Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/26/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci žalobkyne T. W., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XX, W., zastúpenej JUDr. Máriou Gálovou, advokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 510, Sládkovičovo, proti žalovanému Travel Service, a.s., so sídlom K Letišti 1068/30, Praha, Česká republika, IČO: 25 663 135 (konajúcemu prostredníctvom Travel Service, a.s. organizačná zložka Slovensko, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, IČO: 36 867 284), zastúpenému Mgr. Tomášom Rybárom, advokátom, so sídlom Štúrova 4, Bratislava, o 400,- € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 400,- €, náhradu iných trov konania 24,- € a náhradu trov právneho zastúpenia 414,10 €, na účet advokátky JUDr. Márie Gálovej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou, podanou na súd dňa 09. 12. 2011, domáhala uloženia povinnosti žalovanému, označenému Travel Service, a.s. organizačná zložka Slovensko, IČO: 36 867 284, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, zaplatiť žalobkyni 400,- € a nahradiť trovy konania titulom náhrady za nepohodlie a čas strávený čakaním žalobkyne na odlet meškajúceho letu „6D1965 Djerba“ dňa 05. 7. 2011 z Bratislavy do Djerby podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (ďalej len „nariadenie“).

Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že mala rezervované miesto - zakúpenú letenku (zahrnuté v balíku služieb cestovnej kancelárie KARTAGO tours, a.s.) na let z Bratislavy do cieľového miesta Djerba (Tunis). Odlet sa mal uskutočniť dňa 05. 7. 2011 o 12.00 hod., neskôr uvedené o 13.15 hod. (slovenského času) a prílet do Djerba podľa letového poriadku bol stanovený na rovnaký deň o 15.15 hod. (slovenského času).

Odlet letu 6D 196 Djerba (ďalej len „let“) sa skutočne uskutočnil dňa 05. 7. 2011 o 23.51 hod. Lietadlo predmetného letu pristálo v cieľovom mieste Djerba skutočne dňa 06. 7. 2011 o 02.15 hod. (slovenského času), t. j. s meškaním 11 hodín 34 minút.

Cestujúci predmetného letu neboli počas nepríjemného dlhého čakania informovaní o svojich právach, nebol im oznámený dôvod veľkého meškania. Starostlivosť o cestujúcich čakajúcich na meškajúci let bola neuspokojivá.

Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. vydalo potvrdenie o meškaní letu linky , spoločnosti Travel Service, a.s., na trase Bratislava Djerba s pravidelným odletom o 13.15 hod. dňa 05. 7. 2011 a skutočným odletom o 23.51 hod. V predmetnom potvrdení bolo veľké meškanie zdôvodnené neskorým príletom lietadla z predošlej destinácie. Žalovaný zdôvodňoval veľké meškanie letu „technickou poruchou“.

Žalobkyňa si svoje právo na zaplatenie náhrady za nepohodlie a čas strávený počas čakania na odlet predmetného letu uplatnila písomne u spoločnosti Travel Service, a.s., organizačná zložka Slovenska a taktiež aj priamo v spoločnosti Travel Service, a.s. v Prahe. Sťažnosť - žiadosť o zaplatenie náhrady boli doručené dňa 13. 7. 2011 spoločnosti Travel Service, a.s., poštová adresa Letište Praha Ruzyne, K Letišti 1069/30, P. o. Box 119, 160 08 Praha 6, dňa 15. 7. 2011 spoločnosti Travel Service, a.s., so sídlom Janáčkovo nábř. 59/138, 150 00 Praha 5 a dňa 18. 7. 2011 spoločnosti Travel Service, a.s., organizačná zložka Slovensko, Letisko M. R. Štefánika, 820 01 Bratislava. Na sťažnosť - žiadosť o zaplatenie náhrady 400,- € pre každého cestujúceho zo strany cestujúcich spoločnosť žiadnym spôsobom nereagovala a nezaujala žiadne stanovisko.

Výzvou zo dňa 28. 9. 2011 bol žalovaný vyzvaný, aby si svoju povinnosť vyplývajúcu z nariadenia ES č. 261/2004 splnil v lehote 14 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Na uvedenú výzvu reagoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Vo svojej odpovedi zo dňa 20. 10. 2011 nárok žalobkyne neuznal.

