Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/120/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: M+P, spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii, Prievidza, J. Kalinčiaka 5, IČO: 31638431 /vymazaný z obchodného registra dňa 10.01.2013/, proti povinnému: R. F., B., M. cesta 4, R.: 33 978 735, /ukončil podnikateľskú činnosť/, pre vymoženie 92,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. januára 2013, č. k. -18, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Klincovi, Exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Hollého 1/417, trovy exekúcie vo výške 71,79 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie prvostupňový súd odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Uviedol, že návrhom zo dňa 24.01.2000 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre istinu 2.793,40 Sk s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. zo dňa 10.11.1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Klincovi udelené dňa 22.02.2000. Oprávnený dňa 06.03.2009 podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný a nevykonáva podnikateľskú činnosť. Prvostupňový súd z obchodného registra zistil, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.08.2010, č.k. -658, súd zrušil konkurz úpadcu - M+P, spoločnosť s ručením obmedzeným v likvidácii, J. Kalinčiaka 5, 971 01 Prievidza, IČO: 31638431, vyhlásený uznesením zo dňa 02.03.1998, č.k. z dôvodu, že nie sú predpoklady pre konkurz, nakoľko úpadca nemal majetok, ktorý by postačoval na krytie nákladov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2010. Dňa 10.01.2013 bol oprávnený z obchodného registra vymazaný. Súd prvého stupňa konštatoval, že spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného konania. V predmetnej exekúcii bol oprávnený právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom mal preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra / /, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania / /. Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcii. Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť v prospech neexistujúceho subjektu. V tejto súvislosti uviedol, že na návrh na zastavenie exekúcie oprávneného neprihliadal, nakoľko oprávnený v čase rozhodovania nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil a Exekučného poriadku, ako aj príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že trovy exekúcie súdny exekútor vyčíslil v celkovej výške 206,09 eur, ktoré pozostávali z odmeny podľa cit. vyhlášky vo výške 79, eur: prevzatie návrhu na začatie zo dňa 28.01.2000 - 2 hod./13, eur, žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 02.02.2000 - 30 min./6,64 eur, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28.03.200 - 45 min./6,64 eur, žiadosť o súhlas zo

dňa 29.05.2000 - 15 min./6,64 eur, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.03.2001 - 25 min./6,64 eur, exekučný príkaz zo dňa 28.03.2001 - 15 min./6,64 eur, exekučný príkaz ZEZPPN zo dňa 12.03.2004

