Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/402/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Mgr. Martin Katriak, advokát so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10 p r o t i žalovanému: V. K., nar. X.X.XXXX, bytom W., XX. N. XXX, zastúpený: V.. T. V., bytom W., N. T. XX, o zaplatenie 1.676,15 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7,90 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 28.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 70 Eur na účet Okresného súdu v Prešove v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.9.2011 domáhal zaplatenia faktúry za telekomunikačné služby vo výške 1.061,83 Eur a náhrady škody v sume 614,32 Eur predstavujúcej rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilných telefónov, keďže žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté služby.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že žalobcovi oznámili telefonicky dňa 25.8.2010 odcudzenie príslušnej SIM karty s mobilným telefónom, pričom fakturované služby sú práve za odcudzenú SIM kartu za neskoršie obdobie. Neporušil teda žiadnu svoju povinnosť a preto aj nárok na náhradu škody je podľa neho nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov T. S., B. B., F.Á. K., J. K., zmluvou č. B 0158384 a jej dodatkom, zmluvou č. A 2096703 s dodatkom, zmluvou č. A 2805348 s dodatkom, zmluvou č. A 4187242, pokusom o pokonávku s doručenkou, dokladmi o predajnej cene mobilného telefónu, všeobecnými podmienkami žalobcu, cenníkom služieb, faktúrou č. 8043167781, podrobnými rozpismi hovorov, faktúrou č. 8043167781, príjmovým pokladničným dokladom, zo dňa 16.9.2010, odpoveďou na reklamáciu zo dňa 25.11.2010, reklamáciou žalovaného a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný mal uzavreté so žalobcom 4 zmluvy o pripojení s troma dodatkami, pri ktorých zakúpil od žalobcu za akciové ceny konkrétne mobilné telefóny. Išlo o zmluvu zo dňa 18.12.2001 pod č. B 0158384 so SIM kartou s priradeným telefónnym číslom 0907924367. Dodatkom zo dňa 23.11.2009 k tejto zmluve odkúpil od žalobcu mobilný telefón NOKIA 6500 slide za 29 Eur s DPH, dohodnutá bola doba viazanosti 24 mesiacov.

Ďalšia zmluva o pripojení je zo dňa 25.11.2005 pod A 2096703, SIM karte bolo priradené telefónne číslo 0915433559. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 29.5.2009 žalovaný odkúpil mobilný telefón NOKIA 6500 slide za 79 Eur s DPH, doba viazanosti bola opäť 24 mesiacov.

Dňa 27.12.2006 žalovaný uzavrel pod č. A 2805348 opäť zmluvu o pripojení so žalobcom, určené mu bolo telefónne číslo 0918053345. Aj k tejto zmluve bol neskôr uzavretý dodatok a to 20.12.2008, ktorým žalovaný odkúpil mobilný telefón značky NOKIA E51 z a22,9 Eur s DPH, opäť viazanosť bola 24 mesiacov. Posledná zmluva o pripojení je pod č. A 4187242 zo dňa 30.12.2008, príslušnej SIM karte bolo pridelené telefónne číslo 0918191914. Práve túto SIM kartu dal žalovaný do užívania svojmu 10 ročnému synovi Dávidovi.

Dňa 25.8.2010, v čase, keď žalovaný pracoval na stavbe v W., ho telefonicky mobilný operátor žalobcu upozornil na neúmernú spotrebu na telefónnom čísle 0918191914. Aj keď si žalovaný obsah tohto rozhovoru presne nepamätal (uviedol, že bol unavený po práci) z vyjadrenia žalobcu (č.l. 72) vyplýva, že žalovaný požiadal o blokáciu odosielaných sms a odchádzajúcich hovorov zo spomínaného telefónneho čísla, čo žalobca akceptoval a zrealizoval. Podľa žalobcu bol pri tomto rozhovore žalovaný zároveň vyzvaný na zaplatenie tzv. zábezpeky 220 Eur v lehote 2 dní. Keďže v stanovenom termíne k tejto úhrade nedošlo, žalobca zablokoval všetky telefónne čísla žalovaného. Žalovaný potreboval, aj kvôli pracovným kontaktom telefóny odblokovať, navštívil preto najbližšiu prevádzku žalobcu (stále bol pracovne v Poľsku) v Žiline, kde dňa 16.9.2010 uhradil sumu 370,82 Eur. Medzitým totiž boli už vypracované faktúry za telekomunikačné služby za ďalšie obdobie a teda ako uviedla samotná zástupkyňa žalobcu na pojednávaní, nebolo už potrebné zaplatiť spomínanú zábezpeku 220 Eur. V uhradenej sume 370,82 Eur bola zahrnutá aj faktúra týkajúca sa telefónneho čísla 0918191914 za obdobie od 17.8.2010 do 24.8.2010 vo výške 195,69 Eur.