Zo znenia nariadenia výslovne vyplýva, že cestujúci letu, ktorý má meškanie, majú právo na náhradu v zmysle čl. 7 nariadenia. Ako však Súdny dvor zdôraznil vo svojej judikatúre, pri výklade ustanovenia práva Spoločenstva je nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/1998, Zb. s. I-6857, bod 50, a zo 07. decembra 2006, SGAE, C-306/05, Zb. s. I-11519, bod 34). Z tohto hľadiska výrok aktu Spoločenstva nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia a musí sa vykladať, ak je to potrebné tak, aby sa zohľadnili dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 97 a citovaná judikatúra).

Implicitne to podporuje cieľ nariadenia č. 261/2004, keďže z jeho odôvodnení č. 1 až č. 4, a najmä z druhého z nich vyplýva, že uvedené nariadenie sa zameriava na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany leteckých cestujúcich bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v situácii, keď im bol odmietnutý nástup do lietadla, ich let bol zrušený alebo má meškanie, pretože im to všetkým spôsobuje vážne problémy a nepohodlie spojené s leteckou dopravou.

A fortiori to platí vzhľadom na to, že ustanovenia priznávajúce práva cestujúcim v leteckej doprave, vrátane ustanovení priznávajúcich právo na náhradu, sa majú vykladať v širšom zmysle (Rozsudok z 22. decembra 2008, Wallentin - Hermann, C-549/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 17).

Za týchto okolností sa nemožno zrazu domnievať, že cestujúci letu, ktorý má meškanie, nemajú právo na náhradu a nemožno ich považovať za cestujúcich zrušeného letu na účely uznania takého práva.

Akýkoľvek akt Spoločenstva sa má vykladať v súlade s celým primárnym právom, vrátane súladu so zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorá vyžaduje, aby porovnateľné situácie neboli posudzované rozdielne a rozdielne situácie neboli posudzované rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C-210/03, Zb. I-11893, bod 70, ako aj z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95).

V danom prípade treba porovnať situáciu cestujúcich, ktorých let má meškanie so situáciou cestujúcich, ktorých let bol zrušený. Cestujúcim, ktorých let bol zrušený a cestujúcim, ktorých let má meškanie, bola spôsobená podobná škoda spočívajúca v strate času a nachádzajú sa tak v porovnateľných situáciách na účely uplatnenia práva na náhradu upraveného v článku 7 nariadenia. Situácia cestujúcich, ktorých let

má meškanie sa príliš nelíši od situácie cestujúcich zrušeného letu, ktorí sú presmerovaní podľa článku 5 ods. 1 písm. c) bodu iii) nariadenia č. 261/2004 a ktorí môžu byť v extrémnom prípade informovaní o zrušení letu až v čase, keď prichádzajú na letisko (rozsudok z 9. Júla 2009, Rehder, C-204/08). Vzhľadom na to, že škody spôsobené cestujúcim v leteckej doprave v prípade zrušenia letu alebo veľkého meškania sú podobné, nemožno bez toho, aby nedošlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania, zaobchádzať s cestujúcimi, ktorých let mal meškanie, rozdielne ako s cestujúcimi, ktorých let bol zrušený. Je to tak a fortiori vzhľadom na cieľ sledovaný nariadením č. 621/2004, ktorým je zvýšenie ochrany všetkých cestujúcich v leteckej doprave. Normotvorca spojil pojem „veľké meškanie“ s právom na náhradu.

Žalobkyňa poukázala na rozsudky Súdneho dvora vo veci C-549/07 z 22. decembra 2008, v spojených veciach C-402/07 a C-432/07 z 19. novembra 2009 ako aj v spojených veciach C-581/10 a C-629/10 z 23. októbra 2012, v ktorých vyriešil prejudiciálne otázky týkajúce sa práva na náhradu v prípade meškania a mimoriadnych okolností vyplývajúcich z technickej poruchy lietadla.

Článok 7 nariadenia ES 261/2004 nazvaný „Právo na náhradu“ stanovuje, že cestujúci dostanú náhradu vo výške 400,- € v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km.