- 15 min./6,64 eur, žiadosť SP zo dňa 12.07.2004 - 15 min/6,64 eur, oznámenie, zo dňa 28.07.2004 - 30 min./6,64 eur, špecifikácia trov exekúcie zo dňa 10.03.2009 - 1 hod./6,64 eur, obsah spisového materiálu a archivácia spisu - 40 min./6,64 eur. Ďalej trovy pozostávali z paušálnej odmeny za 5 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eur, t.j. 16,60 eur: - získanie poverenia, - doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, - doručovanie exekučného príkazu 2x, - každé ďalšie zisťovanie platiteľa mzdy povinného. Súdny exekútor si do celkovej sumy trov exekúcie zahrnul aj odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na dve nehnuteľnosti vo výške 66,38 eur. Okrem odmeny si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov vo výške 12,53 eur (poštovné). Trovy exekúcie zvýšil súdny exekútor o DPH z odmeny vo výške 30,90 eur. Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii dospel súd prvého stupňa k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 71,79 eura. Prvostupňový súd konštatoval, že z popisu jednotlivých úkonov, ako to urobil súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky vyplýva, že časť činností, ktoré pokladá za úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl., predstavujú administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 cit. vyhl.). Za tieto úkony je potrebné považovať aj obsah spisového materiálu a archivácia spisu, špecifikácia trov exekúcie, správa o stave konania a to z dôvodu, že tieto priamo nesúvisia s účelom exekučného konania. Náhrada administratívnych úkonov je zahrnutá v odmene súdneho exekútora a preto mu nepriznal odmenu vo výške 19,92 eur. Ďalej uviedol, že súdny exekútor pri výpočte odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu nesprávne postupoval, keď pri každom úkone si účtoval odmenu ako za celú hodinu exekučnej činnosti. Správne mal sčítať časové trvanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určiť odmenu podľa § 14 ods.1 písm. a/ a § 14 ods. 2 cit. vyhlášky. Na základe uvedeného súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi odmenu len za 4 hod. a 40 min. t.j. za 5 hodín exekučnej činnosti /prevzatie návrhu na začatie zo dňa 28.1.200 - 2 hod., žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 02.02.2000 - 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 28.03.200 - 45 min., žiadosť o súhlas zo dňa 29.05.2000 - 15 min., upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.03.2001 - 25 min., exekučný príkaz zo dňa 28.03.2001 - 15 min., exekučný príkaz ZEZPPN zo dňa 12.03.2004 - 15 min., žiadosť SP zo dňa 12.07.2004 - 15 min./. Prvostupňový súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 66,38 eur. Uviedol, že odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 66,38 eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť v zmysle § 6 cit. vyhl. patrí súdnemu exekútorovi až vtedy, keď bola takáto nehnuteľnosť úspešne zexekvovaná, to znamená, keď bola vykonaná úspešná dražba nehnuteľnosti. Z priloženého exekučného spisu mal súd prvého stupňa za preukázané, že v tomto konaní sa tak nestalo. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový súd priznal súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške 71,79 eur, ktoré pozostávali z odmeny vo výške 33,20 eur za 5 hodín účelne vynaloženej exekučnej činnosti na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky/ a z odmeny vo výške 16,60 eur za 5 úkonov exekučnej činnosti /podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky/, náhrady hotových výdavkov vo výške 12,53 eur /podľa § 22 cit. vyhlášky/ a z DPH z odmeny vo výške 9,46 eur. S poukazom na § 197 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa k náhrade nevyhnutných trov exekúcie zaviazal povinného. Oprávneného nebolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie, nakoľko stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor, ktorý navrhol, aby mu odvolací súd priznal trovy predmetného exekučného konania v rozsahu, v akom ich uviedol vo špecifikácii trov. Nesúhlasil s nepriznaním mu odmeny za úkony označené súdom prvého stupňa ako administratívne práce. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vyčíslené trovy podľa a 15 vyhlášky č. v znení účinnom do 30.04.2008, pretože táto vyhláška nevylučuje možnosť priznať súdnemu exekútorovi tak časovú, ako aj paušálnu odmenu. Ďalej súdu prvého stupňa vytkol, že nesprávne postupoval pri rozhodovaní podľa ustanovenia a uvedenej vyhlášky, pretože súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Paušálna odmena za úkony označené ako doručenie rôznych listín v zmysle vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 je odmenou za ich doručenie a nie za ich vypracovanie , t.j. za vynaložený čas, ktorý sa odmeňuje podľa v spojení s vyhlášky. Zastával názor, že písomné spracovanie a vyhotovenie určitého úkonu nie je možné považovať na určenie odmeny exekúcie za úkon totožný s jeho doručením. Taktiež nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu o sčítaní časov jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, pretože tento postup nie je v súlade so zákonom. Súdny

exekútor zastával názor, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol aj v časti uplatnenej odmeny podľa vyhlášky č. , nakoľko znenie jednoznačne určuje odmenu za každú nehnuteľnosť v sume 33,19 eur takto zexekvovanú, pričom bol toho názoru, že boli splnené všetky zákonné náležitosti na vyčíslenie trov aj za zriadenie exekučného záložného práva vo výške 66,38 eur.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora nebolo podané.

