Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-11-2013.pdf
PDF · 91.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, dieťa rodičov B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. O., D. XX a T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19. 02. 2013, č. k. 13P 86/2012-80 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom, vo výroku, ktorým bol vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom výživné na mal. T. určené rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 08. 04. 2008, č. k. 15P 61/2008-13 zvýšil zo sumy 99,58 Eur na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 01. 06. 2012, ktoré výživné je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01. 06. 2012 do 28. 02. 2013 v sume 453,78 Eur súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil zistením, že k poslednej úprave výživného na mal. T. došlo rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 08. 04. 2008, č. k 15P 61/2008-13. Uvedeným rozsudkom súd zvýšil výživné na maloletú na sumu 3 000 Sk (99,58 Eur) mesačne. V tom čase mal. T. navštevovala 7.ročník základnej školy, matka bola poberateľkou sociálnej dávky vo výške 2 800 Sk mesačne a otec ako konateľ spoločnosti A-Team Tatry, s. r. o. dosahoval priemerný mesačný príjem 20 000 Sk netto. V súčasnosti je maloletá študentkou 3.ročníka gymnáziá. V súvislosti s cestou do školy má výdavky v sume 8 Eur mesačne. V tomto školskom roku podľa potvrdenia školy sú na maloletú predpokladané výdavky vo výške 225,50 Eur mesačne. Maloletá má zdravotné problémy, pre ktoré musí každoročne absolvovať liečenie v I., kde sa za pobyt hradí 46,48 Eur, okrem toho pravidelne užíva lieky na alergiu. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok 300 Eur mesačne a invalidný dôchodok 208 Eur mesačne. Okrem mal. T. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Otec bol v období od 06. 05. 2010 do 08. 06. 2010 (správne do 08. 06. 2012; poznámka odvolacieho súdu) vo výkone trestu odňatia slobody. Pred nástupom do výkonu trestu bol spoločníkom a konateľom spoločnosti A-Team Tatry, s. r. o.. Na základe zmluvy zo dňa 20. 08. 2012 otec svoj obchodný podiel predal v tejto spoločnosti za 1
Eur. Základné imanie uvedenej spoločnosti predstavovalo 6 639 Eur. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Bratislava uvedená spoločnosť nepodala daňové priznania za roky 2009 - 2011. Od 20. 08. 2012 je otec zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur, okrem toho má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Hydina Kubus, s. r. o., kde vykonáva pomocné práce s dosahovaným príjmom od 20 Eur do 60 Eur mesačne. Vzhľadom na dosahovaný príjem mu od decembra 2012 bola znížená dávka v hmotnej núdzi na sumu 47,50 Eur mesačne.
Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Mal za preukázané, že otec po podmienečnom prepustení z výkonu trestu je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má príjem iba vo forme dávky v hmotnej núdzi a príjem dosahovaný na základe dohody o pracovnej činnosti. Matka poukazovala v konaní na vysoké výdavky, ktoré otec uhrádza za mobilný telefón vo výške cca 60 Eur mesačne. K tomu otec uvádzal, že poplatky mu uhrádzajú súrodenci a telefón potrebuje z dôvodu vážneho zdravotného stavu jeho otca, ktorému zabezpečuje starostlivosť. Pred nástupom do výkonu trestu bol otec spoločníkom a zároveň konateľom v obchodnej spoločnosti a v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval v tejto spoločností príjem 20 000 Sk netto mesačne. Otec mal možnosť podnikať ako spoločník v obchodnej spoločnosti aj naďalej, a preto otec si sám zavinil situáciu, keď v súčasnosti je nezamestnaný a jeho príjem sa znížil. Túto skutočnosť súd vzal do úvahy pri hodnotení zárobkových možností a schopností otca. Preto súd vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v predchádzajúcom období, pretože minimálne v takomto rozsahu mohol otec dosahovať príjem aj naďalej, i keď dosahovaný príjem otca v období rokov 2009
- 2010 nebolo možné preskúmať, pretože spoločnosť, v ktorej bol otec jediným spoločníkom nesplnila svoju povinnosť podať daňové priznanie, čo vyplýva zo správy Daňového úradu Bratislava. Vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej a predpokladaný príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, ak by si vlastným zavinením neprivodil situáciu, keď je v súčasnosti nezamestnaný, súd zvýšil výživné na sumu 150 Eur mesačne, ktorú považuje za primeranú potrebám maloletej, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Z uvedených dôvodov súd zároveň zamietol aj vzájomný návrh otca na zníženie výživného.