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. Vzdialenosti uvedené v ods. 1 a 2 sa merajú metódou ortodromickej dráhy.

Cestujúcim letu Djerba dňa 05. 7. 2011 bola spôsobená časová strata v trvaní 11 hodín a 34 minút, t. j. dorazili do ich cieľového miesta po 11-tich hodinách a 45-tich minútach po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca, vzdialenosť Bratislava - Djerba je cca 1671 km a meškanie letu nebolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami.

Tunajší súd vydal dňa 30. 12. 2011 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore žalovaný uviedol, že v platobnom rozkaze a aj v žalobe je odporca označený ako Travel Service, a.s., organizačná zložka Slovensko. Uvedená organizačná zložka je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby a to spoločnosti Travel Service, a.s. Organizačná zložka však nemá právnu subjektivitu a teda sama osebe nemôže vystupovať v súdnom konaní. Platobný rozkaz bol teda vydaný proti organizačnej zložke, ktorá nie je pasívne legitimovaná v spore a nemá právnu subjektivitu. Žalovaný v odpore zároveň uviedol, že nepopiera, že let 6D 196 Djerba dňa 05. 7. 2011 (ďalej len „Omeškaný let“) mal meškanie, avšak toto meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť. Uvedená skutočnosť však neoprávňuje žalobkyňu na uplatnenie si finančnej náhrady podľa článku 7 nariadenia, keďže táto v zmysle príslušných ustanovení nariadenia patrí cestujúcim iba pri odmietnutí nástupu do lietadla alebo zrušení letu, ktoré neboli spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť. Z predložených dôkazov ako aj tvrdení žalobkyne je nepochybné, že nedošlo k zrušeniu Omeškaného letu a žalobkyni nebol ani odmietnutý nástup do lietadla a preto jej nemohol vzniknúť nárok na uplatňovanú finančnú náhradu. Žalobkyňa v žalobe argumentuje aj tým, že nariadenie nie je možné vykladať iba podľa doslovného znenia, ale že je potrebné zohľadniť aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou. Podľa žalobkyne je teda potrebné situáciu cestujúcich, ktorých let mal veľké meškanie porovnať so situáciou cestujúcich, ktorých let bol zrušený a analogicky im priznať rovnaké nároky. S týmto názorom žalovaný nesúhlasil a poukázal na skutočnosť, že nariadenie v článku 6 presne stanovuje povinnosti leteckého dopravcu v súvislosti s omeškaním ako aj nároky cestujúcich v prípade omeškania letu. Uvedené ustanovenie výslovne stanovuje, aké povinnosti má letecký dopravca v prípade omeškania letu o viac ako 5 hodín (ako aj v prípade Omeškaného letu) a dokonca aj v prípadoch, ak čas odletu bude aspoň deň po pôvodne označenom čase odletu. Ani v jednom prípade však cestujúcim nebolo priznané právo na finančnú náhradu a to pravdepodobne z dôvodu, že omeškané lety na nakoniec uskutočnia a teda ich nie je možné porovnávať so situáciou kedy dôjde k zrušeniu letu alebo odmietnutiu nástupu do lietadla. Je teda nepochybné, že pri prijímaní nariadenia sa počítalo aj s možnosťou značného omeškania letu, avšak zákonodarca v týchto prípadoch nemal záujem priznať cestujúcim nárok na finančnú náhradu. Ak by to v záujme mal, nič mu nebránilo uviesť v článku 6 nariadenia v určitých

prípadoch aj odkaz na článok 7 nariadenia (finančné náhrady). Analogický výklad ustanovení nariadenia vo vzťahu k nárokom cestujúcich z dôvodu omeškania letu by bolo možné iba v prípade, ak by nariadenie nároky cestujúcich pre tento prípad neriešilo. Nariadenie však nároky cestujúcich v súvislosti so značným omeškaním letu (dokonca dlhším ako bolo omeškanie v prípade Omeškaného letu) rieši a presne stanovuje, čo je letecký dopravca povinný zabezpečiť a poskytnúť cestujúcim v prípadoch omeškania letu. Rozširujúci výklad článku 6 nariadenia by teda bol v rozpore s cieľmi nariadenia. Žalovaný v tomto smere poukázal aj na bod 43 rozsudku Súdneho dvora z 10. januára 2006 vo veci C-344/04. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