Odvolací súd vec preskúmal podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o náhrade trov exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia konania odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 1 000 Sk za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase začatia konania ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 a 3 cit. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 25 cit. vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

V prejednávanej veci odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.01.2000 domáhal vymoženia 92,72 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Prievidza dňa 10.11.1999, č. k. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.01.2000. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený zanikol výmazom z Obchodného registra a súčasne uložil povinnému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,79 eur. Vychádzal pri tom z vyúčtovania trov exekúcie súdneho exekútora zo dňa 10.03.2009, ktorý si uplatnil trovy exekúcie vo výške 206,09 eur.

Po preskúmaní exekučného spisu odvolací súd zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Spôsob určenia a výšku odmeny ako aj náhrad súdneho exekútora upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (prechodné ustanovenie vyhlášky).

Základnou zásadou pri posudzovaní ich výšky je ich účelné vynaloženie, ktoré má byť adekvátne výške vymáhanej pohľadávky. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov. Účelnosť treba posudzovať predovšetkým podľa spôsobu exekúcie, podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie, ako aj podľa rozsahu exekúcie, ktorý je daný výškou a druhom vynucovaného plnenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky za úkony, za ktoré mu priznal paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 1 vyhlášky. V zmysle vyššie citovaného ust. § 14 ods. 1 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určí podľa počtu hodín účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sú výslovne ustanovené v § 15 vyhlášky. Vyhláška nevylučuje, aby sa k tzv. časovej, hodinovej odmene, ktorá patrí súdnemu exekútorovi za čas účelne vynaložený na exekúciu, prirátala aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle vyhlášky odmeňované. Je aj logické, že tzv. časová, hodinová odmena má pokrývať všetok čas, ktorý súdny exekútor strávil pri vykonávaní exekúcie, teda aj čas, ktorý vynaložil na úkony odmeňované odmenou paušálnou. Netreba pritom zabúdať na fakt, že v niektorých prípadoch patrí exekútorovi paušálna odmena za úkony doručenia (upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz a pod.), a teda vyslovene nezahŕňa odmenu za vyhotovenie týchto písomností, ktoré sa doručujú. Opačný názor by viedol k tomu, že exekútor bude síce odmenený napríklad za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, ale nie za jeho vyhotovenie. Odvolací súd zastáva právny názor, že je plne v súlade s právom, ak súdnemu exekútorovi bude priznaná tzv. časová (hodinová) odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie a k tejto odmene pristúpi aj tzv. paušálna odmena za úkony, ktoré sú ňou v zmysle § 15 odmeňované. Na druhej strane však súd má povinnosť odmenu uplatnenú si súdnym exekútorom preskúmať a to aj z hľadiska, či súdnym exekútorom deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať pri tom ktorom úkone. Len takéto preskúmanie zabezpečí, aby súdnemu exekútorovi bola priznaná tzv. časová, hodinová odmena iba za ten čas, ktorý na exekúciu účelne vynaložil.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že pre vyčíslenie skutočne vynaloženého času za jednotlivé úkony je podstatný celkový čas vynaložený na exekúciu, za ktorý sa odmena priznáva a nie čas jednotlivých úkonov, a preto je potrebné, aby tento čas bol v konečnom dôsledku spočítaný. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí , podľa ktorého nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a/ sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods.

2 prvej vety vyhlášky. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne, keď sčítal časové trvanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora.

Odvolací súd zastáva právny názor, súd prvého stupňa správne nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za administratívne práce - správa o stave, špecifikácia trov exekúcie, obsah spisového materiálu a archivácia spisu, nakoľko ide o úkony ktoré priamo nesúvisia s vymáhaním pohľadávky a ich náhrada je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že prvostupňový súd mu nesprávne nepriznal odmenu za zriadenie exekučného záložného práva v zmysle vyhlášky č. , odvolací súd zastáva právny názor, že pri zastavení exekúcie sa pri výpočte odmeny súdneho exekútora postupuje v zmysle až uvedenej vyhlášky. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu súdny exekútor nemá nárok na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva podľa citovanej vyhlášky.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie ako vecne správne podľa potvrdil.

Záverom odvolací senát s poukazom na o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .