Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-63-2013.pdf
PDF · 92.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2C/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom v právnej veci žalobcu: BRE BANK SPOLKA AKCYJNA, IČ: 001254524, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Warszawa, Poľská republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, IČO: 36 819 638, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, zast.: B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. hradom XXX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 3.023,25 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.023,25 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50% ročne zo sumy 3.023,25 eur od 12.11.2009 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.023,25 eur od 1.1.2012 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku na účet vedený v BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 187,50 eur a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 309,55 eur, pričom trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet vedený v BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Sberbank Slovensko a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu elektronickými prostriedkami dňa 14.03.2013 v znení jeho doplnenia doručeného súdu dňa 03.06.2013 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.023,25 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,50% ročne zo sumy 3.023,25 od 12.11.2009 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.023,25 od 01.01.2012 až do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa uzavrel s žalovaným zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému hotovostný úver. Úver bol svojou povahou kontokorentný úver, ktorý banka poskytuje povovleným prečerpaním finančných prostriedkov na úverovom účte. Úver je úročený úrokovou sadzbou 16,5 % ročne, pričom dlžník neplatí úrok z kladného, ale zo záporného zostatku na účte. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy. K 11.11.2009 je žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 3.023,25 eur. Istina pozostáva z pohybov na účte z dôvodu čerpania úveru žalovaným, z pripočítaných úrokov, zo splátok (ak boli vykonávané), automatických splátok (ak by dlžník nesplácal úver vôbec, podľa bodu 2.3.4 a/ Všeobecných obchodných podmienok žalobca mohol prijať opatrenia k uspokojeniu pohľadávky) a z poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov. Žalobca žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovaného žalobca od zmluvy odstúpil. Okrem zmluvných úrokov, ktoré si žalobca
uplatňuje odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname vo výpise do zaplatenia, má žalobca nárok aj na zákonný úrok z omeškania, ktorý si uplatňuje od 01.01.2012 s tým, že od zmluvy odstúpil v októbri 2011 a za deň doručenia sa považuje tretí deň odo dňa uloženia zásielky na pošte, hoci okamih doručenia odstúpenia od zmluvy o úvere mohol nastať ešte v roku 2011. V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, ako aj žalovaného ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom o odročenie pojednávania nepožiadali. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil nasledovné: žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10.12.2008 Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ č. HMP081082803, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v maximálne výške 10.000,-Sk (3.319,39 eur) s konečnou splatnosťou dňa 10.06.2013, a to formou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte. Úver žalovaný čerpal jednorazovo dňa 10.12.2008 a zaviazal sa ho splácať v 54 mesačných splátkach po 87,49 eur splatných vždy k 3. dňu v mesiaci. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou 16,50 % ročne s tým, že úrok dlžník platí z čerpaných prostriedkov, a nie z kladného zostatku (dlžník mal právo kladný zostatok na účte kedykoľvek a opakovane použiť). Ročná percentuálna miera nákladov bola 17,81 % s tým, že jej priemerná hodnota pre zodpovedajúci typ úveru mala výšku 20,68 %. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 42.426,89 Sk (1.408,32 eur). Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi celý úver spolu s úrokmi a poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy najneskôr v deň poslednej splátky. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky mBank a Sadzobník. Z historického výpisu z účtu žalovaného vyplynulo, že žalovaný si neplnil povinnosti v súlade so zmluvou, keď splátky úveru neuhrádzal riadne a včas, pričom sa dostal do omeškania a ku dňu 11.11.2009 jeho záväzok voči navrhovateľovi predstavoval výšku 3.023,25 eur, ktorá suma pozostávala z istiny úveru, úrokov a poplatkov za upomienky na úhradu dlhu. Vzhľadom na omeškanie dlžníka žalobca listom zo dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy s tým, že zmluva zanikne dňom doručenia tohto odstúpenia. Zároveň listom zo dňa 04.10.2011 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy formou splátkového kalendára v splátkach po 150,-eur mesačne s tým, že ak prvá splátka nebude pripísaná na účet žalobcu do 15.11.2011 alebo sa žalovaný dostane s ktoroukoľvek ďalšou splátkou do omeškania, žalobca pristúpi k súdnemu vymáhaniu svojich pohľadávok. Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I) druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 4 ods. 1 prvá veta Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenom na podpis v Ríme 19. júna 1980 (Rímsky dohovor) v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Podľa čl. 4 ods. 2 Rímskeho dohovoru s výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná prevádzkareň alebo, ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň. Podľa čl. 12 ods. 2 Rímskeho dohovoru podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje nárok, ktorého sa postúpenie týka, sa určuje jeho postupiteľnosť, vzťah medzi postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplatniť postúpený nárok voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku dlžníkom. Podľa § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom a účinnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj na dobu omeškania po 31.01.2013. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Poľsku. Žalovaný je občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky. Právomoc Okresného súdu Ružomberok sa opiera (vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený spotrebiteľskou zmluvou) o článok 16 ods. 2 Nariadenia Brusel I, nakoľko žaloba smeruje voči žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, a to v územnom obvode tunajšieho súdu. Rozhodné právo, ktoré súd na vec aplikoval, je podľa čl. 4 ods. 2 a čl. 12 ods. 2 Rímskeho dohovoru právo slovenské, s ktorým má zmluva najužšiu väzbu keďže zmluva bola uzavretá v rámci obchodnej činnosti prevádzkarne právnickej osoby (pobočky žalobcu) so sídlom v Slovenskej republike. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval právny vzťah založený na základe zmluvy o hotovostnom úvere. Vzhľadom na to, že odporca svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil (vyčerpal úverový limit a vyčerpanú čiastku úverového limitu pravidelne nesplácal), žalobca odstúpil od zmluvy a voči žalovanému si uplatnil všetky finančné záväzky. Pohľadávka v žalovanej výške 3.023,25 eur pozostáva z istiny úverového rámca, z poplatkov za upomienky a z úroku, pričom jej výška bola riadne preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Rovnako súd priznal žalobcovi i príslušenstvo žalovanej pohľadávky, a to úrok vo výške 16,50 % ročne zo sumy dlžnej istiny počnúc odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname vo výpise z účtu žalovaného, t.j. od 12.11.2009 až do zaplatenia, na ktorý vznikol žalobcovi nárok na základe primeranej aplikácie § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý upravuje povinnosť dlžníka zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky aj s úrokmi. Výška priznaného úroku vyplynula z listinných dokladov predložených navrhovateľom. Ďalej súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy dlžnej istiny, nakoľko mal preukázané, že odporca
bol dňa 01.01.2012, od ktorého si žalobca uplatnil úrok z omeškania, v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania uplatnená navrhovateľom neprevyšuje výšku stanovenú podľa predpisov občianskeho práva (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania mala výšku 1 % + 8 = 9 %). O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal ani len čiastočný. Účelne vynaložené trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 181,-eur, z poplatku za vyhotovenie rovnopisu návrhu a jeho príloh urobeného elektronickými prostriedkami vo výške 6,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 309,55 eur, ktoré boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhláška“) nasledovne: podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky za jeden úkon právnej služby prislúcha právnemu zástupcovi odmena vo výške 121,17 eur, t.j. za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania) 2 x 121,17 eur, spolu 242,34 eur. Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky právnemu zástupcovi prislúcha náhrada hotových výdavkov v súvislosti s 2 úkonmi právnych služieb v roku 2013 tzv. režijný paušál vo výške 2 x 7,81 eur, spolu 15,62 eur. Nakoľko je právny zástupca žalobcu platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o 20 %, t.j. o sumu 51,59 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).