Tunajší súd uznesením zo dňa 16. 02. 2012 č. k. -42 konanie zastavil podľa veta prvá z dôvodu, že organizačnú zložku podniku zahraničnej osoby, ktorú žalobkyňa v tomto konaní označila ako žalovaného, nie je možné považovať za osobu spôsobilú byť účastníkom občianskoprávneho konania podľa Súd ďalej uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania 6,63 € a trov právneho zastúpenia 89,30 €. Zároveň súd rozhodol aj o vrátení kráteného súdneho poplatku 17,37 € žalobkyni za žalobu a 17,37 € žalovanému za odpor. Uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 23. 02. 2012.

Žalobkyňa podaním zo dňa 22. 02. 2012 doplnila žalobu zo dňa 08. 12. 2011 o špecifikáciou žalovaného, ktorého označila Travel Service, a.s., so sídlom Janáčkovo nábř. 59/138, Praha, Česká republika, IČO: 256 63 135.

Proti uvedenému uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 16. 02. 2012 č. k. -42 podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom ako žalovaného označila Travel Service, a.s., so sídlom Janáčkovo nábř. 59/138, Praha 5, Česká republika, IČO: 256 63 135.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. 5. 2012 č. k. -67 uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 16. 02. 2012 č. k. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že neexistovali dôvody, pre ktoré bolo napadnuté uznesenie tunajšieho súdu vydané. Žalobkyňa v žalobe označila žalovaného tak, že okrem názvu organizačnej zložky podniku, uviedla aj celé obchodné meno zahraničnej právnickej osoby, ktorej je súčasťou a neuvedenie adresy sídla a identifikačného čísla zahraničnej právnickej osoby je odstrániteľnou vadou, na odstránenie ktorej mal súd žalobkyňu vyzvať. Navyše žalobkyňa podaním zo dňa 22. 02. 2012 (deň pred tým, ako jej bolo doručené napadnuté uznesenie), doplnila všetky chýbajúce údaje k označeniu zahraničnej právnickej osoby žalovaného. Súčasne vadu odstránila aj v podanom odvolaní.

Právomoc slovenského súdu na konanie v predmetnej veci je daná podľa čl. 5 bod 1. písm. b) druhá zarážka Nariadenia Rady (ES) č. 44/2011 z 22. decembra 2000.

Vykonaným dokazovaním oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, zistil súd tento skutkový stav veci:

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je v odd. Po vo vložke č. 1822/ B zapísaná organizačná zložka podniku zahraničnej osoby Travel Service, a.s. organizačná zložka Slovensko, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, ktorej zriaďovateľom je žalovaný, a ktorá má v predmete činnosti zapísanú (okrem iného) vnútroštátnu a medzinárodnú, pravidelnú a nepravidelnú leteckú dopravu cestujúcich, batožiny, nákladu a/alebo pošty a predaj leteckých prepravných služieb.

Podľa komplexného odbavenia - letenka a voucher, vystaveného spoločnosťou KARTAGO TOURS, a.s. dňa 28. 6. 2011, mala žalobkyňa pod rezervačným číslom 103010630 potvrdenú rezerváciu na let linky 6D 196 z letiska z Bratislavy do Djerby, ktorý let mal vykonať žalovaný ako prevádzkujúci letecký dopravca dňa 05. 7. 2011 s určeným odletom o 12:00 hod. slovenského času.

Spoločnosť Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Bratislava vydalo písomné potvrdenie o meškaní letu, v ktorom potvrdilo, že linka spoločnosti Travel Service, a.s. na trase Bratislava

- Djerba s pravidelným odletom o 13:15 hod. dňa 05. 7. 2011 bola zmeškaná s aktuálnym odletom dňa 05. 7. 2011 o 23.51 hod. z dôvodu neskorého príletu lietadla z predošlej destinácie.