Po úhrade fakturovanej sumy 370,82 Eur žalobca opäť všetky telefónne čísla žalovaného (vrátane 0918191914) odblokoval.

Predmetom sporu je faktúra č. 8043167781 zo dňa 8.10.2010 splatná 22.10.2010. Týka sa telefónneho čísla 0918191914 a je na sumu 1.061,83 Eur. Zahŕňa poplatky za podrobný rozpis hovorov 3,3194 Eur + 19% DPH, ten istý poplatok je účtovaný za odpojenie telefónu a napokon zvyšok faktúry predstavujú poskytnuté služby a to odoslanie sms na skrátené čísla a služby cez SMS s osobnou tarifikáciou. Podľa podrobného rozpisu hovorov k tejto faktúre neboli uskutočnené žiadne volania zo spomínaného telefónneho čísla 0918191914. Vykonané boli len vyššie spomínané služby cez sms a to v čase od 19.9.2010 do 22.9.2010.

Svedok maloletý F. K. rozhodne poprel, že by využíval osobitné služby cez sms na svojom mobilnom telefóne a potvrdil podobne ako aj svedkyňa J. K. stratu príslušného mobilného telefónu pár dní pred 25.augustom 2010.

Sporné medzi účastníkmi bolo to, kedy žalovaný oznámil žalobcovi stratu predmetnej SIM karty. Žalobca tvrdí, že k tomu došlo až 1.10.2010 (vtedy podľa žalovaného bol skutočne osobne v prevádzke žalobcu, ale za účelom vybavovania svojich opakovaných reklamácií), podľa žalovaného však tak urobil telefonicky ešte dňa 25.8.2010 podvečer potom, keď po informácii mobilného operátora o nadmernej spotrebe telefonoval s manželkou a tá mu neskôr oznámila, že syn mobilný telefón stratil. Žalovaný na prvom pojednávaní uviedol, že manželke telefonoval okolo 14. hod., na ďalšom pojednávaní (po predložení rozpisu hovorov, ktorý to nepreukazoval) už tvrdil, že jej telefonoval ráno. Žalovaný ďalej

uviedol, že manželka mu stratu mobilného telefónu oznámila okolo 15. hod. a on neskôr okolo 18.-19. hod. telefonoval na zákaznícku linku žalobcu, ktorému mal stratu mobilného telefónu vtedy oznámiť.

Žalovaný na preukázanie tohto svojho tvrdenia navrhol vypočuť svedkov, s ktorými pracoval na stavbe v W. a s ktorými sa aj priatelí. Svedkovia T. S. P. B. B. vypovedali, že boli pritom, keď žalovaný niekedy v auguste 2010 telefonoval po 18. hod. na zákaznícku linku žalobcu a požiadal o blokáciu konkrétneho telefónneho čísla. Nevedeli však nič o strate alebo odcudzení SIM karty, svedok T. S. dodal aj to, že žalovaný bol pri tomto rozhovore rozčúlený kvôli synovi, ktorý užíval spornú SIM kartu.

Z podrobného rozpisu hovorov telefónneho čísla žalovaného 0907924367 vyplýva, že dňa 25.8.2010 žalovaný prijal nejaký hovor o 8.27 hod., nasleduje jeho volanie na telefónne číslo, ktoré užívala jeho manželka o 8.30 hod. a potom sú evidované len prichádzajúce hovory na jeho telefónne číslo o 8.31, 8.47, 18.38 a 19.03 (č.l. 106).

To, že žalovaný viackrát reklamoval žalobcu v súvislosti s nezablokovaním sporného telefónneho čísla vyplýva aj z listu žalobcu zo dňa 25.11.2010 (č.l. 78), v ktorom sa spomínajú dve reklamácie z 1.10.2010 a 15.10.2010. V ňom sa konštatuje, že dňa 25.8.2010 na žiadosť žalovaného po informácii o nadmernej spotrebe boli zablokované odchádzajúce hovory a sms. Dňa 17.9.2010 po vykonanej úhrade došlo k zrušeniu obmedzení na všetkých telefónnych číslach žalovaného. Zablokovanie telefónneho čísla 0918191914 žalobca eviduje až od 1.10.2010.

