Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23S-91-2013.pdf
PDF · 80.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/91/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 47 243 252, zast. Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Vígľaš, so sídlom Zvolenská č. 1, 962 02 Vígľaš, IČO: 320382, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto
rozhodol:
I/ Súd konanie z a s t a v u j e .
II/ Súd žalobcovi, ani žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 02.05.2013 domáhal, aby súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 07.04.2013, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 275,94 Eur. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému, ako povinnej osobe, podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám e-mailom žiadosť podpísanú zaručeným elektronickým podpisom dňa 22.02.2013, ktorou žiadal sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Konkrétne požiadal o sprístupnenie nasledovných informácií: 1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012, 2. rozloha obce, 3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitne územia ochrany - Special Areas of Conservation). Žalovaný v zákonom stanovenej 8-dňovej lehote od doručenia žiadosti požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám,
v dôsledku čoho došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného (§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie e-mailom dňa 21.03.2013 podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia odvolania o ňom nerozhodol, preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Podľa názoru žalobcu je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p., t.j. v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ak došlo k odmietnutiu sprístupnenia informácií a tiež v dôsledku nepreskúmateľnosti fiktívneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Dňa 04.06.2013 bolo súdu doručené podanie žalobcu - späťvzatie žaloby a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.05.2013. Späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný požadované informácie sprístupnil, preto niet žiadneho dôvodu, aby žalobca zotrvával na podanej žalobe, keďže sprístupnením požadovaných informácií sa odstránil stav žalobcu, v rámci ktorého bol žalobca ukrátený na svojich právach. Tvrdil, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca nemohol predpokladať, že žalovaný si ani za jedenásť rokov účinnosti zákona č. 215/2002 Z.z. nevytvoril vôbec žiadne technické, resp. softwérové predpoklady pre to, aby vedel v rámci správnych konaní prijímať podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Navyše na internete sú k dispozícii bezplatne a voľne dostupné aplikácie na overovanie platnosti elektronického podpisu (napr. QSign 4.2). Spomedzi 495 obcí v Banskobystrickom kraji požadované informácie sprístupnilo takmer 40% obcí, z čoho je zrejmé, že s predmetným podaním sa dalo oboznámiť. Žalobu proti žalovanému podal preto, že žalovaný zostal nečinný a na obe podania žalobcu doručené zákonom ustanoveným spôsobom vôbec nereagoval. Argument žalovaného o voľnej dostupnosti požadovaných informácií nie je podľa žalobcu dôvodný. Podľa § 3 zákona č. 211/2000 Z.z. sa informácie sprístupňujú bez právneho dôvodu. Na webovom sídle žalovaného sa požadované informácie neuvádzajú. Ak mal žalovaný vedomosť, že požadované informácie sú voľne dostupné, mal postupovať podľa § 7 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a oznámiť žalobcovi, kde sú požadované informácie sprístupnené.
Žalobca v dôsledku späťvzatia žaloby navrhol konanie zastaviť a žalovaného zaviazať zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 413,91 Eur (za 3 úkony právnej služby - 1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. príprava a podanie žaloby, 3. späťvzatie žaloby a k tomu 3 režijné paušály za rok 2013). Náhradu trov konania žiadal priznať s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., v zmysle ktorého ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Poukázal na to, že dôvodom uplatnenia náhrady trov konania je skutočnosť, že žalobca, resp. žiaden jeho člen nedisponuje vysokoškolským vzdelaním v odbore právo, pričom v danom prípade sa vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom. Poskytovanie právnych služieb je podľa súčasnej právnej úpravy podnikaním. Nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý sa priznáva klientovi, pričom advokát je platobným miestom.
Z obsahu spisu, z podaní účastníkov, najmä žalovaného a príloh k podaniu žalovaného zo dňa 22.05.2013, mal súd preukázanú skutočnosť, že starosta Obce Vígľaš zrušil napadnuté fiktívne rozhodnutie rozhodnutím č. 283/2013 zo dňa 22.05.2013. Žalovaný listom č. 284/2013 zo dňa 22.05.2013 sprístupnil informácie, ktoré mal k dispozícii. Zaslané boli žalobcovi prostredníctvom elektronickej pošty dňa 24.05.2013.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p.; súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Súd v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil aplikujúc ustanovenie § 250d ods. 3 O.s.p..
