Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-132-2012.pdf
PDF · 101.33 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobkyne: M. D., bytom XXX XX X., K. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi, so sídlom 812 67 Bratislava, Špitálska 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/02545/2-OPHN z 09.10.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/02545/2-OPHN zo dňa 09.10.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote (podľa § 250b ods. 1 O.s.p.) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2012/02545/2-OPHN z 09.10.2012, ktorým žalovaný zmenil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní prvostupňové rozhodnutie č. 2010/06219/Kk VI. zo dňa 07.07.2012 tak, že časť výroku rozhodnutia bude znieť: Podľa § 29 ods. 5, § 10 ods. 2 písm. b) a § 17 ods. 2 zákona č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi sa M. D. zastavuje príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 4 Eurá, príspevok na bývanie v sume 83,32 Eur, aktivačný príspevok v sume 0 Eur a ochranný príspevok v sume 0 Eur od 01.10.2009 v trvaní 6 mesiacov a od 01.10.2009 sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi v sume 70,81 Eur mesačne. Ostatné časti rozhodnutia zostávajú nezmenené. Žalobkyňa rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ignoruje vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR vo veci samej. Predmetné rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu odporujú ustanoveniam § 29 ods. 1 a 5 a § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z.z.. Taktiež odporujú ustanoveniam § 3 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo 33/2011 zo dňa 25.08.2011, ktorým sa zrušilo skoršie rozhodnutie žalovaného z 24.07.2010. Najvyšší súdu SR v citovanom rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol, že nebol právny dôvod na vydanie prvostupňového rozhodnutia, avšak prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného sa s touto otázkou vôbec nezaoberali. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že jej vtedy mladistvý syn M. D. podpísal príslušné listiny, teda v žiadnom prípade nezapríčinila neoprávnené vyplácanie príspevkov, pretože o tom, že jej synovi bola vyplatená odmena nemala vedomosť, čo je alfou a omegou naplnenia skutkovej podstaty sankcie v zmysle zákona o PHN. Žalobkyňa sa tú skutočnosť, že jej synovi bola vyplatená odmena dozvedela až od prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Žalobkyňa sa dostala do neriešiteľnej situácie, pretože je sankcionovaná za niečo, za čo vôbec nemôže a je jej tým spôsobená ujma, aj keď dikcia kogentného ustanovenia § 3 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku to taxatívne nepripúšťa. Prvostupňové rozhodnutie, ani rozhodnutie žalovaného sa nezaoberali skutočnosťou, že žalobkyňa nemala o týchto skutočnostiach vedomosť.
Listiny, ktoré podpísal jej syn podľa názoru žalobkyne sú absolútne neplatné, pretože neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov malo byť potvrdenie štatútu študenta zo školy, ktorý evidentne v predmetnej dohode absentuje. Dohodu, ktorú podpísal syn žalobkyne je neplatný právny úkon v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce a § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa neporušila žiadnu zákonnú ohlasovaciu povinnosť, teda nie je predsa možné, aby niesla zodpovednosť za neplatný právny úkon, o ktorom nemala žiadnu vedomosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, podaním zo dňa 22.02.2013, pričom sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom, zisteným v rámci správneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí postupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/33/2011 a odstránil nedostatky uvedené v poslednom odseku na strane 4 tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 599/2003 Z.z.. Vo vzťahu k námietke, že žalobkyňa nemala vedomosť o príjme svojho syna a preto nemohla zapríčiniť neoprávnené vyplácanie dávky a príspevkov poukázal na to, že touto skutočnosťou sa zaoberal Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 21S/84/2010 a vyhodnotil ju ako účelovú a právne irelevantnú. Taktiež predmetnou námietkou, čo sa týka právoplatnosti uzavretej dohody sa zaoberal krajský súd v spomínanom rozsudku. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyzval žalobkyňu, podaním zo dňa 07.03.2013, ktorá výzva bola doručená žalobkyni dňa 11.03.2013, či súhlasí s poukazom na § 250f ods. 2 O.s.p. s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania - súd rozhodne o žalobe bez pojednávania rozsudkom. Žalobkyňa vyjadrila súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podaním zo dňa 25.03.2013. Súčasne oznámila, že si trovy konania neuplatňuje.