Súčasťou zmlúv o pripojení sú aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej sieste spoločnosti Orange Slovensko a.s. Podľa č.l. 10 bodu 10.5 stratu alebo odcudzenie SIM karty je účastník povinný bezodkladne oznámiť žalobcovi a to spôsobom uvedeným v čl. 16 bod 16.1 písm. c/ týchto všeobecných podmienok. Odcudzenú, stratenú, prípadne poškodenú SIM kartu na základe tohto oznámenia spoločnosť Orange Slovensko bezodkladne deaktivuje. Týmto okamihom končí zodpovednosť účastníka za používanie pridelenej SIM karty. V prípade pochybností o tom, kedy bola deaktivácia pridelenej SIM karty uskutočnená, je rozhodujúci záznam o tejto skutočnosti v informačnom systéme žalobcu.

Oznamovanie je upravené v čl. 16. Konkrétne bod 16.1 písm. c/ upravuje oznamovanie straty, odcudzenia alebo poškodenia SIM karty na telefónnom čísle zverejnenom za týmto účelom žalobcom telefonicky.

Podľa čl. 10 bodu 10.6 účastník je povinný uhradiť cenu za poskytnuté prostredníctvom stratenej alebo odcudzenej SIM karty do času, kedy skutočnosť, že došlo k strate alebo odcudzeniu SIM karty oznámil v zmysle bodu 10.5 tohto čl. spoločnosti Orange Slovensko.

Spomínané všeobecné podmienky pripúšťali aj zmenu zmluvy (čl. 3). K tej mohlo dôjsť na základe dohody oboch zmluvných strán (bod 3.1). Nie vždy sa vyžadovala písomná forma zmluvy, ako to vyplýva z bodu 3.5.

Žalovaný bol vyzvaný pokusom o pokonávku zo dňa 13.12.2010 na úhradu príslušnej faktúry do 27.12.2010. Tento list prevzal dňa 17.12.2010.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je upravený v o elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

V danom prípade žalovaný postavil svoju obranu na tom, že žalobcovi oznámil stratu spornej SIM karty ešte dňa 25.8.2010 telefonicky z Poľka. Toto jeho tvrdenie mu potvrdili dvaja svedkovia, jeho priatelia. Z informačného systému žalobcu však táto okolnosť nevyplýva. Súd pritom nemal dôvod spochybňovať správnosť tohto systému a žalovaný v tomto smere nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy. Pri vyhodnotení už spomínaných dôkazov (na jednej strane svedecké výpovede osôb, ktoré sú v priateľskom vzťahu k žalovanému a na druhej počítačový systém žalobcu) súd zohľadnil aj nezrovnalosti vo výpovedi žalovaného a ďalšie súvislosti priečiace sa logickým záverom. Pôvodne žalovaný tvrdil, že 25.8.2010 po rannej informácii o nadmernej spotrebe na príslušnom telefónnom čísle telefonoval manželke popoludní okolo 14.00 hod., okolo 15. hod. mu mala späť telefonovať jeho manželka (výpoveď z 10.4.2013). Po predložení rozpisu hovorov, ktorý sa nezhodoval s jeho tvrdením uviedol, že manželke telefonoval hneď ráno (čo sa zhoduje so spomínaným rozpisom). Žiadne odchádzajúce hovory však už potom v informačnom systéme žalobcu nie sú. Žalovaný už potom nevolal na zákaznícku linku žalobcu, keďže popoludní sú zaznamenané na jeho telefónnom čísle už len prijaté hovory. Nelogické je aj to, že pokiaľ žalovaný dostal od manželky informáciu okolo 15. hod. o strate SIM karty, netelefonoval hneď na zákaznícku linku žalobcu, aby túto skutočnosť oznámil hoci v tom čase mal voľno, ale mal to urobiť až podvečer a v čase, keď už pracoval. Vieryhodnosti výpovedi žalovaného neprispieva ani to, že obaja svedkovia nevedeli nič o strate SIM karty a svedok Hudec hovoril aj o tom, že žalovaný bol rozčúlený na syna, ktorý užíval príslušný mobilný telefón a to v čase po ukončení rozhovoru s mobilným operátorom v podvečerných hodinách. Ak totiž v tom čase žalovaný podľa jeho vlastného vyjadrenia mal mať už informáciu od manželky o strate mobilného telefónu zrejme by sa s tým svojim priateľom zdôveril a nemal dôvod hnevať sa na syna.

Dôkazné bremeno ohľadom preukázania dátumu oznámenia straty SIM karty bolo na žalovanom, podľa súdu však žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol. Ak má byť pri preukázaní svojho tvrdenia žalovaný úspešný, musí svoje skutkové tvrdenie preukázať tzv. plným dôkazom. Ide o dôkaznú situáciu, kedy by žalovaný v plnej miere a bez akýchkoľvek pochybností preukázal toto svoje skutkové tvrdenie. Voľným hodnotením dôkazov v zmysle vyššie uvedených úvah však súd dospel k záveru, že žalovaný svoje tvrdenie o oznámení straty SIM karty ešte dňa 25.8.2010 nepreukázal.

