Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-56-2013.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/56/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky D.. T. F., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom L. Z. V., V. XXX/XX, zastúpenej F.. P. U., T. so sídlom v L. Z. V., C..X, proti odporcovi D.. J. F., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom L. Z. V., V. XXX/XX, zastúpeného F.. M. J., T. so sídlom v L. Z. V., G.. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom T., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX F., v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. marca 2013, č.k. 26P/28/2012-76, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov. Maloleté deti T. a G. na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že navrhovateľka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň v mesiaci v čase od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele nepárneho týždňa do 18:00 hod. a odporca bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele párneho týždňa do 18:00 hod. Navrhovateľku a odporcu zaviazal maloleté deti v stanovenom čase prevziať a odovzdať v mieste aktuálneho pobytu detí. Každý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého T. sumou 40 Eur mesačne a na výživu maloletého G. sumou 40 Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke výživné na maloleté deti neurčil. Rozhodol, že styk navrhovateľky a odporcu s maloletými deťmi sa bude realizovať bez časového obmedzenia. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, rozvrat manželstva možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, účastníci nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Manželstvo je iba formálnym zväzkom muža a ženy, bez vzájomnej citovej náklonnosti a porozumenia, pričom nezhody v manželstve obaja účastníci konania riešili nadviazaním mimomanželských známostí. Keďže od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia ani v budúcnosti, v súlade s ust. § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine manželstvo účastníkov konania rozviedol. Zároveň podľa § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletým deťom na čas po rozvode. Konštatoval, že v danom prípade odporca mal záujem o striedavú osobnú starostlivosť, preto zameral dokazovanie na zistenie podmienok možnosti tejto striedavej výchovy, ktorá má prednosť pred výchovou iba u jedného z rodičov, ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že neboli zistené dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že by striedavá výchova nebola na prospech detí.
Možné pochybnosti zo strany navrhovateľky, ktorá so striedavou starostlivosťou nesúhlasila, vyplývajú podľa názoru súdu skôr z tej skutočnosti, že ako matka má záujem, aby jej dcéra F., ktorá pochádza z nového zväzku, bola vychovávaná spolu so svojimi súrodencami, na ktorých je citovo naviazaná. Striedavá osobná starostlivosť v rodine je realizovaná už dlhodobo, preto bude v záujme ďalšieho vývoja maloletých detí, ak tieto budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zobral pritom do úvahy aj samotný názor maloletých detí, s poukazom na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj odporučenie psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K.. O vyživovacej povinnosti rozhodol z dôvodu, že aj keď v predmetnej veci bude striedavá starostlivosť u oboch rodičov zabezpečovaná v rovnakom časovom úseku, možnosti a schopnosti oboch rodičov sú z hľadiska hmotnoprávnych pomerov odlišné, pretože príjem odporcu predstavuje 797 Eur netto mesačne, ale navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná a je poberateľkou podpory v nezamestnanosti. Možnosti odporcu platiť výživné sú preto vyššie, preto za súhlasu odporcu ho zaviazal k povinnosti prispievať na výživu detí, na každé sumou 40 Eur mesačne v čase, keď deti budú v starostlivosti navrhovateľky. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p.
Proti rozsudku, jeho výrokom, ktorým súd rozhodol o zverení detí do striedavej starostlivosti a o vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu. Nesúhlasila so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti, a to najmä s konštatovaním súdu prvého stupňa v rozhodnutí, že striedavá starostlivosť je realizovaná už dlhodobo a bez nejakých problémov. Namietala, že toto nie je pravdou, nakoľko v podstate až od mesiaca september 2012 sa na základe návrhu zo strany súdu pokúšali s deťmi ako ich rodičia realizovať prakticky výkon striedavej starostlivosti. Toto však neviedlo k očakávanému výsledku, skôr sa potvrdilo predchádzajúce tvrdenie, že zo strany otca detí sa jednalo skôr o snahu „ušetriť“ výdavky na výživné na deti, resp. preukázať napriek realite, že aj otec sa vie o deti postarať rovnako dobre ako navrhovateľka. Odporcu je možné v starostlivosti o deti najlepšie charakterizovať ako tzv. „príležitostného otca“, keď nie on podriaďuje svoje záujmy a pracovné povinnosti deťom, ale práve naopak, deti sa museli prispôsobovať jeho pracovným povinnostiam a záujmovým aktivitám. Poukázala na to, že odporca v čase, keď nemohol starostlivosť o deti realizovať osobne, dával ich do opatery jej matke, svojej priateľke alebo úplne cudzím tretím osobám, čo svedčí o jeho síce deklarovanej snahe o starostlivosť o deti, ktorá sa však nepremietla do reality. Namietala, že kolízny opatrovník vykonal pohovor s deťmi ešte predtým, ako bola súdom v mesiaci september 2012 navrhnutá pokusná realizácia striedavej starostlivosti, pričom po začatí striedavej starostlivosti už kolízny opatrovník pohovor s deťmi nevykonal a nezistil tak objektívne aktuálny stav detí vo vzťahu k takejto forme starostlivosti. Bez zistenia, aký má dopad realizovaná striedavá starostlivosť „na skúšku“ na deti, nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že táto starostlivosť im bude na prospech. Tvrdila, že odporca sa v dostatočnej miere nevenuje osobným potrebám detí, deti sa jej po týždni vrátili v tom istom oblečení. Na odporcu nie je spoľahnutie, tento nedodržuje základné potreby detí.