Rovnako bol vyzvaný žalovaný správny orgán na vyjadrenie s poukazom na § 250f ods. 2 O.s.p., aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 04.02.2013. V podaní zo dňa 27.02.2013 uviedol, že súhlasí, aby vec bola prejednaná bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Žiline z týchto dôvodov za splnenia podmienok uvedených v ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol o žalobe rozsudkom bez nariadenia pojednávania a to dňa 05.06.2013.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobkyne mal za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná a rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť postupom podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nepreskúmateľnosť - pre nezrozumiteľnosť výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu a nedostatok dôvodov a to z nasledovných dôvodov:
Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov v dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomoc v hmotnej núdzi a s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa občanom spoločne s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedno denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Podľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi je hmotná núdza stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum a občan a spoločne posudzované osoby si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa za príjem nepovažuje príjem žiaka strednej školy a príjem študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia, získaný za 12 mesiacov, ak
tento príjem neprevyšuje 1,2 násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, na konanie o posúdení hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávok a príspevkami sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky je povinný ohlásiť úradu písomne do 8 dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu.
Podľa § 29 ods. 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomerov, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov.
Podľa § 29 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, úrad rozhodne o zastavení príspevku v trvaní 6 mesiacov.
Prvostupňovým rozhodnutím Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina, odbor sociálnych vecí a rodiny Žilina č. 2010/06219/Kk VI. zo dňa 17.07.2012 rozhodol podľa § 29 ods. 1, 3, 5, § 26 ods. 2, § 25 ods. 1 a podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi tak, že žalobkyni od 01.10.2009 sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi v sume 70,81 Eur mesačne a súčasne sa zastavuje príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 4 Eura, príspevok na bývanie v sume 83,32 Eur, aktivačný príspevok v sume 0 Eur a ochranný príspevok v sume 0 Eur od 01.10.2009 v trvaní 6 mesiacov. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový správny orgán na to, že žalobkyňa neoznámila vôbec úradu skutočnosti, že jej syn uzatvoril dohody o vykonaní práce a zároveň ani neoznámila, že mal jej syn príjem v mesiaci október 2009 v sume 84,78 Eur, mala táto skutočnosť rozhodujúci význam pre posúdenie nároku na príspevky v hmotnej núdzi, z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcich z § 29 ods. 1 a § 29 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, čoho následkom došlo k zastaveniu výplaty príspevkov v trvaní 6 mesiacov s účinnosťou od 01.10.2009 v zmysle § 29 ods. 5 zákona č. 599/2003 Z.z.. Príspevky v hmotnej núdzi boli zastavené s účinnosťou od 01.10.2009 z dôvodu, že v mesiaci október 2009 bol vyplatený čistý príjem zo zamestnania Orin Slovakia, s.r.o. Zvolen synovi M. D. v sume 84,78 Eur. Túto skutočnosť poberateľka dávky a príspevkov v hmotnej núdzi neoznámila a Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina svojou kontrolnou činnosťou na Sociálnej poisťovni, následne žiadosťou do firiem Orin Slovakia, s.r.o. Zvolen zo dňa 15.03.2010 + Agentúra brigádnici. sk, Galanta zo dňa 15.03.2010 o potvrdenie príjmu a fotokópie dohody zistil, že došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcich z § 29 ods. 1 a § 29 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z..
Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobkyne podané odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím č. AA/2012/02545/2-OPHN zo dňa 09.10.2012 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zmenil rozhodnutie č. 2010/06219/Kk VI. zo dňa 17.07.2012 tak, že časť výroku rozhodnutia bude znieť: „Podľa § 29 ods. 5, § 10 ods. 2 písm. b) a § 17 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi sa M. D. zastavuje príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 4 Eura, príspevok na bývanie v sume 83,32 Eur, aktivačný príspevok v sume 0 Eur a ochranný príspevok v sume 0 Eur od 01.10.2009 v trvaní 6 mesiacov a od 01.10.2009 sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi v sume 70,81 Eur mesačne. Ostatné časti rozhodnutia zostávajú nezmenené. Žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázal na správne zistený skutkový a právny stav zistený prvostupňovým správnym orgánom, pričom výrok rozhodnutia prvostupňový správny orgán neformuloval správne a neuviedol všetky právne ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorých rozhodoval. Z tohto dôvodu výrok rozhodnutia nebol v súlade s § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odvolací orgán poznamenal, že napadnutým rozhodnutím bol akceptovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso 33/2011 z 25.08.2011, začiatok lehoty zastavenia príspevkov sa viaže ku skutočnosti,
že účastníčka konania neoznámila v zákonnej lehote, že jej syn mal v mesiaci október 2009 príjem, táto skutočnosť bola v konaní preukázaná a rozhodnutie bolo dôvodné. K ďalším dôvodom odvolania, ako aj k námietke odvolateľky, že nemala vedomosť o vyplatenej odmene sa venovala pozornosť v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných vo veci.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso 33/2011 zo dňa 25.08.2011 súd zistil, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.01.2011 pod č.k. 21S/84/2010-30 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.07.2010 č. AZ/2010/01472-02 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal Najvyšší súd SR na to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené zastavenie výplaty príspevkov od 01. septembra 2009 nie je založené na skutkových zisteniach vyplývajúcich z obsahu spisu, je založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov viažucich sa nielen k začiatku lehoty zastavenia výplaty príspevkov, ale aj k právnemu dôvodu tohto rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie podľa § 29 ods. 1, 5 zákona má povahu administratívnej sankcie a ako také musí spĺňať aj formálne náležitosti výroku uvedené v skutkových znakoch porušenia povinnosti žalobkyňou, nepostačuje všeobecné konštatovanie o nesplnení si ohlasovacej povinnosti. Z rozhodnutia nie je zrejmé, či sa nesplnila povinnosť ohlásiť príjmy svojho syna alebo skutočnosť, že syn uzavrel dohodu o vykonaní práce. Rovnako vymedzenie pojmu zastavenie príspevkov je neurčité a nevykonateľné, pretože neobsahuje konkrétne označenie príspevkov, na ktoré sa zastavenie vzťahuje. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že už prvotné rozhodnutie z 20. novembra 2009 obsahovalo spätné zastavenie výplaty príspevkov od 01. septembra 2009 bez akejkoľvek súvislosti s eventuálnym príjmom syna žalobkyne v mesiaci október 2009.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu konštatuje, že správny orgán sa dôsledne neriadil právnym názorom vyslovenom v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžo/33/2011 zo dňa 25. augusta 2011. Rozhodnutie žalovaného tak, ako je formulované výrokovou časťou rozhodnutia je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať na to orgán príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a musí obsahovať predpísané náležitosti, ktorými sú podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
Žalovaný rozhodoval v rozpore s ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., pretože podľa tohto ustanovenia odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak, ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací orgán (konajúci vo vlastnom mene). Odvolací orgán teda zmenou rozhodnutia nahradzuje rozhodnutie prvého stupňa. Neprichádza preto do úvahy, aby odvolací orgán (spôsobom ako to vykonal) v podstate rozhodol tak, že opravuje výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia, pričom aj zároveň konštatuje, že ostatné časti rozhodnutia zostávajú nezmenené. Takáto výroková časť rozhodnutia je podľa názoru súdu zmätočná a teda nepreskúmateľná pre jej nezrozumiteľnosť. Pokiaľ chcel žalovaný správny orgán zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, tak uvedenú skutočnosť mal vyjadriť svojim výrokom a to tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2010/06219/Kk VI. zo dňa 17.07.2012 mení tak, že ... a nahradiť ho svojim