Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/209/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: G.. R. L., nar. XX.XX.XXXX, L. ul. č. XX, R., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, Apollo Business Center, blok B, Prievozská 2/B, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 12.12.2011, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava č. XXX-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bolo určené, že žalobca podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“) a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj ako „základné nariadenie“) nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Žalobca namietal právne posúdenie veci žalovaným a nesúhlasil s tým, že nespĺňa podmienky na aplikáciu tzv. sčítania dôb podľa čl. 6, resp. čl. 61 základného nariadenia. Bol toho názoru, že riadne pracoval na území iného členského štátu EÚ, kde jeho zamestnávateľ za neho riadne odvádzal všetky dávky a platil potrebné poistenia. Vo veci konajúci a rozhodujúci správny orgán bol v zmysle čl. 1 písm. q/ základného nariadenia inštitúciou, v ktorej je daná osoba (žalobca) oprávnená, alebo by bola oprávnená, nárokovať si dávky, ak táto osoba má bydlisko na území členského štátu, v ktorom sa inštitúcia nachádza. Žalobca tvrdil, že má bydlisko na území Slovenskej republiky, definičné znaky uvádzané v čl. 65 základného nariadenia sa neho nevzťahujú a zdôraznil, že nikdy nemal v úmysle zostať žiť na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a centrum jeho hlavných záujmov bolo na území Slovenskej republiky, pričom jeho väzby na území Slovenskej republiky boli zachované počas celého jeho pracovného pôsobenia v zahraničí. Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nesprávne právne aplikovali ustanovenia základného nariadenia aj Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (ďalej aj ako „vykonávacie nariadenie“), následkom čoho vydali nesprávne a nezákonné rozhodnutia, ktorým žalobcu poškodili na jeho zákonných právach a nárokoch.

Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Podľa žalobcu žalovaný na strane 3 svojho rozhodnutia v 6. ods. uvádza, že v zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu EÚ, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Ďalej žalovaný uvádza, že výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky. Z toho by podľa žalobcu vyplývalo, že ak si nezachoval bydlisko na území Slovenskej republiky, žiadna výnimka sa neuplatní, a teda v zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia mu budú priznané dávky v nezamestnanosti. V zapätí však žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že práve z titulu, že žalobca si podľa jeho názoru nezachoval bydlisko na území Slovenskej republiky, nie je možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu a započítať ju ako dobu poistenia podľa slovenských právnych predpisov.

Žalobca na základe uvedených skutočností vyjadril presvedčenie, že zo strany správnych orgánov oboch stupňov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nesprávnej aplikácii ustanovení príslušných právnych predpisov a naopak tvrdil, že preukázal doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ a preto v súlade s právnymi predpismi mal správny orgán priznať žalobcovi nárok na dávky v nezamestnanosti. Rozhodnutie žalovaného žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.04.2012. Zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že z aplikovaných ustanovení (§ 104 ods. 1, ods. 7 zákona o sociálnom poistení, čl. 61 ods. 1, ods. 2 základného nariadenia a čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia) je zrejmá základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to, že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. V posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 07.03.2008 do 06.03.2011, preukázal žalobca na základe formulára U002 zo dňa 23.06.2011 dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie od 07.03.2008 do 01.03.2011. Žalobca dosiahol v posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ a preto bolo v konaní o dávke v nezamestnanosti potrebné zohľadniť príslušné ustanovenia základného nariadenia. Pravidlo uvedené v čl. 61 ods. 1 je možné v zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia uplatniť v prípade, že dotknutá osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi, čo žalobca nesplnil. Cieľom uvedeného ustanovenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti. Doby poistenia v nezamestnanosti podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ je možné zohľadniť aj v prípade uvedenom čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, t.j. v prípade, kedy si dotknutá osoba počas svojej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území Slovenskej republiky. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či si žalobca zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Veľkej Británie. Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka žalovaného vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára U002 zo dňa 23.06.2011 ako i z údajov uvedených žalobcom. Žalovaný mal v konaní za preukázané, že bydlisko žalobcu počas jeho pracovného pomeru vo Veľkej Británii nebolo zachované na území Slovenskej republiky. Podľa žalovaný by nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne

zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na podporu svojich tvrdení žalovaný uviedol právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora zo dňa 17.02.1977, C 76-76- Silvana Di Paolo proti Office national de I´emploi, v zmysle ktorého pojem členský štát, v ktorom pracovník býva, musí byť obmedzený na štát, v ktorom pracovník aj napriek tomu, že je zamestnaný v inom členskom štáte, naďalej má svoje zvyčajné bydlisko a svoje stredisko životných záujmov. V súlade s uvedeným nie je možné za bydlisko žalobcu považovať územie Slovenskej republiky, na ktoré sa vracal dvakrát ročne. Stabilné zamestnanie aj blízku osobu - priateľku, mal na území Veľkej Británie. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nikdy nemal v úmysle zostať žiť na území Veľkej Británie žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v ods. 1, nevedú k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúce sa považuje úmysel dotknutej osoby. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky posudzované v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Nakoľko o mieste bydliska uplatnením kritérií uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia nebol aplikovaný. U žalobcu taktiež nebola splnená ani jedna z podmienok čl. 61 základného nariadenia, teda že pre zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti, ktoré boli dosiahnuté na území členského štátu Európskej únie, je potrebné bezprostredné ukončenie doby poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, v prípade zachovania bydliska na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v zmysle čl. 65 ods. 2 základného nariadenia v nadväznosti na čl. 65 ods. 5 tohto nariadenia má nárok na poberanie dávok v nezamestnanosti v súlade s právnymi predpismi členského štátu svojho súčasného bydliska, ako keby sa na neho sťahovali tieto právne predpisy počas jeho poslednej činnosti ako zamestnanca, žalovaný uviedol, že podmienku zachovania bydliska na Slovensku je v zmysle čl. 65 ods. 2 základného nariadenia nevyhnutné skúmať počas posledného pracovného pomeru dotknutej osoby na území iného členského štátu EÚ. Zachovanie bydliska žalobcu v Slovenskej republike žalovaný preskúmal na základe celkového hodnotenia všetkých relevantných informácií v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a dospel k záveru, že nie je možné bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte EÚ považovať za zachované na území Slovenskej republiky.

Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Uviedol, že v zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné postupovať podľa čl. 61 ods. 1 tohto nariadenia a zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. V zmysle čl. 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Na základe uvedeného je zrejmé, že počas pracovného pomeru na území Veľkej Británie nebol žalobca poistený v nezamestnanosti podľa slovenských, ale podľa britských právnych predpisov a teda podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia nie je možné v jeho prípade uplatniť čl. 61 ods. 1 tohto nariadenia a zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti na území členského štátu EÚ ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z ustanovení základného nariadenia je zrejmé, že dotknutá osoba má o dávku v nezamestnanosti prioritne požiadať v štáte zamestnania, teda v štáte, v ktorom platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti. V tejto súvislosti zároveň žalovaný poukázal na čl. 64 základného nariadenia, v zmysle ktorého nezamestnaná osoba, ktorá splní podmienky právnych predpisov príslušného členského štátu EÚ na nárok na dávku v nezamestnanosti a ktorá odíde do iného členského štátu, si v prípade dodržania stanovených podmienok nárok na dávku v nezamestnanosti zachová.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci ( a nasl. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa , pretože rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade so zákonom.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. 031669/2011/Z zo dňa 08.03.2011 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie počnúc dňom 07.03.2011. Dňa 16.03.2011 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu - pobočku Bratislava o dávku v nezamestnanosti. Ku žiadosti žalobca priložil vyhlásenie na účely posúdenia bydliska, v ktorom uviedol, že na území iného členského štátu žil spolu s priateľkou a na územie Slovenskej republiky sa vracal dvakrát ročne (25 dní dovolenky v roku). Ďalej uviedol, že na území členského štátu býval v nájme a na území Slovenskej republiky vlastní nehnuteľnosti na bývanie. Ako dôvod návratu na územie Slovenskej republiky vo vyhlásení žalobca uviedol túžbu po domovine a rodine a zhoršený zdravotný stav matky, pričom si počas zamestnania v členskom štáte zachoval citovú väzbu k domovu a priateľom i nehnuteľnosť. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil list vlastníctva, potvrdenie o rezervovaní leteniek a potvrdenie aj kompetentnej inštitúcie Spojeného kráľovstva. Rozhodnutím č. 400-13136/2011 zo dňa 22.07.2011 prvostupňový správny orgán, Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava, rozhodol, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 06.10.2011 rozhodnutím č. 494333-2/2011-BA, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočky Bratislava potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie k žalobe.