Výzvou zo dňa 28. 9. 2011 žalobkyňa v zmysle nariadenia ES č. 261/2004 vyzvala organizačnú zložku žalovaného na zaplatenie náhrady za meškanie letu č. Djerba dňa 05. 7. 2011 v sume 400,- €, a to v lehote 14 dní od doručenia výzvy.

Organizačná zložka žalovaného v odpovedi zo dňa 20. 10. 2011 na výzvu na zaplatenie náhrady nepoprela, že let č. 6D196 z Bratislavy do Djerby dňa 05. 7. 2011 mal meškanie spadajúce pod článok 6 bod 1 písm. ii Nariadenia (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ale nárok žalobkyne ako neoprávnený neuznala z dôvodu, že táto skutočnosť neoprávňuje cestujúcich na uplatnenie si finančnej náhrady podľa článku 7 tohto nariadenia.

Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), jedným z právnych aktov Európskej únie (ďalej len „EÚ“) je nariadenie, ktoré má všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch EÚ.

Podľa čl. 267 ZFEÚ (pôvodný článok 234 ZES - Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv (Pozn.: Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy a fungovaní Európskej únie); b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Podľa čl. 1 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie za podmienok špecifikovaných nižšie ustanovuje minimálne práva cestujúcich keď:

a) im bol proti ich vôli odmietnutý nástup do lietadla;

b) bol ich let zrušený;

c) ich let má meškanie.

Podľa čl. 3 bod 1. písm. a. nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy.

Podľa čl. 3 bod 2. písm. a). nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje za podmienky, že cestujúci majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let a s výnimkou prípadu zrušenia uvedeného v článku 5, sa dostavili na odbavenie, ako je určené a v čase, ktorý vopred písomne (vrátane elektronických prostriedkov) stanovil letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent, alebo ak nie je stanovený žiadny čas, najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu.

Podľa čl. 3 bod 4 a 5 nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje len pri cestujúcich prepravovaných motorovým lietadlom s pevnými krídlami.

Toto nariadenie sa uplatňuje pri každom prevádzkujúcom leteckom dopravcovi, ktorý zabezpečuje prepravu cestujúcich v zmysle odsekov 1 a 2. Keď prevádzkujúci letecký dopravca, ktorý nemá žiadny zmluvný vzťah s cestujúcim, plní záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, považuje sa za osobu konajúcu v mene osoby, ktorá je vo zmluvnom vzťahu s cestujúcim.

Podľa čl. 5 bod 3. nariadenia, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

Podľa čl. 6 bod 1. nariadenia, keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu:

a) dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1 500 km alebo menej; alebo

b) tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km; alebo

c) štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne:

i. pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a

ii. keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a

iii. keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1. písm. a).

Podľa čl. 7 bod 1. nariadenia keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej;

b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km;

c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b).

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

Podľa čl. 7 bod. 4 nariadenia vzdialenosti uvedené v odseku 1 a 2 sa merajú metódou ortodromickej dráhy.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení - článkov primárneho a sekundárneho práva Európskej únie, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ( ), že žalobkyňa ako cestujúca, majúca písomne potvrdenú rezerváciu na let dňa 05. 7. 2011 linkou prevádzkujúcou žalovaným ako leteckým dopravcom, odlietajúcou z letiska v Bratislave na trase Bratislava - Djerba s pravidelným odletom o 13:15 hod., v skutočnosti dňa 5. 7. 2011 potom, ako sa dostavila na odbavenie, odletela touto linkou o 23:51 hod., teda s meškaním letu na vzdialenosť cca 1671 km voči plánovanému času odletu 10 hodín a 36 minút.

Žalovaný v konaní nekonkretizoval ani ničím nepreukázal svoje tvrdenie uvedené v odpovedi z 20. 10. 2011 na výzvu žalobkyne na zaplatenie náhrady, že meškanie letu bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť.