Odporca prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že mnohé skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v odvolaní sa nezakladajú na pravde, sú účelové a jednostranne podané. Predovšetkým nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľky o tom, že striedavá starostlivosť o maloleté deti je realizovaná až od septembra roku 2012. Už od roku 2010, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že navrhovateľka pokračovala v mimomanželskom vzťahu, z ktorého sa v roku 2007 narodila maloletá F., si brával maloleté deti T. a G. a niekedy aj maloletú F. k sebe. Asi od konca roka 2010, kedy si prispôsobil bývanie na to, aby maloleté deti mohli u neho prespať, sa o maloleté deti T. a G. starali tak, že sa striedal dlhý týždeň, kedy boli maloleté deti u neho päť nocí a krátky týždeň, v ktorom boli maloleté deti u neho dve noci. Počas roku 2012 sa dohodli s navrhovateľkou na týždenných intervaloch striedania sa v starostlivosti o deti, pričom počas tohto týždňa maloleté deti podľa potreby prespali jednu noc u druhého rodiča a od marca roku 2013 sa o deti starajú v týždňových intervaloch a deti sa už počas týždňa nedomáhajú stretnutia s druhým rodičom. Nesúhlasil ani s tvrdením matky, že je „príležitostný otec“. Odkedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, o deti prejavuje neustály záujem, má k nim vytvorený hlboký citový vzťah, trávia spolu voľný čas a deti sú s ním šťastné. Nakoľko je zamestnaný, v prípade, že nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté deti sám, starostlivosť o deti zabezpečuje osoba, ktorú deti veľmi dobre poznajú. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľky o tom, že striedavá starostlivosť má negatívny dopad na maloletého G., nakoľko podľa pedagogického posudku sú výchovno-vzdelávacie výsledky maloletého G. veľmi dobré. Čo sa týka skutočnosti uvedenej v podanom
odvolaní, že sa údajne v dostatočnej miere nevenuje osobným potrebám detí, toto neobstojí. Maloleté deti chodia čisto oblečené, pre deti má dostatok oblečenia, pričom poukázal na správanie navrhovateľky, ktorá deň po poslednom pojednávaní prišla bez jeho vedomia a súhlasu do jeho bydliska a zobrala si zo skrine takmer všetko oblečenie, čo mali deti u neho.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdiť. Poukázal na to, že už na pojednávaní dňa 05.03.2013 odporučil maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá trvá už od podania návrhu matky detí na rozvod manželstva. Matka detí počas šetrenia pomerov v jej domácnosti uviedla, že starostlivosť o deti sa realizuje formou krátkeho a dlhého týždňa a chce, aby to tak zostalo. Za krátky týždeň pritom označila stredu a štvrtok a za dlhý týždeň označila pondelok, utorok, piatok, sobotu a nedeľu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. vykonal pohovor s deťmi, kde obaja chlapci uviedli, že chcú bývať striedavo u oboch rodičov, na situácii nechcú nič meniť. Psychologička RPPS taktiež odporučila maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. U otca maloletých detí bolo vykonané prešetrenie pomerov, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti otca, otec má vytvorené vhodné bytové, sociálne a rodinné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Podstatou odvolania navrhovateľky je jej nesúhlas so zverením maloletých detí účastníkov na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje. Navrhovateľka výslovne uvádza, že súd prvého stupňa vydal rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti len na základe vykonaného pohovoru s deťmi ešte pred tým, ako bola súdom v mesiaci september 2012 navrhnutá pokusná realizácia striedavej starostlivosti, pričom po začatí striedavej starostlivosti „na skúšku“ už kolízny opatrovník pohovor s deťmi nevykonal a nezisťoval takto objektívne aktuálny stav detí vo vzťahu k takejto forme starostlivosti. Zaujala názor, že bez zistenia, aký má dopad realizovanie striedavej starostlivosti „na skúšku“ na deti, nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že táto striedavá starostlivosť im bude na prospech.
Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd má povinnosť prihliadať vždy na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod. a vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia. Uskutočňuje sa to tým, že pri tomto rozhodovaní súd vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletých detí, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie alebo rozhodnutie o schválení dohody rodičov.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa, vzhľadom na rozdielne návrhy rodičov maloletých detí, týkajúce sa zverenia do ich osobnej starostlivosti na čas po rozvode, nariadil rodičom podrobiť sa spolu s maloletými deťmi odbornej konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb v K., za účelom zistenia, či je pre deti vhodná striedavá starostlivosť. Po vykonanom pohovore bolo zistené, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2010, kedy odporca opustil spoločnú domácnosť po tom, čo navrhovateľka nadviazala mimomanželský vzťah. Z vykonaného pohovoru, ako aj z návrhu navrhovateľky na začatie konania vyplýva, že od tejto doby boli maloleté deti v striedavej starostlivosti oboch rodičov, v intervaloch krátkeho a dlhého týždňa. Pri konzultáciách navrhovateľka uviedla, že vie o tom, že obaja synovia trávia veľmi radi čas s otcom a striedavá starostlivosť im vyhovuje, avšak si myslí, že týždňový interval by bol aj pre synov pridlhý a ťažko by znášali odlúčenie od nej i od sestry. Pri pohovore maloletý T. uviedol, že pokiaľ rodičia neobnovia spolužitie, praje si, aby sa na doterajšej situácii nič nezmenilo; doteraz býval striedavo u matky a u otca a tak sa mu to páči. Taktiež maloletý G. uviedol, že bývajú s bratom striedavo u oboch rodičov, keby si mohol zvoliť, tak by chcel, aby bývali všetci zase spolu. V závere správy zo psychologických konzultácii vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. odporučil, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko
deti v tejto forme starostlivosti už dlhodobo fungujú a je pre ne prirodzená. Nevidí teda objektívny dôvod na zmenu formy starostlivosti, pričom týždňový interval striedania považuje za prijateľný, a to najmä z toho dôvodu, že bude pre deti jednoduchšie zapamätateľný a osvojiteľný.
Taktiež z pedagogických posudkov Základnej školy s materskou školou C. v L. Z. V. vyplýva, že výchovno-vzdelávacie výsledky oboch maloletých detí sú veľmi dobré. Spolupráca s rodičmi je na dobrej úrovni. Ani jedným z pedagógov detí nebolo jednoznačne vyjadrené, že by striedavá osobná starostlivosť bola v neprospech maloletých detí.
Zo správy zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec maloletých detí má vytvorené vhodné bytové, sociálne a rodinné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti a sociálnymi prieskumami neboli zistené nedostatky v starostlivosti otca o tieto deti.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že vykonaným dokazovaním neboli zistené dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že by striedavá výchova nebola v prospech maloletých detí. Nedostatky, na ktoré poukazuje matka v odvolaní, nie sú takého závažného charakteru, ktoré by bránili tomu, aby sa otec mohol formou striedavej výchovy podieľať na osobnej starostlivosti o deti; jedná sa skôr o drobnosti (nevypratie oblečenia a pod.), ktoré sa pri dobrej spolupráci rodičov dajú v budúcnosti odstrániť. Je pritom nutné poukázať na to, že striedavá starostlivosť sa na základe skúseností ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o deti v prípade, že je to pre dieťa vhodné. Za týmto účelom sa musí odhliadnuť od sledovania rodových stereotypov u rodičov, či pohlavia rodičov a vždy sa zamerať iba na potreby dieťaťa a na to, či tieto potreby dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Preto súd má možnosť zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti aj v prípadoch, keď druhý rodič s tým nesúhlasí, pokiaľ je to v záujme maloletého dieťaťa.
Tak, ako bolo uvedené, v preskúmavanej veci vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne také závažné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že by striedavá výchova nebola v prospech maloletých detí, pričom súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí v zmysle článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa a § 43 ods. 1 Zákona o rodine správne zohľadnil aj samotný názor maloletých detí, ktoré obe vyslovili záujem zostať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti výroku o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov potvrdil.
Za správne považoval rozhodnutie prvostupňového súdu aj v napadnutej časti výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom. Aj keď maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rovnakom časovom úseku, možno konštatovať, že zárobkové možnosti odporcu umožňujú prispievať mu na výživu maloletých detí aj počas obdobia, keď deti nie sú v jeho starostlivosti, s prihliadnutím k tomu, že ich matka je nezamestnaná a je poberateľkou podpory v nezamestnanosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý z uvedeného dôvodu zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí sumou po 40 Eur mesačne na každé dieťa, preto odvolací súd považoval za správne.
Preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil, pričom v zostávajúcej časti, v ktorej rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo napadnuté odvolaním, rozsudok nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é