Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoP/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, dieťa rodičov B. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. O., D. XX a T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o vzájomnom návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19. 02. 2013, č. k. -80 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, o dlžnom výživnom, vo výroku, ktorým bol vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietnutý a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom výživné na mal. T. určené rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 08. 04. 2008, č. k. -13 zvýšil zo sumy 99,58 Eur na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 01. 06. 2012, ktoré výživné je splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 01. 06. 2012 do 28. 02. 2013 v sume 453,78 Eur súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, vzájomný návrh otca na zníženie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že k poslednej úprave výživného na mal. T. došlo rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 08. 04. 2008, č. k -13. Uvedeným rozsudkom súd zvýšil výživné na maloletú na sumu 3 000 Sk (99,58 Eur) mesačne. V tom čase mal. T. navštevovala 7.ročník základnej školy, matka bola poberateľkou sociálnej dávky vo výške 2 800 Sk mesačne a otec ako konateľ spoločnosti A-Team Tatry, s. r. o. dosahoval priemerný mesačný príjem 20 000 Sk netto. V súčasnosti je maloletá študentkou 3.ročníka gymnáziá. V súvislosti s cestou do školy má výdavky v sume 8 Eur mesačne. V tomto školskom roku podľa potvrdenia školy sú na maloletú predpokladané výdavky vo výške 225,50 Eur mesačne. Maloletá má zdravotné problémy, pre ktoré musí každoročne absolvovať liečenie v I., kde sa za pobyt hradí 46,48 Eur, okrem toho pravidelne užíva lieky na alergiu. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok 300 Eur mesačne a invalidný dôchodok 208 Eur mesačne. Okrem mal. T. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Otec bol v období od 06. 05. 2010 do 08. 06. 2010 (správne do 08. 06. 2012; poznámka odvolacieho súdu) vo výkone trestu odňatia slobody. Pred nástupom do výkonu trestu bol spoločníkom a konateľom spoločnosti A-Team Tatry, s. r. o.. Na základe zmluvy zo dňa 20. 08. 2012 otec svoj obchodný podiel predal v tejto spoločnosti za 1

Eur. Základné imanie uvedenej spoločnosti predstavovalo 6 639 Eur. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Bratislava uvedená spoločnosť nepodala daňové priznania za roky 2009 - 2011. Od 20. 08. 2012 je otec zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikol. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur, okrem toho má uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Hydina Kubus, s. r. o., kde vykonáva pomocné práce s dosahovaným príjmom od 20 Eur do 60 Eur mesačne. Vzhľadom na dosahovaný príjem mu od decembra 2012 bola znížená dávka v hmotnej núdzi na sumu 47,50 Eur mesačne.

Na takto zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Mal za preukázané, že otec po podmienečnom prepustení z výkonu trestu je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má príjem iba vo forme dávky v hmotnej núdzi a príjem dosahovaný na základe dohody o pracovnej činnosti. Matka poukazovala v konaní na vysoké výdavky, ktoré otec uhrádza za mobilný telefón vo výške cca 60 Eur mesačne. K tomu otec uvádzal, že poplatky mu uhrádzajú súrodenci a telefón potrebuje z dôvodu vážneho zdravotného stavu jeho otca, ktorému zabezpečuje starostlivosť. Pred nástupom do výkonu trestu bol otec spoločníkom a zároveň konateľom v obchodnej spoločnosti a v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval v tejto spoločností príjem 20 000 Sk netto mesačne. Otec mal možnosť podnikať ako spoločník v obchodnej spoločnosti aj naďalej, a preto otec si sám zavinil situáciu, keď v súčasnosti je nezamestnaný a jeho príjem sa znížil. Túto skutočnosť súd vzal do úvahy pri hodnotení zárobkových možností a schopností otca. Preto súd vychádzal z príjmu, ktorý otec dosahoval v predchádzajúcom období, pretože minimálne v takomto rozsahu mohol otec dosahovať príjem aj naďalej, i keď dosahovaný príjem otca v období rokov 2009

- 2010 nebolo možné preskúmať, pretože spoločnosť, v ktorej bol otec jediným spoločníkom nesplnila svoju povinnosť podať daňové priznanie, čo vyplýva zo správy Daňového úradu Bratislava. Vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej a predpokladaný príjem otca, ktorý by mohol dosahovať, ak by si vlastným zavinením neprivodil situáciu, keď je v súčasnosti nezamestnaný, súd zvýšil výživné na sumu 150 Eur mesačne, ktorú považuje za primeranú potrebám maloletej, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Z uvedených dôvodov súd zároveň zamietol aj vzájomný návrh otca na zníženie výživného.