Vzhľadom na to, že na posúdenie predmetnej veci sa priamo aplikuje právny akt komunitárneho práva, ktorým je Nariadenie (ES) č. 261/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, súd konštatuje, že v rámci prejudiciálneho konania je otázka práva na náhradu v prípade meškania letu zo strany Súdneho dvora vyjasnená (acte éclairé) a daná vec spadá do rámca jeho ustálenej judikatúry. Pokiaľ ide o účinky rozsudku Súdneho dvora z pohľadu všeobecnej záväznosti, ktoré namietal žalovaný, rozsudkom v prejudiciálnom konaní dáva Súdny dvor odpoveď vnútroštátnemu súdu, ktorý sa naň obrátil s problémom pri výklade a platnosti komunitárneho práva v konkrétnom spore. Keďže Súdny dvor nie je poradným orgánom, ale v určitom zmysle Najvyšším komunitárnym súdom, je vnútroštátny sudca jeho odpoveďou pri svojom rozhodovaní viazaný. Právna sila rozsudkov v prejudiciálnom konaní však presahuje hranice konkrétneho prípadu, v kontexte ktorého sa Súdny dvor vyjadroval, pretože výklad komunitárneho právneho aktu Súdnym dvorom tvorí s ním samotným jeden neoddeliteľný celok. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd v prípade, v ktorom je rovnaký alebo analogický právny problém, môže rozhodnúť na základe už podaného výkladu komunitárneho práva v rozsudkoch Súdneho dvora, vychádzajúc z doktríny už vyjasnenej otázky (acte éclairé) v súlade s judikatúrou „CILFIT„ (rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, C-283/81).

Články 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený a že sa tak môžu dovolávať práva na náhradu upraveného v článku 7 tohto nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca môže preukázať, že veľké meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu. Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, sa má vykladať v tom zmysle, že technická porucha lietadla, ktorá spôsobí zrušenie alebo meškanie letu, nespadá pod pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia okrem prípadu, keď táto porucha vyplýva z udalostí, ktoré sa svojou povahou alebo svojím pôvodom netýkajú bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa spod jeho účinnej kontroly (Rozsudok Súdneho dvora z 19. novembra 2009 v spojených veciach C-402/07 a 432/2007).

Vzhľadom na osobitné podmienky, za ktorých sa uskutočňuje letecká doprava a stupeň technologickej prepracovanosti lietadiel, treba konštatovať, že leteckí dopravcovia sú bežne konfrontovaní pri výkone svojich aktivít s rôznymi technickými poruchami, ktoré sa nevyhnutne objavujú pri činnosti týchto prístrojov. Práve s cieľom vyhnúť sa takýmto problémom a s cieľom predchádzať haváriám ohrozujúcim bezpečnosť letov podliehajú tieto prístroje osobitne prísnym pravidelným kontrolám, ktoré sú zahrnuté do bežných podmienok prevádzky leteckých dopravných podnikov. Vyriešenie technickej poruchy vyplývajúcej z nedostatku údržby prístroja treba preto považovať za patriace do bežnej aktivity leteckého dopravcu. V dôsledku toho technické poruchy zistené počas údržby lietadiel alebo z dôvodu nedostatku takejto údržby nemôžu ako také predstavovať „mimoriadne okolnosti“ uvedené v článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 (Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008 vo veci C-549/2007).

Články 5 až 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, sa majú vykladať v tom zmysle, že cestujúci na meškajúcich letoch majú právo na náhradu podľa tohto nariadenia, ak im vznikne z dôvodu takýchto letov strata času v dĺžke tri hodiny alebo viac, teda ak priletia do konečného cieľového miesta o tri alebo o viac ako tri hodiny neskôr po čase príletu pôvodne stanovenom leteckým dopravcom. V prípade takéhoto meškania však nevznikne cestujúcim právo na náhradu, ak môže letecký dopravca preukázať, že veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nebolo možné vyhnúť, aj keby boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda

okolnosťami, ktoré nemôže letecký dopravca naozaj ovplyvniť (Rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2012 v spojených veciach C-581/10 a C-629/10).

Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora z 10. januára 2006 vo veci C-344/04, na ktorý poukazoval žalovaný, v tomto rozsudku súd ako prejudiciálnu otázku neriešil náhradu za veľké meškanie letu, ale otázku platnosti článkov 5, 6 a 7 nariadenia, pričom neodhalil žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť týchto článkov.

