Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/9/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, proti odporcovi: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. U. XXX, v konaní zastúpenému JUDr. Monikou Kordošovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 272,36 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 145,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 145,03 eur od 18.12.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 5.9.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 272,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 18.12.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 6.7.2010 zmluvu o pripojení č. A5096797, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 146,36 eur vyfakturovaných v období od 23.7.2010 do 23.10.2010. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 3.12.2010 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 146,36 eur aj nárok na zaplatenie sumy 126,00 eur ako náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. K tomu navrhovateľ uviedol, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka a v súlade s ustanovením je tak navrhovateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V kontexte s ustanovením čl. 3 bod 3. 7 dodatku sa navrhovateľ voči odporcovi domáha nároku vo výške škody, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón Sony Ericsson W595s gold, a to vo výške 126,00 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že

získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca v dodatku v čl. 3 bod 3.7 vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o pripojení zo 6.7.2010, dodatkom k zmluve o pripojení zo 6.7.2010, prílohou č. 1 dodatku k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), výpisom transakcií, faktúrami predloženými navrhovateľom (faktúry č. 8538804241, 8539315739, 1008040308, 8539829612 a 8540346009), výpisom detailov k SOS a pokusom o pokonávku, a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 6.7.2010 zmluvu o pripojení (ďalej len „zmluva“) a dodatok k zmluve o pripojení. Na základe zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi pripojenie k svojej verejnej telefónnej sieti a fakturoval mu cenu za poskytnutie služieb. Odporca neuhradil faktúry č. 8538804241 na sumu 49,88 eur, č. 8539315739 na sumu 47,28 eur, č. 8539829612 na sumu 38,54 eur, č. 1008040308 na sumu 1,33 eur (upomienka) a č. 8540346009 na sumu 9,33 eur. Navrhovateľ listom z 3.12.2010 označeným ako pokus o pokonávku vyzval odporcu na uhradenie uvedených faktúr spolu so zmluvnou pokutou vo výške 126,00 eur, a to do 17.12.2010.

Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 6.7.2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Súd mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pripojení podľa ustanovenia Súčasne súd zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy podľa , pretože ich uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti s odporcom, ktorý nekonal na účely podnikania alebo zamestnania, keďže na zmluve a dodatku je uvedené jeho rodné číslo, nie IČO, a samotné záhlavie zmluvy aj dodatku uvádza, že účastníkom je fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil opak.

Na základe zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení navrhovateľ poskytoval odporcovi službu pripojenia k telefónnej sieti. Odporca napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradil vystavené faktúry za túto službu. Navrhovateľ má z titulu skutočne poskytnutých a fakturovaných služieb nárok na úhradu faktúr č. 8538804241 na sumu 49,88 eur, č. 8539315739 na sumu 47,28 eur, č. 8539829612 na sumu 38,54 eur a č. 8540346009 na sumu 9,33 eur v celkovej sume 145,03 eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na úhradu faktúry č. 1008040308 na sumu 1,33 eur, ktorou navrhovateľ fakturoval upomienku, keďže navrhovateľ nepreukázal, že upomienku skutočne vystavil a poslal. V tejto časti preto súd návrh zamietol.

Súd zamietol návrh aj v časti zaplatenia sumy 126,00 eur, ktorú navrhovateľ uplatňoval titulom náhrady škody (resp. ušlého zisku). Navrhovateľ však súdu nepredložil žiadne dôkazy o výške škody, ktorá mu skutočne vznikla porušením povinnosti zo strany odporcu. Na dôkaznom bremene navrhovateľa nič nemení ani vyhlásenie odporcu (spotrebiteľa) v čl. 3 bode 3.7 dodatku k zmluve o pripojení, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za zľavnenú cenu len z dôvodu dvojročnej viazanosti a že porušením jeho povinností vznikne navrhovateľovi škoda minimálne vo výške zľavy z ceny mobilného telefónu. Takéto vyhlásenie môže preukázať iba to, že odporca si bol vedomý možnosti spôsobenia škody (aj táto preukaznosť je však podstatne redukovaná tým, že toto vyhlásenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy), avšak nijako nezbavuje navrhovateľa povinnosti preukázať skutočne vzniknutú škodu. To, že navrhovateľ poskytol odporcovi mobilný telefón za zníženú cenu, bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie. Skutočnosť, že odporca neuhradil faktúry za služby, nemá žiadnu priamu súvislosť so škodou, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť tým, že zostala neuhradená časť ceny mobilného telefónu. Listinu predloženú navrhovateľom, označenú ako „Detaily k SOS“, ktorá má pravdepodobne (navrhovateľ nevysvetlil účel ani pôvod tejto listiny) preukazovať cenu, za ktorú mal navrhovateľ taký istý mobilný telefón predávať mimo akcií, nemôže súd považovať za dostatočný dôkaz. Jednak ide (pravdepodobne, keďže navrhovateľ nevysvetlil pôvod listiny) o výpis z vnútornej evidencie navrhovateľa, ktorý teda v podstate obsahuje len vyhlásenie navrhovateľa o akciovej cene a o predajnej cene bez akýchkoľvek dôkazov, a jednak vôbec nejde o dôkaz o tom, že navrhovateľovi skutočne vznikla konkrétna škoda resp. ušlý zisk v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu.

Súd k tomu ďalej uvádza, že nie je možné akceptovať nahrádzanie neprijateľnej zmluvnej pokuty takzvanou náhradou škody, ktorá v skutočnosti nie je preukázanou škodou. V danom prípade, keď navrhovateľ požaduje úhradu rozdielu medzi ním tvrdenou bežnou predajnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou, má takýto nárok v podstate povahu paušalizovanej náhrady škody, teda jeho povaha je totožná s povahou zmluvnej pokuty. O tom svedčí aj samotný návrh navrhovateľa, ktorý je vnútorne nekonzistentný, keď uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 126,00 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty danej odporcovi v pokuse o pokonávku, pričom však v tomto pokuse o pokonávku uplatnil sumu 126,00 eur nie ako náhradu škody, ale ako zmluvnú pokutu.

Keďže sa odporca neuhradením súdom uznaných faktúr riadne a včas dostal do omeškania, patrí navrhovateľovi právo na úrok z omeškania. Navrhovateľ v pokuse o pokonávku vyzval odporcu, aby uhradil dlžnú sumu do 17.12.2010 a v návrhu uplatnil úrok z omeškania od 18.12.2010. V skutočnosti sa odporca dostal do omeškania s úhradou jednotlivých faktúr už dňom nasledujúcim po ich splatnosti (t.j.

7.8.2010, 11.9.2010, 8.10.2010 resp. 7.11.2010). Vzhľadom k tomu, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná ku každému z uvedených dní bola 1 %, súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od ním uvedeného dátumu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom úspech oboch je približne rovnaký (čistý úspech odporcu je podstatne vyšší než čistý úspech navrhovateľa, avšak odporca o priznanie náhrady trov konania nepožiadal).