V konaní bolo preukázané, že otec nad rámec výživného na maloletú ničím neprispieva. Z tohto dôvodu mu vznikol dlh na výživnom z titulu rozdielu medzi pôvodne určeným výživným a zvýšením výživným. Dlh za obdobie od 01. 06. 2012 do 28. 02. 2013 predstavuje (9 mesiacov po 50,42 Eur) sumu 453,78 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že jeho súčasná životná úroveň a príjmy mu objektívne bránia v plnení vyživovacej povinnosti. Nie je pravdivé tvrdenie o tom, že mal možnosť podnikať ako spoločník v obchodnej spoločnosti aj naďalej. Ak by si súd bol zabezpečil trestný spis, z ktorého vyplýva, akého konania sa otec dopustil, resp. z akého konania bol uznaný vinným, súd prvého stupňa by zistil, že odsúdenie otca príčinne súviselo s jeho predchádzajúcou podnikateľskou činnosťou. Z objektívnych dôvodov otec nemal možnosť naďalej dosahovať v podnikateľskej činnosti príjmy, ktoré by mu umožnili prispievať na výživu maloletej stanovenou sumou. Preto súd mal brať do úvahy súčasnú kritickú situáciu na trhu práce a mieru nezamestnanosti v regióne. Tvrdosť napadnutého rozhodnutia otcovi spôsobuje nielen existenčné problémy, nakoľko sa dostane do stavu hmotnej núdze, ale aj kľúčové následky spočívajúce v skutočnosti, že súd tak vystavil otca nebezpečenstvu trestného stíhania, resp. nariadenia výkonu zvyšku trestu odňatia slobody vzhľadom na to, že výška výživného ďaleko presahuje jeho objektívne možnosti. Je vysoký predpoklad hraničiaci až s istotou, že otec sa bude dopúšťať trestného činu zanedbania povinnej výživy. Pri komplexnom posúdení majetkových pomerov a schopností otca nie je možné dospieť k záveru o tom, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu sumou 150 Eur mesačne. Naopak mal súd dospieť k záveru, že existujú odôvodené skutočnosti, na základe ktorých je dôvodný návrh otca na zníženie výživného. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v časti týkajúcej sa výšky výživného zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 30 Eur mesačne.

Matka a kolízny opatrovník k podanému odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust., . Vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ust. . Na úradnej tabuli oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku ( ). Odvolací súd zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie. V dostatočnom rozsahu preskúmal zistený skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil aj skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Dôvody preskúmavaného rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), odvolací súd vzhľadom na obsah podaného odvolania považuje za podstatné doplniť len nasledujúcimi skutočnosťami.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

v ust. určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. V ust. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. Zákona o rodine, ktoré citoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné vysoké či nízke alebo nezodpovedajúce schopnostiam a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Súd v rámci konania o návrhu na zvýšenie, resp. zníženie výživného nie je oprávnený preskúmavať správnosť či primeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantným o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Predchádzajúca úprava výživného zo strany otca pre maloletú bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 08. 04. 2008, č. k. -13. Uvedeným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda a s účinnosťou od 01. 04. 2008 bolo zvýšené výživné na mal. T. zo sumy 500 Sk

mesačne na sumu 3 000 Sk mesačne. V tom čase mal. T. bola žiačkou 7.ročníka základnej školy, matka ako invalidná dôchodkyňa poberala dôchodok vo výške 5 010 Sk mesačne a otec ako konateľ a spoločník spoločnosti A-Team Tatry, s. r. o. dosahoval čistý mesačný príjem 20 000 Sk. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. T.. Od tohto rozhodnutia došlo k výraznej zmene v tom, že maloletá je v súčasnosti už študentkou 3.ročníka gymnázia. Otec má zmenu v jeho pracovnom zaradení s tým, že ako spoločník a konateľ spoločnosti A-Team Tatry, s. r. o. (základné imanie spoločnosti bolo vo výške 6 639 Eur), predal obchodný podiel v uvedenej spoločnosti za kúpnu cenu vo výške 1 Eur. V súčasnosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur. Okrem toho na základe dohody o výkone pracovnej činnosti v spoločnosti Hydina Kubus, s. r. o. vykonáva pomocné práce s dosahovaným príjmom do 60 Eur mesačne. Pred nástupom do výkonu trestu bol otec spoločníkom a zároveň konateľom v uvedenej spoločnosti, a preto mal otec možnosť podnikať ako spoločník v obchodnej spoločnosti aj naďalej po návrate z výkonu trestu.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že otec sa z vlastnej iniciatívy vzdal príjmu, ktorý mal pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, a preto nebol dôvod, pre ktorý by mal súd rozhodnúť o znížení výšky výživného. Preto je správny rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného a odvolací súd ho potvrdil ( ).

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zvýšenie výživného, súd prvého stupňa správne uzavrel, že v súvislosti s nárastom veku maloletej, ktorá je v súčasnosti už študentkou gymnázia došlo k výraznému zvýšeniu výdavkov. Otec si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca (napr. náklady za mobilný telefón). Správne súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe je možná odôvodniť zmenu výšky výživného. Takéto zvýšenie výživného odôvodňuje vývoj životných nákladov pre maloletú i to, že v súčasnosti je maloletá už študentkou 3.ročníka gymnáziá oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom, keď bola žiačkou 7.ročníka základnej školy.

Otec v súčasnosti síce dosahuje vyššie uvedený príjem, ale v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta druhá, súd musel zohľadniť, že otec vlastným zavinením sa pripravil o výhodnejšie zamestnanie, o príjem a o majetkový prospech. Pred nástupom do výkonu trestu bol spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti A - Team Tatry, s. r. o., kde dosahoval príjem 20 000 Sk mesačne. Otec mal možnosť naďalej podnikať, naopak dňa 20. 08. 2012 previedol za kúpnu cenu 1 Eur obchodný podiel predstavujúci práva a povinnosti spoločníka a jemu zodpovedajúcu účasť v spoločnosti A - Team Tatry, s. r. o. na iný subjekt. Výška prevádzajúceho obchodného podielu predstavovala v čase prevodu vklad na základnom imaní 6 639 Eur. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že otec si sám zavinil vzniknutú situáciu, keď je nezamestnaný, jeho príjem sa znížil, pripravil sa o majetkový prospech. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri zvýšení výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval v predchádzajúcom období. Zvýšenie výživného na sumu 150 Eur mesačne považuje odvolací súd za primerané potrebám maloletej, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.

S prihliadnutím na uvedené dôvody je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení vyživovacej povinnosti vecne správne. Preto odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa výsledku, lebo ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.