Súd mal preukázané, že žalobkyni ako cestujúcej letu linky žalovaného na trase Bratislava

- Djerba dňa 05. 7. 2011 bola spôsobená časová strata v trvaní 11 hodín a 34 minút, t. j. dorazila do cieľového miesta po 11-tich hodinách a 45-tich minútach po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca, vzdialenosť Bratislava - Djerba je cca 1671 km a meškanie letu nebolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami. Súd preto s poukazom na citované rozsudky Súdneho dvora, v ktorých príslušné komunitárne ustanovenia už boli predmetom interpretácie, žalobe žalobkyne vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni 400,- € ako náhradu za veľké meškanie letu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , , , Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu iných trov konania 24,- €, ktoré sú žalobkyňou zaplatený súdny poplatok za žalobu a náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyne právnou zástupkyňou 414,10 €.

Podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 400,- € v sume 29,88 € za jeden úkon právnej služby.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky súd priznal právnej zástupkyni žalobkyne odmenu za štyri úkony právnej služby po 29,88 € (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28. 7. 2011, 2. písomné podanie žaloby zo dňa 08. 12. 2011 na súd, 3. písomné podanie odvolania zo dňa 06. 3. 2012 na súd, 4. účasť na pojednávaní dňa 05. 6. 2013), plus odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny 7,47 € (účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 09. 11. 2012), plus odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny 7,47 € (účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 06. 02. 2013), plus režijný paušál 14,82 € (2 x 7,41 €), plus režijný paušál 15,26 € (2 x 7,63 €), plus režijný paušál 15,62 € (2 x 7,81 €), čo je spolu 180,16 €.

Keďže právna zástupkyňa žalobkyne má sídlo v Sládkovičove, priznal jej súd náhradu cestovných výdavkov za cestu osobným motorovým vozidlom zo Sládkovičova do Bratislavy a späť (t. j. 2 x 49 km) na pojednávanie dňa 09. 11. 2012 v sume 26,90 € (pri priemernej cene benzínu 1,526 € je náhrada za spotrebované pohonné látky 8,97 € a náhrada za prejazdené km 17,93 €), náhradu cestovných výdavkov za cestu osobným motorovým vozidlom zo Sládkovičova do Bratislavy a späť (t. j. 2 x 49 km) na pojednávanie dňa 06. 02. 2013 v sume 26,72 € (pri priemernej cene benzínu 1,495 € je náhrada za spotrebované pohonné látky 8,79 € a náhrada za prejazdené km 17,93 €) a náhradu cestovných výdavkov za cestu osobným motorovým vozidlom zo Sládkovičova do Bratislavy a späť (t. j. 2 x 49 km) na pojednávanie dňa 05. 6. 2013 v sume 26,60 € (pri priemernej cene benzínu 1,475 € je náhrada za spotrebované pohonné látky 8,67 € a náhrada za prejazdené km 17,93 €). Súd ďalej priznal právnej zástupkyni žalobkyne aj náhradu za stratu času za čas strávený cestou z jej sídla do miesta pojednávania a späť na pojednávanie dňa 09. 11. 2012 za 4 polhodiny po 12,71 € za 1 polhodinu v sume 50,84 €, náhradu za stratu času za čas strávený cestou z jej sídla do miesta pojednávania a späť na pojednávanie dňa 06. 02. 2013 za 4 polhodiny po 12,71 € za 1 polhodinu v sume 50,84 € a náhradu za stratu času za čas strávený cestou z jej sídla do miesta pojednávania a späť na pojednávanie dňa 09. 11. 2012 za 4 polhodiny po 13,01 € za 1 polhodinu v sume 52,04 €.

Úhrnom sú trovy právneho zastúpenia žalobkyne právnou zástupkyňou 414,10 €.

Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobkyne za uvedené úkony právnej služby ňou uplatnenú základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobkyňa bola v spore úspešná v celom rozsahu ( citovanej vyhlášky).

Vzhľadom na to, že za úkon právnej služby účasti na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí advokátovi podľa § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, súd nepriznal právnej zástupkyni žalobkyne za úkony právnej služby

- účasť na pojednávaní dňa 09. 11. 2012 a dňa 06. 02. 2013, ňou uplatnenú odmenu, ale odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny 29,88 € v sume 7,47 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).