V konaní bolo preukázané, že otec nad rámec výživného na maloletú ničím neprispieva. Z tohto dôvodu mu vznikol dlh na výživnom z titulu rozdielu medzi pôvodne určeným výživným a zvýšením výživným. Dlh za obdobie od 01. 06. 2012 do 28. 02. 2013 predstavuje (9 mesiacov po 50,42 Eur) sumu 453,78 Eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že jeho súčasná životná úroveň a príjmy mu objektívne bránia v plnení vyživovacej povinnosti. Nie je pravdivé tvrdenie o tom, že mal možnosť podnikať ako spoločník v obchodnej spoločnosti aj naďalej. Ak by si súd bol zabezpečil trestný spis, z ktorého vyplýva, akého konania sa otec dopustil, resp. z akého konania bol uznaný vinným, súd prvého stupňa by zistil, že odsúdenie otca príčinne súviselo s jeho predchádzajúcou podnikateľskou činnosťou. Z objektívnych dôvodov otec nemal možnosť naďalej dosahovať v podnikateľskej činnosti príjmy, ktoré by mu umožnili prispievať na výživu maloletej stanovenou sumou. Preto súd mal brať do úvahy súčasnú kritickú situáciu na trhu práce a mieru nezamestnanosti v regióne. Tvrdosť napadnutého rozhodnutia otcovi spôsobuje nielen existenčné problémy, nakoľko sa dostane do stavu hmotnej núdze, ale aj kľúčové následky spočívajúce v skutočnosti, že súd tak vystavil otca nebezpečenstvu trestného stíhania, resp. nariadenia výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vzhľadom na to, že výška výživného ďaleko presahuje jeho objektívne možnosti. Je vysoký predpoklad hraničiaci až s istotou, že otec sa bude dopúšťať trestného činu zanedbania povinnej výživy. Pri komplexnom posúdení majetkových pomerov a schopností otca nie je možné dospieť k záveru o tom, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu sumou 150 Eur mesačne. Naopak mal súd dospieť k záveru, že existujú odôvodené skutočnosti, na základe ktorých je dôvodný návrh otca na zníženie výživného. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v časti týkajúcej sa výšky výživného zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 30 Eur mesačne.
Matka a kolízny opatrovník k podanému odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 ods. 1, 2 O. s. p.. Vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p.. Na úradnej tabuli oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie. V dostatočnom rozsahu preskúmal zistený skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil aj skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Dôvody preskúmavaného rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania považuje za podstatné doplniť len nasledujúcimi skutočnosťami.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 159 ods. 3 O. s. p. určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ust. § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust.§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné vysoké či nízke alebo nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Súd v rámci konania o návrhu na zvýšenie, resp. zníženie výživného nie je oprávnený preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantným o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Predchádzajúca úprava výživného zo strany otca pre maloletú bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 08. 04. 2008, č. k. 15P 61/2008-13. Uvedeným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda a s účinnosťou od 01. 04. 2008 bolo zvýšené výživné na mal. T. zo sumy 500 Sk
mesačne na sumu 3 000 Sk mesačne. V tom čase mal. T. bola žiačkou 7.ročníka základnej školy, matka ako invalidná dôchodkyňa poberala dôchodok vo výške 5 010 Sk mesačne a otec ako konateľ a spoločník spoločnosti A-Team Tatry, s. r. o. dosahoval čistý mesačný príjem 20 000 Sk. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. T.. Od tohto rozhodnutia došlo k výraznej zmene v tom, že maloletá je v súčasnosti už študentkou 3.ročníka gymnázia. Otec má zmenu v jeho pracovnom zaradení s tým, že ako spoločník a konateľ spoločnosti A-Team Tatry, s. r. o. (základné imanie spoločnosti bolo vo výške 6 639 Eur), predal obchodný podiel v uvedenej spoločnosti za kúpnu cenu vo výške 1 Eur. V súčasnosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur. Okrem toho na základe dohody o výkone pracovnej činnosti v spoločnosti Hydina Kubus, s. r. o. vykonáva pomocné práce s dosahovaným príjmom do 60 Eur mesačne. Pred nástupom do výkonu trestu bol otec spoločníkom a zároveň konateľom v uvedenej spoločnosti, a preto mal otec možnosť podnikať ako spoločník v obchodnej spoločnosti aj naďalej po návrate z výkonu trestu.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že otec sa z vlastnej iniciatívy vzdal príjmu, ktorý mal pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, a preto nebol dôvod, pre ktorý by mal súd rozhodnúť o znížení výšky výživného. Preto je správny rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného a odvolací súd ho potvrdil (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zvýšenie výživného, súd prvého stupňa správne uzavrel, že v súvislosti s nárastom veku maloletej, ktorá je v súčasnosti už študentkou gymnázia došlo k výraznému zvýšeniu výdavkov. Otec si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca (napr. náklady za mobilný telefón). Správne súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť zmenu výšky výživného. Takéto zvýšenie výživného odôvodňuje vývoj životných nákladov pre maloletú i to, že v súčasnosti je maloletá už študentkou 3.ročníka gymnáziá oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom, keď bola žiačkou 7.ročníka základnej školy.
Otec v súčasnosti síce dosahuje vyššie uvedený príjem, ale v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta druhá, súd musel zohľadniť, že otec vlastným zavinením sa pripravil o výhodnejšie zamestnanie, o príjem a o majetkový prospech. Pred nástupom do výkonu trestu bol spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti A - Team Tatry, s. r. o., kde dosahoval príjem 20 000 Sk mesačne. Otec mal možnosť naďalej podnikať, naopak dňa 20. 08. 2012 previedol za kúpnu cenu 1 Eur obchodný podiel predstavujúci práva a povinnosti spoločníka a jemu zodpovedajúcu účasť v spoločnosti A - Team Tatry, s. r. o. na iný subjekt. Výška prevádzajúceho obchodného podielu predstavovala v čase prevodu vklad na základnom imaní 6 639 Eur. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že otec si sám zavinil vzniknutú situáciu, keď je nezamestnaný, jeho príjem sa znížil, pripravil sa o majetkový prospech. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri zvýšení výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval v predchádzajúcom období. Zvýšenie výživného na sumu 150 Eur mesačne považuje odvolací súd za primerané potrebám maloletej, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
S prihliadnutím na uvedené dôvody je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení vyživovacej povinnosti vecne správne. Preto odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa výsledku, lebo ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.