Podľa poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "") bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

— doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

— doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

— doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Sociálne poistenie podľa tohto zákona je aj poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že toto je v súlade so zákonom, pretože správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, po právnej stránke ho správne posúdili a svoje závery náležite odôvodnili.

Z dikcie ustanovení článku 61 ods. 1, 2 základného nariadenia vyplýva, že zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území iného členského štátu možno v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V tejto súvislosti súd zhodne s názorom žalovaného poukazuje na to, že nezamestnaná osoba, ktorá splní podmienky právnych predpisov príslušného členského štátu EÚ na nárok na dávku v nezamestnanosti a ktorá odíde do iného členského štátu, si v prípade dodržania stanovených podmienok nárok na dávku v nezamestnanosti zachová a môže o ňu prioritne požiadať v štáte zamestnania, teda v štáte, v ktorom platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti. Cieľom takto ustanoveného systému je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávok v nezamestnanosti.

Žalobca, ktorý bol zamestnaný v posudzovanom období u zamestnávateľa vo Veľkej Británii, nebol počas pracovného pomeru poistený v nezamestnanosti podľa slovenských, ale podľa britských právnych predpisov. V jeho prípade nemožno uplatniť článok 61 ods. 1 základného nariadenia a zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti na území členského štátu EÚ, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov.

V prípadoch, kedy nemožno uplatniť vyššie uvedené pravidlo podľa článku 61 ods. 1, 2 základného nariadenia, je možné doby poistenia v nezamestnanosti podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ zohľadniť aj v prípade uvedenom v článku 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia a to za predpokladu, že dotknutá osoba počas svojej činnosti ako zamestnanec na území členského štátu EÚ mala zachované bydlisko na území Slovenskej republiky. Ako žalobca uviedol vo vyhlásení na účely posúdenia bydliska pripojenom k žiadosti o dávku v nezamestnanosti, na území iného členského štátu žil spolu s priateľkou a do Slovenskej republiky vracal len dvakrát ročne počas dovolenky. Takýto

stav nemožno považovať za napĺňajúci predpoklad článku 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia. Podmienka zachovania bydliska na území jedného členského štátu musí byť obmedzená na štát, v ktorom dotknutá osoba, aj napriek tomu, že je zamestnaná v inom členskom štáte, naďalej má svoje zvyčajné bydlisko a svoje stredisko životných záujmov. Súd je toho názoru, že žalobca uvedenú podmienku splnenú nemal, resp. jej splnenie nepreukázal. Skutočnosť, že na území Slovenskej republiky vlastní nehnuteľnosti na bývanie, nezakladá predpoklad zachovania bydliska v zmysle príslušných právnych predpisov. V súlade s uvedeným nie je možné za bydlisko žalobcu v posudzovanom období považovať územie Slovenskej republiky.

U žalobcu teda nebola splnená ani jedna z podmienok pre zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti, ktoré boli dosiahnuté na území členského štátu Európskej únie a teda mu nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Preto súd, ktorý nemal dôvod odchýliť sa od právnych záverov žalovaného vyjadrených v jeho rozhodnutí, námietku žalobcu o tom, že žalovaný vec nesprávne po právnej stránke posúdil, považoval za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia, ani tejto súd neprisvedčil. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Voľné hodnotenie dôkazov je procesom, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je v súlade s ustanovením rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Zo žalobou napadnutých rozhodnutí i obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa vecou riadne zaoberal a v rozhodnutí svoje úvahy a právne závery zrozumiteľne a preskúmateľne vysvetlil.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.