreukázal počas celého konania a súd sa s tým nevysporiadal. Rovnako na pojednávaní dňa 21.11.2005 žalovaný uviedol, že disponuje dokladom, že spoločnosť I. alebo firme Mráz nič nedlží a má doklad o tom, že ich vzájomné pohľadávky sú vyrovnané. Uviedol, že tento doklad predloží súdu k spisovej značke. Napriek tomu, že vykonanie tohto dôkazu niekoľkokrát požadoval súd ho nevykonal. Súd prvého stupňa hodnoverne nezistil, že žalovaný za práce, ktoré sú predmetom tohto konania zaplatil niekomu inému ako tvrdí. Práve naopak má za to, že bolo v konaní jednoznačne preukázané, že práce vykonal pre žalovaného a žalovaný mu zaplatil 90% ceny vykonaného diela. Konštatovanie súdu prvého stupňa v rozsudku, že poskytnutie platby priamo spoločnosti Mráz s.r.o. (žalobcovi), ktoré potvrdili aj svedkovia aj žalovaný nie je dôkazom, že vznikol zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania považuje za špekulatívne, účelové a ničím nepodložené. Žalovaný v liste zo dňa 24.6.2002 uviedol, že obdržal faktúry od spoločnosti Mráz s.r.o.. uvádza síce, že ich považuje za bezdôvodné a ako také ich neuhradí, ale nakoľko ich prevzal a nevrátil ako nedôvodné dodávateľovi je z nich zaviazaný. Žalovaný uhrádzal priamo spoločnosti Mráz s.r.o. zálohové faktúry na jednotlivé vykonávané práce v rozsahu takmer 90% dohodnutej sumy. Dokonca sám žalovaný neopiera, že zálohy na úhradu ceny diela boli riadne zaplatené spoločnosti Mráz s.r.o., čím

nepriamo potvrdil aj existenciu zmluvného vzťahu. Tvrdenie žalovaného, že mu faktúry neboli doručené a nevedel, že má niečo platiť je účelové a ničím nepodložené. V liste zo dňa 24.6.2002 žalovaný potvrdil, že faktúry mu boli doručené a následne tvrdil, že faktúry mu neboli doručené a nič nevedel. Súd sa týmto rozporovým tvrdením žalovaného vôbec nezaoberal. Rovnako súd nezohľadnil vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.9.2000 v ktorom oznámil, že k dokončenie úhrad z jeho strany môže dôjsť až po skutočnom ukončení dohodnutých prác. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi spoločnosťou Mráz s.r.o. a žalovaným bol zmluvný vzťah, že vykonával práce pre žalovaného podľa vzájomnej dohody a žalovaný mu platil. Má za to, že v konaní preukázal, že stavebné práce uvedené vo faktúrach vykonal a žalovaný si ich prevzal jednak výsluchom svedkov a nakoniec aj výpoveďou samotného žalovaného. Žalovaný v konaní nepoprel tú skutočnosť, že práce boli vykonané a potvrdil aj ich prevzatie, dokonca žalovaný potvrdil aj to, že platil žalobcovi zálohy, preto má za to, že v tomto uniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v konaní tvrdil, že za práce zaplatil Š. Z. - I., preto má za to, že samotný žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a súd prvého stupňa sa s tým nevysporiadal a tým nezistil skutkový stav, ktorý by odôvodňoval také rozhodnutie, aké súd vydal. Zároveň si uplatnil aj trovy konania.

Žalovaný v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku o trovách konania a priznal mu náhradu trov konania v sume 628,69 eura. V odvolaní uviedol, že súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že pri aplikácii ust. je potrebné prihliadnuť na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva, na postoj účastníka a na okolnosti poskytovania právnej pomoci. Konajúci súd však vo veci na tieto aspekty pri svojom rozhodnutí prihliadal zrejme nesprávne. Krátenie náhrady trov konania voči jeho osobe súdom považuje za nedôvodné a nespravodlivé. Konajúci súd mal najmä po termíne 15.10.2008 prihliadať na tú vec ako drobný spor i s náležitým procesným prístupom. Vytýčených pojednávaní sa však musel on i jeho právny zástupca zúčastňovať, čím mu vznikli súvisiace náklady. Neobstojí ani argumentácia súdu pre zníženie náhrady trov konania, že aktivita v konaní bola najmä na strane žalobcu a jeho právnej zástupkyne, lebo boli v dôkaznej núdzi. Bol nútený na každom pojednávaní preukazovať to, čo tvrdil od počiatku sporu i s ním navrhnutým svedkom i s výsluchmi svedkov navrhnutých stranou žalobcu. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa v konaní nesprávne aplikoval ust. v tejto veci, keď mu nepriznal celú náhradu trov právneho zastúpenia, ale túto bezdôvodne krátil. Náhrada trov konania sa priznáva proti neúspešnej strane. V tejto veci žalobca o vzniku náhrady pri neúspechu vedel, o svojej dôkaznej núdzi mal vedomosti, i napriek tomu navrhoval zbytočné dôkazy.

Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že jeho právny predchodca obchodná spoločnosť Mráz s.r.o. Košice vykonávala pre žalovaného práce na základ zmluvy o dielo s ním uzavretej, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak nárok žalobcu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nenastala zmena skutkového ani právneho stavu, preto na zistenia uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd použil odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil z dôvodu, že žalobca nepreukázal počas konania tvrdenie o duplicitnom plnení a teda, že súd hodnoverne nezistil, že žalovaný za práce, ktoré sú predmetom konania zaplatil niekomu inému ako tvrdil.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

V prejednávanej veci žalobca v konaní uplatňoval peňažný nárok z postúpenej pohľadávky jeho právneho predchodcu obchodnej spoločnosti Mráz s.r.o. Košice. Správne preto súd prvého stupňa zameral dokazovanie na zistenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neuspokojil sa len so samotným zistením, že žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané, že obchodná spoločnosť Mráz s.r.o. Košice ako právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo teda, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdeného právneho vzťahu medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou Mráz s.r.o. Košice a z tohto dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jeho neprospech.

Z tohto pohľadu bez významu je preto námietka žalobcu v odvolaní, že žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o duplicitnom plnení, lebo rozhodujúcou skutočnosťou pre ktorú nebolo možné žalobe vyhovieť bolo to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní.

Za dôvodné nepovažuje odvolací súd ani odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania, lebo súd prvého stupňa ohľadom trov konania na zistený skutkový stav náležite aplikoval ust. v spojení s ust. . Súd správne postupoval, ak vychádzal z toho, že vo veci išlo o drobný spor a trovy konania vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke by boli neprimerané, preto boli splnené zákonné predpoklady na zníženie trov konania. Správne súd postupoval, ak žalovanému nepriznal úkon právnej pomoci a to za vyjadrenie zo dňa 8.2.2006, pretože takýto úkon urobený bez výzvy súdu nemožno považovať za účelný. Takéto vyjadrenie mohol žalovaný urobiť aj na pojednávaní prostredníctvom advokáta.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody uvádzané účastníkmi v odvolaniach, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s podľa ktorých právo na náhradu trov konania má úspešný účastník v danom prípade žalovaný, ktorý však trovy odvolacieho konania si neuplatnil a žalobca v konaní úspech nemal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.