výrokom zodpovedajúcim výroku vzhľadom k tomu, že ide o rozhodnutie o administratívnej sankcii, ktorý ako taký musí spĺňať aj formálne náležitosti výroku uvedené v skutkových znakoch porušenia povinnosti žalobkyňou, tak ako to konštatuje aj Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí. Výrok rozhodnutia žalovaného má skôr povahu opravy rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia ( aj to nedostatočnej ), nie teda výroku s poukazom na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ktorým by bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Krajský súd v Žiline opätovne zdôrazňuje, že rozhodnutie podľa § 29 ods. 1 a 5 zákona č. 595/2003 Z.z. má povahu tzv. administratívnej sankcie a ako také musí spĺňať aj formálne náležitosti výroku uvedené v skutkových znakoch porušenia povinnosti žalobkyňou ( konštatoval to už raz NS SR v citovanom rozsudku ). Nepostačuje len všeobecné konštatovanie o nesplnení si ohlasovacej povinnosti. Je potrebné poukázať v tejto súvislosti aj na to, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo aj z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými nepochybne sú aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je potrebné skonkretizovať aj vo výroku rozhodnutia a popísať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré budú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Takáto miera podrobností je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Pritom treba odmietnuť úvahu o tom, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu je vyvoditeľný aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách - publikovaný pod č. 209/1992 Zb..
To znamená, že vo výrokovej časti rozhodnutia musí byť skutkovo vymedzené, najmä aj dôvod prečo došlo k zastaveniu predmetných príspevkov (porušenie povinností uvedených v zákone), to znamená, aké porušenie nastalo, čo konkrétne nebolo splnené zo strany žalobkyne, ktoré konkrétne ust. zákona porušila a akým spôsobom - § 29 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. z ktorého síce vyplýva, že ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, úrad rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní šesť mesiacov. Zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia musí byť skonkretizované, ktoré konkrétne povinnosti ustanovené týmto zákonom si žalobkyňa nesplnila, aby mohla nastúpiť sankcia v podobe zastavenia výplaty príspevkov v trvaní 6 mesiacov podľa § 29 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. , aby teda mohlo byť konkrétne porušenie povinnosti aj verifikované, preskúmané. Je potrebné odmietnuť na základe vyššie uvedených skutočností úvahu, že to postačí uviesť do odôvodnenia rozhodnutia. Skutočnosti porušenia konkrétnych zákonných ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi nevyplývajú však ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (sú tu len vycitované ust. § 29 ods. 1,3 zákona č. 595/2003 Z.z.), pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva len to, že žalobkyňa neoznámila v zákonnej lehote, že jej syn mal v mesiaci október 2009 príjem.
Rovnako nie je možné a v tejto časti je potom tiež odôvodnenie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, pokiaľ sa nevyjadril žalovaný správny orgán k odvolacím dôvodom žalobkyne vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a to najmä vo vzťahu, že žalobkyňa nemala vedomosť o príjme svojho syna, nie je možné v tomto smere zo strany žalovaného, aby v samotnom rozhodnutí poukazoval a dokonca odkazoval na to, že vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom sa už žalovaný vyjadroval v predchádzajúcich rozhodnutiach. Z tohto dôvodu potom rozhodnutie žalovaného trpí aj nedostatkom dôvodov rozhodnutia s poukazom na § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p..
Vzhľadom k uvedenému došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu aj postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
V ďalšom konaní žalovaný správny orgán rozhodne v súlade s ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Najmä zohľadní rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/33/2011, aby výrok v časti zastavenia jednotlivých príspevkov (pokiaľ bude mať za to, že je namieste postup podľa § 29 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z.), aby tento bol identifikovateľný a špecifikovateľný v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami. Takisto sa žalovaný správny orgán vyjadrí resp. vyhodnotí aj odvolacie námietky, ktoré boli vznesené zo strany žalobkyne vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobkyňa síce bola úspešnou účastníčkou konania, mala by preto právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., avšak náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej náhrada trov konania nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.