Napriek tomuto záveru však súd žalobe ohľadom fakturovania sms správ nevyhovel, pretože dospel k záveru, že dňa 25.8.2010 došlo k ústnej dohode o zmene zmluvy uzavretej medzi účastníkmi spočívajúcej v blokácii odchádzajúcich hovorov a sms správ, čo je nesporné (vyplýva to aj z odpovede žalobcu na reklamáciu z 25.11.2010 na č.l. 76). Ako už bolo uvedené, všeobecné podmienky žalobcu umožňovali zmenu zmluvy aj nie písomnou formou. Napriek tejto zmenenej zmluve žalobca zrušil dohodnutú blokáciu jednostranne, bez súhlasu žalovaného (opak nepreukázal). Urobil tak na základe toho, že žalovaný dňa 16.9.2010 uhradil sumu 370,82 Eur, čo však bola úhrada faktúry za telekomunikačné služby (č.l. 61). Dôkazné bremeno sa tak presunulo na žalobcu, aby preukázal, že opäť sa so žalovaným dohodli na obnove pôvodnej zmluvy a rozsahu poskytovaných služieb a teda, že sa dohodli na zrušení spomínanej čiastočnej blokácii na telefónnom čísle 0918191914. Žalovaný tvrdil, že pri osobnej úhrade sumy 370,82 Eur na prevádzke žalobcu bol uistený o trvajúcej blokácii sporného telefónneho čísla, je len logické vzhľadom na ďalšie súvislosti, že nemal záujem na zrušení tejto blokácie. Žalobca teda nemal žalovanému poskytnúť v období po 25.8.2010 služby cez odosielanie sms správ a preto ich fakturácia bola neoprávnená. Zo spornej faktúry súd priznal žalobcovi len nárok na poplatky za rozpis hovorov a za odpojenie (2 x 3,3194 + 19%DPH), pričom žalovaný tieto poplatky uznal, keďže boli uplatnené v súlade s cenníkom.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že nároku na zaplatenie sumy za poskytnuté služby nebolo možné vyhovieť ani titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by tieto služby využil žalovaný. Výpoveď žalovaného o strate SIM karty potvrdili svedkovia jeho syn a manželka

a tomuto tvrdeniu nasvedčuje aj fakt, že podľa spornej faktúry z daného telefónneho čísla neboli uskutočnené žiadne odchádzajúce hovory.

Súd zdôrazňuje, že názor žalobcu, ktorý poukazoval na čl. 10 bod 10.5, ktorý odkazuje na záznam vo svojom informačnom systéme v prípade pochybností sa netýka posúdenia dátumu oznámenia straty SIM karty, ale dátumu jej deaktivácie, čo je v tomto prípade nesporné - karta bola deaktivovaná až 1.10.2010.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu o zaplatenie prevažnej časti spornej faktúry a to sumy 1.053,93 Eur zamietol. Žalobe bolo vyhovené len ohľadom poplatkov, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s príslušným cenníkom, pričom tento nárok žalovaný aj uznal.

Úroky z omeškania boli priznané z prisúdenej sumy podľa , (ďalej len „“).

Podľa vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca uplatnil si aj nárok na náhradu škody vo výške 614,32 Eur.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Predpokladmi vzniku zodpovednosti v zmysle sú teda protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Porušenie právnej povinnosti pritom nemusí vyplývať z právneho predpisu, ale môže súvisieť s porušením zmluvy. Vzhľadom na prijatý záver o tom, že žalovaný neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi, nárok na náhradu škody je neopodstatnený. Súd však zastáva ten názor, že žalobcovi ani žiadna skutočná škoda nevznikla. Skutočnou škodou sa totiž rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a repezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

Žalobca vyčíslil škodu ako rozdiel medzi trhovými cenami mobilných telefónov a ich akciovými cenami. Nie je však možné považovať za škodu, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva mobilný telefón za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, keďže za mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu. Preto aj z toho dôvodu nárok na náhradu škody vo výške spomínaného rozdielu cien mobilných telefónov neobstojí.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia . Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, avšak keďže bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku, súd mu túto náhradu trov konania nemohol priznať.

Vychádzajúc z výsledku sporu súd zaviazal neúspešného žalobcu k náhrade trov štátu predstavujúcich svedočné vyplatené svedkovi T. S., a to s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.