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.; pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 250k ods. 1 O.s.p.; ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 250h ods. 2 O.s.p.; až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
Podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.; ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ustanovenie § 146 O.s.p. upravuje otázku náhrady trov konania podľa výsledku konania. Osobitne je riešená aj situácia, ak konanie bolo zastavené, keď platí všeobecná zásada, že v takomto prípade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Odsek 2 ustanovenia § 146 O.s.p. navyše upravuje otázku zavinenia účastníka konania na zastavení (prvá veta) a tiež situáciu, ak pre správanie odporcu bolo potrebné zobrať späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne (druhá veta). Takto upravená náhrada trov konania je v tretej časti O.s.p., na aplikáciu ktorej v správnom súdnictve odkazuje ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Aj keď predmetné ustanovenie umožňuje aplikovať tretiu časť O.s.p. v správnom súdnictve súd má za to, že v danom prípade je v piatej časti O.s.p. priamo upravená otázka náhrady trov konania v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby, preto na daný prípad nemožno primerane aplikovať ustanovenie
§ 146 ods. 2 O.s.p., aplikácie ktorej sa dožadoval žalobca. Ustanovenie § 250h ods. 2 O.s.p. upravuje, že v prípade späťvzatia žaloby, ak žalovanému vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Toto ustanovenie umožňuje správnemu súdu pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby posudzovať aj okolnosti zavinenia niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, ako aj opodstatnenosť podania žaloby, avšak v súvislosti s rozhodovaním o trovách žalovaného. Žalovanému možno priznať trovy v prípade, ak by mu vznikli do rozhodnutia súdu o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby, a to po zohľadnení vyššie uvedených aspektov pri rozhodovaní o nich (§ 250h ods. 2 O.s.p.), pričom súd nemusí náhradu trov konania žalovanému vždy priznať. Osobitná právna úprava v piatej časti O.s.p. priamo neupravuje možnosť pri zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby priznať žalobcovi náhradu trov konania, avšak v prípade dôvodne podanej žaloby, kde by sa predpokladal úspech žalobcu a k späťvzatiu žaloby by došlo len pre správanie sa žalovaného, možno podľa názoru súdu analogicky aplikovať § 250k ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené, súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy vznikli, resp. že by si nejaké trovy v súvislosti s podanou žalobou voči nemu uplatnil (§ 250h ods. 2 O.s.p.). Ani v prípade, pokiaľ by sa predpokladal úspech žalobcu v konaní (žaloba by bola podaná dôvodne), súd má za to, že je dôvod nepriznať žalobcovi náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 posledná veta O.s.p., a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, uvedených nižšie. Pokiaľ by súd aj pripustil na daný prípad možnosť aplikácie tretej časti O.s.p., a to ustanovenia § 146 O.s.p., má za to, že ani v tomto prípade (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.) súd nemusí priznať náhradu trov konania z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, v tomto prípade aplikujúc § 150 ods. 1 O.s.p..
Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, spočívajú v okolnostiach daného prípadu, keď súd prihliadol najmä na skutočnosť, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií u 495 obcí v Banskobystrickom kraji takým spôsobom, že obce nie vždy boli schopné v lehote reagovať, nepreukázal snahu získať požadované informácie aj iným dostupnejším a efektívnejším spôsobom ohľadom všetkých obcí, čo značne spochybnilo skutočný úmysel žalobcu získať požadované informácie a naopak podaním množstva žalôb proti obciam, kde žalobca uplatňuje v každom konaní náhradu trov konania v nie zanedbateľnej výške, svedčí o tom, že žalobca mal väčší záujem na priznaní trov konania, ako na sprístupnení požadovaných informácií.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 2 O.s.p., v zmysle ktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.